Sviatok Povýšenia svätého Kríža patrí k najstarším sviatkom východnej cirkvi. Historici východnej cirkvi sa zhodujú v tom, že predovšetkým dve hlavné udalosti boli podnetom k ustanoveniu tohto sviatku: nájdenie sv. kríža Pánovho v 4. storočí a navrátenie tohto kríža z Perzie v 7. storočí.
Relikvia svätého Kríža
Nájdenie a povýšenie svätého Kríža
Drevo svätého Kríža, na ktorom zomrel Náš Pán Ježiš Kristus, našla podľa prastarej kresťanskej tradície sv. Helena (+ 330), matka cisára Konštantína Veľkého r. 326. Cisár Konštantín, ktorý vydaním Milánskeho ediktu legalizoval kresťanské náboženstvo, sa po prvom všeobecnom sneme v Nicei rozhodol, že dá postaviť kresťanský chrám-baziliku na jeruzalemskej Golgote, na mieste Kristovho utrpenia.
Roku 326 prišla do Jeruzalema sv. Helena a na jej príkaz bol zbúraný Venušin chrám, postavený na Golgote za cisára Hadriána. Po odkrytí Golgoty sa podarilo nájsť aj jamu s troma krížmi a nápisom, ktorý bol podľa evanjelistov umiestený na Kristovom kríži. Keďže sa nedalo určiť, ktorý z troch krížov patril Ježišovi, jeruzalemský patriarcha Makarios prikázal, aby nájdené ostatky troch krížov priložili postupne k telu istej chorej ženy.
Po priložení Kristovho kríža chorá žena ozdravela, a to bol dôkaz, že práve na tomto kríži zomrel Kristus. O deväť rokov neskôr, 13. septembra r. 335 sa konala slávnostná posviacka Konštantínovej Baziliky Pánovho Vzkriesenia, postavenej na mieste Kristovho hrobu. Nasledujúci deň 14. septembra sa konalo vyzdvihnutie dreva sv. kríža. Počas povýšenia ľud neustále spieval Pane zmiluj sa. Odvtedy východná cirkev slávi každoročne 13. septembra spomienku na posviacku Chrámu Pánovho Vzkriesenia a 14. septembra Sviatok Povýšenia svätého Kríža. Slávnosti trvali celý týždeň.
Navrátenie svätého Kríža z Perzie
Druhá významná udalosť, ktorá rozšírila sviatok na východe i západe bolo navrátenie svätého Kríža z Perzského vyhnanstva. Perzský kráľ Chozroes v r. 614 dobil Jeruzalem a odviedol do perzského vyhnanstva veľkú časť kresťanov i patriarchu Zachariáša. Do svojho hlavného mesta Kresyfon odniesol aj relikviár Pánovho kríža.
V roku 628 však cisár Heraklios zvíťazil nad Peržanmi a získal svätý Kríž späť. V roku 630 ho potom priniesol do Jeruzalemského chrámu, kde sa 14. septembra uskutočnilo druhé slávnostné povýšenie svätého Kríža. Odvtedy má sviatok pomenovanie - nad celým svetom (vsemirnoje).
Nakoľko tento sviatok pripomínal Kristovo ukrižovanie a smrť, ktoré sa slávi na Veľký piatok, od dávnych čias bolo zvykom vo východnej cirkvi v tento deň dodržiavať pôst. Sviatok Povýšenia sv. kríža patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov našej Cirkvi, má jeden deň predprazdenstva a sedem dní poprazdenstva. Okrem tohto sviatku si východná cirkev osobitne uctieva Kríž aj na Krížopoklonnú nedeľu počas Veľkého pôstu.
V našom liturgickom kalendári sa v súvislosti so svätým Krížom slávi 1. augusta aj spomienka Vynesenie úctyhodných driev úctyhodného a životodarného Kríža. Je to pamiatka na prenesenie relikvií svätého dreva, ktoré v ten deň v procesii prenášali z cisárskeho paláca v Carihrade do Chrámu sv. Sofie. Vtedy sa konala aj osobitná poklona svätému Krížu, podobne ako na Krížupoklonnú nedeľu. Dva týždne počnúc od 1. augusta sa konali procesie s drevom svätého Kríža po meste, aby takto posvätili mesto a zahnali každý neduh. Tento sviatok bol ustanovený v Carihrade v 9.
V deň sviatku sa ráno počas utierne koná obrad povýšenia kríža. Počas stáročí sa vo východnej cirkvi sformovali rôzne formy obradu povýšenia kríža (obrad sv. Atanáza na Athose, obrad na Hore Sinaj, konštantinopolský obrad). V dávnych časoch sa tento obrad konal len v biskupských katedrách a veľkých soboroch, kde sídlil biskup a kde bolo mnoho kňazov. Opis obradu povýšenia, ktorý sa medzičasom slávil vo všetkých chrámoch, nachádzame v dielach z 15. a 16.
Kríž sa vynáša z prestola na tetrapód (stolík umiestnený pred ikonostasom) počas spevu Veľkého Slavoslovia na utierni sviatku. Kňaz okiadza kríž a ľud spieva tropár sviatku. Potom kňaz držiac kríž oboma rukami spieva postupne prosby jektenije Pomiluj nas Bože, vždy na jednu zo štyroch svetových strán, a na konci ešte jeden raz východ (podľa názvu sviatku vsemirnoje - nad celým svetom). Po každej prosbe ľud spieva 24-krát Hospodi pomiluj. Podľa starých predpisov ľud spieval 100-krát Hospodi pomiluj. Typik o. Doľnyckého uvádza, že pri každom vyzdvihnutí sa spieva 24-krát.
Počas opakovania Hospodi pomiluj sa kňaz s krížom skláňa k zemi a ľud spieva znižujúcim sa tónom; keď sa kňaz s krížom dvíha, ľud spieva zvyšujúcim sa tónom. Po speve kondáku sa trikrát zaspieva Tvojmu krížu klaniame sa vládca a obrad sa končí poklonou krížu a uctievaním kríža bozkom. Bohoslužba sviatku Povýšenia je vlastne veľkolepým hymnom ospevujúci svätý Kríž. Kríž sa označuje za znamenie víťazstva, znamenie sily a spásy, neporaziteľnú zbraň, silu veriacich, bránu do raja, záchranu Cirkvi, chválu mučeníkov. Múdrosť kríža u sv.
Katedrála Povýšenia svätého Kríža v Bratislave
Bratislavský katedrálny chrám je zasvätený sviatku Povýšenia Sv. Kríža, pri príležitosti tohto sviatku slávi Bratislavská eparchia každoročne odpustovú slávnosť Povýšenia úctyhodného a životodarného kríža nad celým svetom. Vladyka Peter Rusnák povedal: “Dívať sa na Ježiša Krista, dívať sa na jeho kríž, znamená chápať, i keď kríž nemožno pochopiť. Ľudskými postojmi, ľudskými myslienkami je kríž nevysvetliteľný, ale čo sa dá pochopiť, je tá láska, ktorá sa na ňom zjavila a cez tú lásku človek môže vidieť a chápať vlastný kríž ako prostriedok toho, aby sa Boh oslávil v mojom živote.
Katedrála Povýšenia svätého Kríža v Prešove
Katedrála Povýšenia sv. Kríža bola pôvodne rímsko-katolíckym chrámom. Jej dejiny sú späté s bratislavským cintorínom sv. Ondreja, ktorý sa používal od roku 1784. Dňa 13. mája 1859 položili na cintoríne základný kameň pre výstavbu kaplnky Povýšenia sv. Kríža a dňa 14. septembra 1860 (na sviatok Povýšenia sv. Kríža) bol sakrálny objekt konsekrovaný. Projekt pôvodnej kaplnky Povýšenia sv. Kríža vypracoval bratislavský architekt Ignác Feigler ml.
Chrám pôvodne slúžil ako cintorínska kaplnka. Od roku 1972 je v správe Gréckokatolíckej cirkvi (po generálnej oprave a prispôsobení požiadavkám byzantského obradu). Obnovený kostol Povýšenia svätého Kríža posvätil 29. októbra 1972 gréckokatolícky prešovský svätiaci biskup, bl. Bratislavský cintorín sv. Ondreja sa používal od roku 1784 a dvakrát ho rozšírili. Dňa 13. mája 1859 položili na cintoríne základný kameň pre výstavbu kaplnky Povýšenia sv. Kríža a dňa 14. septembra 1860 (na sviatok Povýšenia sv. Kríža) bol sakrálny objekt konsekrovaný. Projekt pôvodnej kaplnky Povýšenia sv. Kríža vypracoval bratislavský architekt Ignác Feigler ml.
Išlo o jednoloďový priestor s apsidou, zaklenutou konchou. Obdĺžniková loď sakrálneho objektu má plochý strop a steny členené slepými arkádami. Hlavné priečelie kostola Povýšenia sv. Kríža (teraz do ulice 29. Sakrálny objekt pôvodne slúžil ako cintorínska kaplnka. Od roku 1972 je v správe gréckokatolíckej cirkvi (po generálnej oprave a úprave podľa požiadaviek byzantského obradu). Obnovený kostol Povýšenia sv. Kríža posvätil 29.
Ikona s relikviami svätého Kríža Pánovho V predsieni chrámu je v nike umiestnená Ikona Ukrižovania Nášho Pána Ježiša Krista. Jej autorkou je Angelika Birošová-Nedoroščíková z Prešova. Ide o ručne písanú pozlátenú ikonu na plátne a dreve, vyhotovenú vaječnou temperou podľa tradičnej ikonopiseckej techniky. Na drevenom ráme po bokoch ikony a v jej hornej časti sú zobrazení traja šestoro krídli anjeli. V spodnej časti dreveného rámu sú uložené pravé relikvie sv. Kríža. Ikona bola inštalovaná počas odpustovej slávnosti Sviatku Povýšenia úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom v septembri r. 2008. K verejnej úcte býva vystavená každý rok na chrámový sviatok (14.
Prešov je sídlom gréckokatolíckej eparchie od roku 1818. Jej katedrála je od roku 2008 sídelným chrámom hlavy Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie a metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorým je od 27. januára 2024 vladyka Jonáš (Jozef) Maxim MSU. Nachádza sa tu Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity (PU) i Gréckokatolícky kňazský seminár blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča. Poloha sídla metropolie zohľadňuje dlhodobú skutočnosť, že väčšina gréckokatolíkov žije na východnom Slovensku.
Bratislavský katedrálny chrám je zasvätený sviatku Povýšenia Sv. Kríža, pri príležitosti tohto sviatku slávi Bratislavská eparchia každoročne odpustovú slávnosť Povýšenia úctyhodného a životodarného kríža nad celým svetom.
Spomenuté štyri kresťanské denominácie majú v Prešove dohromady 19 kostolov a chrámov, z ktorých 14 je rímskokatolíckych, 3 gréckokatolícke, 1 pravoslávny a 1 evanjelický. Ich spolužitie je pozoruhodné aj v tom, že evanjelici, gréckokatolíci i rímskokatolíci sa schádzajú na svoje bohoslužby na Hlavnej ulici.
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov Prešova
- 14. storočie (1): Konkatedrála svätého Mikuláša (Staré mesto)
- 15. storočie (2): Kostol Najsvätejšej Trojice (Solivar), gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa (Staré mesto)
- 17. storočie (3): Kostol Najsvätejšieho mena Ježiša a Márie (Nižná Šebastová), Kostol svätého Štefana Kráľa (Solivar), evanjelický Kostol Svätej Trojice (Staré mesto)
- 18. storočie (4): Kostol svätého Jozefa (Staré mesto), Kostol svätého Františka Xaverského (Šalgovík), Kostol Svätého kríža (Kalvária), Kostol svätého Donáta (Cemjata)
- 19. storočie (1): Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa (Soľná Baňa)
- 20. storočie (5): pravoslávny katedrálny Chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského (Staré mesto), Kostol svätých Petra a Pavla (Surdok), Kostol svätého Ignáca z Loyoly (Kalvária), Kostol Kráľovnej pokoja (Sídlisko III), Kostol Krista Kráľa (Sekčov)
- 21. storočie (3): gréckokatolícky Chrám povýšenia Svätého kríža (Sekčov), gréckokatolícky Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča (Sídlisko III), Kostol Božieho milosrdenstva (Šidlovec).
Sviatok Povýšenia svätého kríža
tags: #katedralny #chram #povysenia #svateho #kriza