Kostol Sedembolestnej Panny Márie vo Vysokej nad Uhom, v rodisku blahoslavenej Anny Kolesárovej, panny a mučenice, bol ustanovený za pútnické miesto. V kostole sa nachádza hlavný relikviár s ostatkami bl. Anny Kolesárovej. Miesto ožíva a putujú sem stovky pútnikov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie vo Vysokej nad Uhom
Pútnici osobitne navštevujú kostol Sedembolestnej Panny Márie, cintorín, kde sa nachádza jej hrob a Pastoračné centrum Anny Kolesárovej. Každú tretiu sobotu v mesiaci je pútnická sobota s programom od 15. hodiny.
Život a odkaz bl. Anny Kolesárovej
Blahoslavená Anna Kolesárová sa symbolicky vrátila do svojho rodiska vo Vysokej nad Uhom pri Michalovciach. Na mieste bola ďakovná slávnosť spojená s uložením relikvií novej slovenskej blahoslavenej. Dekrét o jej mučeníctve schválil v marci pápež František, beatifikačná slávnosť sa konala 1. septembra na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach. Mladé 16-ročné dievča v závere druhej svetovej vojny zastrelil vojak sovietskej armády. Zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť. Blahoslavená Anna Kolesárová je prvá laička, ktorá bola na Slovensku blahorečená. Anna Kolesárová bola blahorečená 1. septembra 2018 v Košiciach. Pápeža Františka zastúpil legát kardinál Giovanni Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Pápež František stanovil dátum liturgického slávenia sviatku blahoslavenej na 20. november.
Anna Kolesárová mala šestnásť rokov, je to obdobie, kedy dnešní mladí prežívajú krízu morálnych hodnôt, krízu viery, kedy idú do sveta rozhliadnuť sa po hodnotách , po láske, čím sa Anna stáva blízkou každému mladému človeku, ktorý prechádza týmto obdobím. Mladosť je príťažlivá, a preto mladí ľudia, ktorí túžia po kráse, túžia po úspechu, po láske, môžu v nej nájsť zaľúbenie.
Relikvie bl. Anny Kolesárovej
Pozostatky tela Anny Kolesárovej sú uložené v dvoch relikviároch. Prvý sa nachádza v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach. Uložili ho tam po slávnosti blahorečenia. Hlavný, ktorý využili na hlavnej slávnosti spojenej s blahorečením v Košiciach, bol uložený vo Vysokej nad Uhom. Má tvar srdca, ktoré symbolizuje obetu a lásku. Je vyrobený zo striebra a má priemer približne pol metra. Jeho autorom je šperkár Marek Husovský. Srdce má v strede perlu, cez ktorú sa dá pozrieť dovnútra a vidieť ostatky Anny Kolesárovej.
Utrpenie mladého dievčaťa znázorňuje horná časť srdca v podobe konárikov, ktoré sa podobajú na Kristovu tŕňovú korunu. Dolná plná časť srdca vyjadruje zaobalenie Ankinho utrpenia Božou láskou. Okolo perly je venček ako symbol čistoty. V hornej časti venčeka sú tri margarétky, ktoré znázorňujú mladosť a chuť žiť. Do ich stredu sú vsadené ďalšie relikvie - tri zrnká z Ankinho ruženca, ktoré sa navzájom spojené našli v jej hrobe. Je to symbolické - tri modlitby Zdravas Mária sa modlievajú na pútiach vo Vysokej nad Uhom - za múdrosť v povolaní, za čistotu a za živú vieru.
Margarétky majú spolu 53 lupienkov - ako je modlitieb Zdravas Mária v ruženci. Relikviár je vsadený do vápenca. Tento kameň znázorňuje ulitu pre perlu. V prípade relikviára, ktorý bude vo Vysokej nad Uhom, sa zvolila čelová kosť - os frontale - lebky Božej služobnice Anny Kolesárovej. Po exhumovaní ostatkov sa usúdilo, že je to najvhodnejšia časť.
Kult relikvií v Katolíckej cirkvi
Kult relikvií je uctievanie pozostatkov (z lat. reliquiae) blahoslaveného, alebo svätého. V prípade uctievania relikvií svätca sa jedná o liturgické sprítomňovanie zosnulého, ktorý už dosiahol slávu neba. Ide teda o akúsi sublimáciu kultu zomrelých, ktorý je prítomný vo všetkých kultúrach.
Prvé znaky uctievania relikvií existovali už v 2. stor. po Kr., keď si ich kresťania uctievali vo výročný deň smrti svätca. Uctievanie ostatkov svätých je výslovne uvedené už v spise Martyrium Polycarpi (Umučenie sv. Polykarpa), napísaného Smyrňanmi r. 156 po Kr. Mučeníctvo Sv. Polykarpa je v ňom opísané nasledovne: „Vzali sme jeho kosti, ktoré sú cennejšie než drahé kamene a jemnejšie ako prečistené zlato a položili ich na vhodné miesto, kde nám Pán umožnil, aby sme zhromažďovali, tak, ako sme schopní, a v radosti a veselosti oslavovali narodeniny jeho mučeníctva.“
Po tom, ako kresťania dostali slobodu (r. 312 po Kr.) sa okolo hrobov a relikvií začali stavať kaplnky a chrámy. Aj v dnešnej dobe sa do oltára v kostole vkladajú relikvie aby tak symbolizovali spojenie putujúcej cirkvi (zem) a oslávenej cirkvi (nebo). Cirkevné právo sa k tomu vyjadruje nasledovne: „Má sa zachovať starobylý zvyk ukladať pod pevný oltár relikvie mučeníkov alebo iných svätých podľa noriem, podávaných v liturgických knihách.“ (KKP 1983, kán. 1237) V relikviách je uctievaný svätec, ale oslavovaná Božia milosť ktorá sa preukázala v jeho živote.
II. Vatikánsky koncil sa r. 1963 v konštitúcii Sacrosanctum concilium vyjadril: „Cirkev si podľa tradície uctieva svätých a má v úcte aj ich autentické relikvie a obrazy. Veď sviatky svätých ohlasujú obdivuhodné Kristove skutky v jeho služobníkoch a veriacim poskytujú vhodné príklady na nasledovanie.“ V cirkevnom práve je zároveň explicitne - zakázané predávať relikvie (KKP 1983, kán. 1190 §1). Cirkev teda teda odporúča uctievanie relikvií, zároveň sa však stará o to, aby nedochádzalo k ich zneužitiu. V uctievaní relikvií nie je nič magické, ale určite má viesť k posilneniu viery veriaceho. Jedná sa o sprítomnenie Božích milostí cez telesné pozostatky svätca.
Použitie kostí proroka Elizea prinavrátilo mŕtvemu mužovi život: „Potom Elizeus zomrel a pochovali ho. V tom roku však prichádzali do krajiny moabskí lupiči. Keď raz pochovávali akéhosi muža, zazreli lupičskú bandu a hodili toho muža do Elizeovho hrobu. Len čo sa ten muž dotkol Elizeových kostí, ožil a stal si na nohy.“ (2 Kr 13, 20 - 21) To je jednoznačný biblický príklad Božieho zázraku prostredníctvom kontaktu s ostatkami svätca. Podobne šlo v prípade ženy uzdravenej z krvotoku dotykom lemu Kristovho plášťa (Mt 9, 20 - 22), a tiež chorých, ktorí boli uzdravení, keď Petrov tieň padol na nich (Sk 5, 12 - 16). „A Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy, takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali.“ (Sk 19, 11 - 12).
Kategórie relikvií podľa dôležitosti:
- Relikvie prvej triedy (tzv. primárne relikvie) sa rozdeľujú na dve kategórie: fyzické ostatky tela svätca a tie, ktoré sa spájajú s udalosťami zo života Pána Ježiša (napr. všetky nástroje jeho umučenia, jeho narodenia,…)
- Druhotriedne relikvie (tzv. sekundárne/druhotné relikvie) sú kusy oblečenia a predmety, ktoré boli priamo používané alebo vytvorené svätcom.
- Tretia trieda relikvií (tzv. terciárna) je zväčša posvätená vec.
Pútnické aktivity a podujatia
Tím Pastoračného centra Anny Kolesárovej v spolupráci z farárom Pavlovskej farnosti Slavomírom Bakoňom pripravujú aktivity, ktoré budú ponúkať pútnikom do Vysokej. Stavať chcú predovšetkým na podujatiach pre mládež, ktoré sa za posledné roky osvedčili. Najbližšie bude vo Vysokej nad Uhom Púť radosti pre mladých, ktorá sa bude konať od 19. do 21. októbra.
Okrem pravidelných podujatí, ktoré sa tam každoročne konajú, sa začína s pútnickým programom pre všetky vekové kategórie: pravidelné sv. omše v nedeľu o 10.00 hod. a vo štvrtok o 17.00 hod. Každú 3. Ponúka sa aj možnosť prijatia pútnikov - skupiny (ružencové bratstvá, farské a iné spoločenstvá) i jednotlivcov.
Obnova obrazu Ružencovej Panny Márie
Vo Vysokej nad Uhom zreštaurovali obraz Ružencovej Panny Márie, pri ktorom sa v minulosti modlila aj blahoslavená Anna Kolesárová. Obraz požehnal v nedeľu farský administrátor v Pavlovciach nad Uhom Marcel Jurč. Počas októbra ho vystavili v Kostole Sedembolestnej Panny Márie. "Miestni veriaci, spolu s nimi aj Anna Kolesárová, sa tam stretávali v soboty na modlitby svätého ruženca. Počas vojny ho schovali a uložili na pôjd domu. Počas prechodu frontu na dom dopadol granát, na viacerých miestach bol obraz poškodený. V pravom hornom rohu vznikla obrovská diera po jeho črepinách. Keďže sa pri výbuchu nikomu nič nestalo, aj po tejto skúsenosti, ľudia mu pripisovali zvláštnu milosť ochrany," hovorí rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej Pavol Hudák.
"Tento rok bol obraz zreštaurovaný. Bol vo veľmi veľkej miere poškodený, čoho príčinou bol aj zub času, bolo potrebné plátno jemné ako pavučinka podlepiť a časť zobrazení tajomstiev svätého ruženca doplniť. Môžete si pozrieť ako vyzeral predtým, počas reštaurovania a ako vyzerá teraz.
Obraz Ružencovej Panny Márie
Ďakovná slávnosť a uloženie relikviára
Vysoká nad Uhom privítala slávnosť uloženia relikvií bl. Anny Kolesárovej. Ďakovná slávnosť vo Vysokej nad Uhom spojená s uložením relikviára blahoslavenej Anny Kolesárovej, ktorú bude celebrovať Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup - metropolita bude v nedeľu 30. septembra 2018 o 10:00 h. Celý program slávnosti dňa 30. septembra 2018 a tiež s tým spojenej vigílie 29.
Slávnosti predchádzala modlitbová vigília so svätou omšou a večerom svedectiev a štafetový beh mladých z Košíc do Vysokej nad Uhom. V sobotu 29. septembra 2018 o 7:00 h ráno vyrazila spred Katedrály sv. Alžbety v Košiciach bežecká štafeta mladých "S Ankou za život". Ich privítanie sa očakávalo o 16:45 h. O 17:15 h sa budú na mieste modliť radostný ruženec. Program ukončila svätá omša o 18:00 h, ktorú celebroval košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč, večer svedectiev s autorom relikviára Marekom Husovským a hercami z filmu o Anne a adorácia. Nedeľný program sa začal o 9:00 h modlitbou slávnostného ruženca, ktorý bude sprevádzať zbor z Pavloviec nad Uhom.
O 10:00 h bola naplánovaná svätá omša spojená s uložením relikviára bl. Anny Kolesárovej do Kostola Sedembolestnej Panny Márie. Predsedal jej košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. Spevom sprevádzal Spojený mládežnícky zbor zo Sniny a hostia. Po svätej omši mali možnosť všetci prítomní uctiť si relikvie blahoslavenej Anny Kolesárovej. Sprevádzať ich bude Schola cantorum z Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach. Víkendový program ukončila modlitba Korunky Božieho milosrdenstva.