Nedeľná svätá omša je pre katolíkov jedným z najdôležitejších prejavov viery. Účasť na nej je nielen prejavom zbožnosti, ale aj povinnosťou, ktorá vyplýva z cirkevných prikázaní. V súčasnosti sa čoraz viac diskutuje o význame a možnosti slávenia nedeľnej svätej omše večer, a to najmä v kontexte moderného životného štýlu.
História a vývoj slávenia nedeľnej omše
Tradícia slávenia nedeľnej omše siaha až do prvotnej Cirkvi. Kán. 1246 - § 1 hovorí o nedeli ako o prvopočiatočnom prikázanom sviatku Cirkvi. V starovekom svete nemerali čas chronometrami, ktoré máme k dispozícii dnes a neurčovali našich 24 hodín. Podľa židovských zákonov „šabbat“ je deň odpočinku a slávenia, ktorý sa začína v piatok pri západe slnka a končí sa v sobotu po zotmení. Táto prax má aj biblické základy.
Po Druhom vatikánskom koncile bolo prijaté rozhodnutie zakotviť starobylú tradíciu „vigílnych“ svätých omší v kánonickom práve. Podľa viacerých liturgistov je to pápež Pius XII. apoštolskou konštitúciou Christus Dominus z roku 1953. Tento dokument ustanovuje novú prax eucharistického pôstu, ale povoľuje aj sväté omše v inom čase ako ráno. Cirkev nevymyslela slávenie sviatku, z nášho pohľadu v „predvečer nasledovného dňa“. Jedno z odôvodnení tejto praxe pochádza z tradície hebrejskej Paschy. Paschálna večera sa slávila v noci ako vigília alebo bdenie - stráž či očakávanie. Odvoláva sa aj na tradíciu prvých nedeľných vešpier, ktoré sa slávia tiež v sobotu večer.
Zavedenie večerných omší
Dovolenie "sláviť nedeľnú a sviatočnú sv. omšu už v predvečer" vydal Rím v roku 1965 pre Nemecko na skúšobnú dobu päť rokov. Ako dôvod sa vtedy uviedol nedostatok kňazov, ktorí v nedeľu museli slúžiť viac sv. omší, ale aj turistika či cestovný ruch. Nový Kódex cirkevného práva z roku 1983 už počíta pre celú katolícku cirkev s touto možnosťou.
Medzi veriacimi je rozšírený názor, že sobotná omša s nedeľnou platnosťou je určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa.
Postupná reforma Veľkého týždňa a následne aj svätej omše a liturgického roka obnovila večerné slávenia Eucharistie. Vladimír Kiš si myslí, že hlavným dôvodom je prerušenie kontinuity slávenia ,Pánovej večere‘, z ktorej sa stali skôr ,Pánove raňajky‘.
Prvý list Korinťanom - Biblia SK
Dôvody pre slávenie večernej omše
- Praktické dôvody: Nedostatok kňazov a potreba slúžiť viac omší, turistika a cestovný ruch.
- Pastoračné dôvody: Prispôsobenie sa modernému životnému štýlu, kedy je sobota večer časom stíšenia a vnútorného slávenia.
- Teologické dôvody: Blízkosť noci poukazuje na pamiatku Ježišovho vzkriesenia zo soboty do nedele.
Liturgické aspekty večernej omše
Farár má zvážiť pastoračnú vhodnosť takejto večernej omše. Deň sa začína jeho prvými vešperami. Svätá omša má mať všetky náležitosti, s prípadnou Glóriou, Krédom a s dvoma čítaniami pred evanjeliom. V prípade sobášnej omše v sobotu sa používa omšový formulár (aj čítania) Za ženícha a nevestu.
Rovnako aj blízkosť noci poukazuje na pamiatku Ježišovho vzkriesenia zo soboty do nedele. Aj preto v našej farnosti po večernej svätej omši nasleduje krátka adorácia. Takto chápaná večerná svätá omša môže a má byť skutočným začiatkom prežívania nedele, čo je aj v zhode s najstaršou kresťanskou tradíciou slávenia.
Účasť na svätej omši a dišpenz
Kán. 1247 hovorí o povinnosti zúčastniť sa na svätej omši v nedeľu a v prikázané sviatky. Od tejto povinnosti môže dišpenzovať miestny farár. Dôvodom môže byť napríklad choroba, starostlivosť o malé deti alebo dôležitá služba pre blaho spoločenstva. Ak sa niekto bez vážneho dôvodu nezúčastní na svätej omši v nedeľu, dopúšťa sa ťažkého hriechu.
Prijímanie Eucharistie
Kán. 912 hovorí, že každý pokrstený, ktorý nie je zákonom zakázaný, môže pristúpiť ku svätému prijímaniu. Podmienky prijímania: byť v stave milosti posväcujúcej (t.j. nemať na duši ťažký hriech), zachovať eucharistický pôst (hodinu pred prijímaním nejesť ani nepiť, okrem vody a liekov) a mať úmysel prijať Eucharistiu.
Podmienky prijatia sviatosti:
| Sviatosť | Podmienky prijatia |
|---|---|
| Krst | Viera, nádej |
| Eucharistia | Stav milosti posväcujúcej, eucharistický pôst |
| Pokánie | Ľútosť, vyznanie hriechov, zadosťučinenie |
Svätenie nedele
Pre židov v Starom zákone bola sviatočným dňom sobota. Pre nás kresťanov sa v Novom zákone stala sviatočným dňom Nedeľa. A to preto, lebo práve v nedeľu vstal Ježiš Kristus z mŕtvych. V každú nedeľu si pripomíname toto Ježišovo zmŕtvychvstanie. Slávenie nedele a prežívanie nedele podľa tohto Božieho prikázania, je verejným vyznaním a prejavom viery. Taký kresťan, ktorí nechodí každú nedeľu a prikázaný sviatok do kostola, nie je správny kresťan!
Účasť na svätej omši:
Účasť na nedeľnej svätej omši, má nenahraditeľný význam pre kresťanský a duchovný život a patrí k prvoradej, najdôležitejšej veci, čo má kresťan v tento deň urobiť. Pomáha nám prehlbovať náš vzťah s Bohom a Cirkvou. Stáva sa pravidlom, že keď človek prestane chodiť v nedeľu do kostola, prestáva mu záležať aj na jeho duchovnom živote, neprijíma sviatosti, stáva sa z neho „kresťan na papieri“ - v krstnej matrike a nič viac.
Máme sa zúčastniť celej svätej omši - od úvodného prežehnania až po záverečné „Iďte v mene Božom.“ Je nesprávne dobiehať tesne (pár sekúnd) pred začatím svätej omše a potom hneď bežať domov. Odporúča sa prísť aspoň 5 min. skôr, kvôli takému stíšeniu sa a sústredeniu. A po skončení aspoň pár minút ostať v kostole a trošku sa pomodliť, poďakovať, popremýšľať o tom čo sa čítalo alebo čo bolo povedané na svätej omši.
Len niektoré vážne príčiny nás od omše oslobodzujú: choroba, starostlivosť o dieťa, o chorého, starého človeka, nemožnosť ísť do kostola pre veľkú vzdialenosť, pričom nieto dopravného prostriedku, zamestnanie. Ak je v tom mieste kde človek býva viacero svätých omší a môže ísť na niektorú z nich, má tak urobiť. A ak niekto nemôže ísť do kostola v nedeľu a má možnosť ísť v sobotu, má ísť v sobotu, lebo večerná omša v sobotu nám, nahrádza nedeľnú svätú omšu.
Máme byť na svätej omši fyzicky prítomní - to znamená, že sa snažíme byť v tom priestore kde sa slúži svätá omša (v kostole) a pričom sa snažíme o sústredenosť a aktívnu účasť = vravíme odpovede, konáme tie gestá, ktoré sa počas omše robia, snažíme sa vidieť na oltár.
Pracovný pokoj
V Biblii čítame: „V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil.“ (Gn 2, 2 - 3) Podľa príkladu od samého Boha nemáme v tento deň pracovať. Zachovávanie pracovného pokoja má veľký význam pre náš telesný, ale aj duchovný život. Nemáme chodiť do zamestnania, okrem takých ktoré sú nevyhnutné - zdravotníctvo, ten kto zabezpečuje dopravu, alebo tam kde sú nepretržité prevádzky, napr. pekárne, alebo ak niekto prevádzkuje kultúrne (kino, divadlo), reštauračné, kaviarenské zariadenia, ktoré umožňujú človeku príjemne stráviť napr. nedeľné popoludnie.
Ak nejaký zamestnávateľ núti pracovať svojich zamestnancov aj v nedeľu, ich hriech spadá na jeho svedomie.
Iné činnosti
Účasť na nedeľnej svätej omši, nie je jedinou formou slávenia a prežívania nedele. Nedeľu má kresťan využiť aj na iné duchovné činnosti: modlitba, čítanie svätého písma a inej náboženskej literatúry, atď. Ďalej je to rozvíjanie vzťahov s rodinou a so známymi. Na prvom mieste to majú byť naše rodiny. Členovia rodín sú v dnešnej dobe tak málo spolu, preto by nedeľa mala byť dňom, kedy je rodina pokope. Rôzne výlety, vychádzky, návštevy, to všetko patrí do tohto dňa.
Prikázané sviatky:
Podobne ako nedeľu, slávime a prežívame aj prikázané sviatky. Delíme ich na:
- Sviatky Pána (4): Narodenie Pána - Vianoce (25. 12.), Zjavenie Pána - Traja králi (6. 1.), Nanebovstúpenie Pána - dátum tohto sviatku závisí od dátumu Veľkej noci.
- Sviatky Panny Márie (3): Panny Márie Bohorodičky - Nový rok (1. 1.), Nanebovzatie Panny Márie - (15. 8.), Nepoškvrnené počatie Panny Márie - (8.
- Sviatky svätých (2): sv. Petra a Pavla - (29. 6.), Všetkých svätých - (1. 1.
