Dnešná Popolcová streda je začiatkom obdobia Veľkého pôstu, ktoré trvá 40 dní a končí sa Veľkou nocou. Pôst má pre kresťanov hlboký duchovný význam, keďže symbolizuje pokánie, sebadisciplínu a prípravu na zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Napriek tomu mnohí nevedia, ako sa správne postiť a čo všetko toto obdobie zahŕňa.
Veľký pôst pripomína štyridsaťdenný pôst Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na svoju verejnú činnosť. Prví kresťania sa na Veľkú noc pripravovali pôvodne trojdňovým pôstom, neskôr týždenným, až sa v 3. storočí ustanovil dnešný 40-dňový pôst.
Prísne pôstne dni sú Popolcová streda a Veľký piatok, keď je povolené len jedno sýte jedlo za deň a zároveň je zakázané jesť mäso.
Pôstne obdobie má dlhú tradíciu. Už v 2. storočí sa kresťania pripravovali na Veľkú noc dvojdňovým smútočným pôstom. Od 4. storočia sa ustálila prax pripravovať sa na Veľkú noc počas 40 dní. Toto číslo vychádza zo starobylej symboliky čísel a často sa vyskytuje aj v Biblii.
Ježiš sa po krste v Jordáne postí 40 dní predtým, než začne svoje verejné účinkovanie. Počas potopy prší 40 dní a nocí. 40 rokov putujú Izraeliti po púšti. 40 dní stretáva Mojžiš Boha na Sinaji. 40 dní po Veľkej noci slávi cirkev Nanebovstúpenie Pána.
Názov Popolcová streda pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo; tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola a následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: "Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš", alebo: "Kajajte sa a verte v evanjelium". Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Obrad sypania popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.
Vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 =) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.
Ako sa Pôst Dodržiava v Rôznych Cirkvách?
Pôstne obdobie sa v rímskokatolíckej cirkvi (teda v západnom obrade) začína Popolcovou stredou a končí sa Veľkým piatkom.
- Rímskokatolícka cirkev - prísny pôst na Popolcovú stredu, Veľký piatok a každý piatok počas pôstu, keď sa nekonzumujú mäsité pokrmy.
- Gréckokatolícka cirkev - okrem mäsa sa v piatky a stredy vyhýbajú aj mliečnym výrobkom a vajíčkam.
- Evanjelická, reformovaná, apoštolská a bratská cirkev - pôst je dobrovoľný, veriaci sa postia individuálne za určitý úmysel.
- Všetky kresťanské cirkvi považujú Veľký piatok za jeden z najvýznamnejších dní roka.
Záväzné Pravidlá v Rímskokatolíckej Cirkvi:
Zdržiavať sa mäsitých pokrmov (je záväzný od 14. roku veku), je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzný od 18. roku veku do začatia 60. roku veku).
Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia.
Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jesť cestoviny, pirohy a pod.
Deň pred Popolcovou stredou sa skončili fašiangy, čas zábav, plesov a karnevalov.
Dňami prísneho pôstu sú predovšetkým Popolcová streda a Veľký Piatok, keď je prikázané zdržiavať sa mäsitých pokrmov a je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť. Za pôstny deň sa považuje každý piatok v roku, ale tu je pôstny úkon ľubovoľný: môže to byť zdržiavanie sa mäsitého pokrmu, sladkostí, fajčenia, pitia alkoholu či televízie, vykonanie nejakého dobrého skutku a podobne.
Kresťanský pôst má predovšetkým duchovný význam, je cvičením vôle. Pri sv. omšiach, ktoré slávime v tento deň býva poznačenie popolom na znak pokánia.
Pôstne obdobie má byť obdobím pokánia. Kňazi v tento deň zdôrazňujú veriacim význam pokánia, zmierenia a duchovnej obnovy. Prvá pôstna nedeľa je už tradične aj príležitosťou na finančné zbierky na charitu, čím veriaci vyjadrujú záujem pomôcť chudobným a trpiacim ľuďom.
V rímskokatolíckej cirkvi sa tohtoročné obdobie pôstu začalo Popolcovou stredou, kým u gréckokatolíkov sa Veľký pôst, nazývaný tiež Svätá štyridsiatnica, začína na rozdiel od latinského obradu už o dva dni skôr. Vážnosť pôstneho času pripomína aj fialová farba chrámového rúcha v katolíckej cirkvi v tomto období. V Evanjelickej cirkvi sa v pôstnom čase na službách Božích nepoužíva biela kamža, kňaz je len v čiernom luteráku.
Napriek tomu, že máme k dispozícii dostatok možností, ako získať potrebné poznanie v oblasti chápania kresťanského pôstu, často platí, že nevieme prečo sa máme postiť, aké má pôst účinky a ako ho praktizovať.
Tri Piliere Pôstu
- Modlitba - Zameriava sa na pokánie a odpustenie. Je to čas prehĺbenia duchovného života a vďačnosti za Božiu milosť.
- Odriekanie - Pôst znamená zrieknutie sa niečoho, čo je bežnou súčasťou života. Môže ísť o jedlo, sladkosti, sociálne siete alebo iné aktivity, ktoré zaberajú veľa času. Cieľom je venovať získaný čas Bohu.
- Dávanie - Kresťania sa počas pôstu venujú charite, dobrovoľníctvu alebo darovaniu financií tým, ktorí to potrebujú.
Pôst by mal viesť k duchovnému aj osobnostnému rastu. Po jeho skončení sa človek síce vráti k svojim bežným návykom, ale s väčšou miernosťou, slobodou a vďačnosťou.
História a Biblický Význam Popolcovej Stredy a Pôstu
Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci.
Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je príjemné.
Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej (660 -740), arcibiskup z ostrova Kréta. Tu je tento kánon rozdelený na štyri časti. Vo štvrtok po 4. nedeli Veľkého pôstu sa spieva celý kánon na utierni, spolu s tropármi sv. Ide o ďalšiu charakteristickú črtu pre Východnú cirkev v porovnaní so Západnou cirkvou.
Eucharistia na Východe má viac charakter slávenia, kým na Západe sa viac pociťuje obetný charakter sv. omše. Preto v pôste Východná cirkev obmedzuje toto slávenie len na soboty, počas ktorých spomína svojich zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele, ktoré sú dňom Pána, Veľkou nocou týždňa. Tieto dni nie sú pôstne čo sa týka liturgickej disciplíny. V týždni sa teda Eucharistia v pôste neslávila. Preto bola ustanovená tzv. Liturgia vopred posvätených darov, ktorá sa pripisuje sv. Gregorovi rímskemu pápežovi. Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv. Kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv.
Pôstne obdobie sa v rímskokatolíckej cirkvi (teda v západnom obrade) začína Popolcovou stredou a končí sa Veľkým piatkom.
Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne.
Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini„, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie. Tiež že veľkopôstna doba si aj naďalej zachováva svoj charakter pokánia.
Preto podľa Kódexu ohľadom určenia pôstnej disciplíny vydala pokyny aj Biskupská konferencia ČSFR ešte v spoločnom štáte na svojom zasadaní v Brne dňa 28. januára1992. Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína.
- Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
- Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr.
- Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky.
Keď sa stala streda pred prvou pôstnou nedeľou začiatkom pôstneho obdobia, začal sa vykonávať v tento deň zvláštny obrad (predtým sa vykonával na prvú pôstnu nedeľu). Verejní hriešnici (veriaci, ktorých ťažký hriech bol ľuďom všeobecne známy) sa dobrovoľne a z kajúcnosti obliekali do zvláštneho kajúceho rúcha a nasypal sa im na hlavu popol na znak pokánia. Potom boli vyhnaní od spoločenstva veriacich a vrátiť sa mohli až po náležitom pokání na Zelený štvrtok večer, ktorý bol dňom zmierenia. Ale aj ostatní veriaci boli poznačení na (popolcovú stredu) popolom: mužom sa sypal popol na hlavu a ženám sa z popola urobil na čelo znak kríža. Prax verejného pokánia vo vrcholnom stredoveku zanikla, ale obrad popolca ostal do súčasnej doby ako znak pokánia a kajúcnosti. Preto má streda, kedy začína pôstne obdobie, prívlastok popolcová.
Pri poznačení veriaceho na začiatku pôstneho obdobia popolom môže kňaz použiť dve slovné formuly, ktoré sú na tento účel predpísané. Prvá znie: „Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš“. Sú to slová z knihy Genezis 3,19 a pripomínajú vyhnanie Adama a Evy z rajskej záhrady. Druhá formula znie: „Čiňte pokánie a verte evanjeliu“.
Vychádza z toho, že pôst ustanovil sám Boh. Prvý príkaz o čiastočnom pôste bol totiž ľuďom uložený už v raji ( por. Gn 2, 16-17). Preto sv. Bazil Veľký tvrdí, že pôst je taký starý ako ľudstvo. Pravoslávni kresťania dokonca tvrdia, že postiť sa je Božím prikázaním. Ak už spomíname pravoslávnych, v otázke pôstu nám katolíkom môžu byť príkladom. Pôst hrá v ich spiritualite veľkú rolu, pretože významne podporuje duchovný život. Predstavuje pre nich, na rozdiel od mnohých katolíkov, veľkú duchovnú hodnotu.
Najsilnejší argument dôležitosti je pôst nášho Pána, Ježiša Krista, na počiatku jeho verejnej činnosti ( por. Mt 4, 1-11; Mk 1, 12-13; Lk 4, 1-13). V dejinách Cirkvi už od 1.stor.po Kr. Pretože pôst má veľký význam pre náš duchovný život a spásu. Lepšie to pochopíme, ak sa zahľadíme na ciele a účinky pôstu, ako ich zdôrazňujú ustanovenia Cirkvi, svätci a veľké osobnosti duchovného života. Spomedzi nich majú zvláštne postavenie otcovia púšte, ktorí v praktizovaní pôstu a askézy došli azda najďalej a ich skúsenosti sú pre nás nesmierne cenné.
Dôležitým cieľom pôstu je uvedomiť si svoju závislosť na Bohu. Ak máme vždy jedenia nadostač alebo až nadmieru, ľahko sa stane, že podľahneme falošnému pocitu sebestačnosti a akejsi spokojnosti. Plný žalúdok je pre mnohých baštou spokojnosti. Zasýtený už nič nepotrebuje, cíti sa plný a ešte sa aj oddáva tomuto pocitu. Telesným pôstom obmedzím alebo dočasne vylúčim to, čo potrebujem pre život, pocítim, že mi to chýba ( hlad) a vtedy si mám uvedomiť svoju bezmocnosť a závislosť na Bohu, ktorý jediný je schopný naplniť ma k úplnému šťastiu. Nie jedlo v skutočnosti nesie môj život, ale Boh, na jeho požehnaní všetko spočíva.
Dôsledkom nadmiernej sýtosti je vážne nebezpečenstvo zažatia vášní a nerestí. Z takej iskry ľahko vznikne požiar. Pôstnou striedmosťou tomuto požiaru predchádzame.
Pôst upevňuje aj našu vôľu, to je dôležité hlavne v boji s neresťami, čo je jeden z dôležitejších cieľov pôstu. Sebazapieranie očisťuje vôľu, aby nie chute ovládali nás, ale my ich. Práve skúsenosť Otcov hovorí, že len tí, čo sa naučili ovládať svoje chute ( a nie len pri jedení), sú schopní zakúsiť plnú slávu a radosť toho, čo nám Boh dáva.
Postiť sa ale možno aj z iných dôvodov: na podporu našich prosebných modlitieb, pri hľadaní Božej vôle a ako viditeľný znak nášho pokánia za hriechy. Čiže do vnútorného zápasu a podpory duchovného života zapájam svoje telo. Jednoznačne správne. Pretože človek je jednotou tela a duše. Ak sa teda chcem k Bohu priblížiť, modliť sa, robiť pokánie, musím zapojiť aj moje telo.
Uviedli sme, že boj s neresťami je jeden z dôležitejších cieľov pôstu. Sv.Lev Veľký dáva jednoduchú a veľmi dobrú charakteristiku náplne pôstneho obdobia: striedmosť v jedle a zbavovanie sa nerestí. Spomenuli sme púštnych otcov, ktorí veľmi zdôrazňovali práve túto spojitosť medzi telesným pôstom a bojom proti nerestiam. Ich zásluhou práve takto pôst chápali kresťania v staroveku a stredoveku. Boj s vášňami, ktorý mal pomôcť pri zápase o čistou srdca, čo bol ich hlavný cieľ.
Jedlo nás nerobí ani viac ani menej spravodlivými. Zdržanlivosť od jedla je viditeľný aspekt niečoho oveľa hlbšieho- duchovného úsilia. Dobrým jedlom a pitím môže človek v sebe zakryť mnoho vecí. Keď jedlo obmedzíme, obnaží sa často poznanie o našej prázdnote, poznanie o tom, čo nás skutočne zväzuje. Tak nám pôst pomôže odhaliť nepriateľa v našom vnútri, pomôže nám stretnúť sa so sebou samými, s tým, čo nás robí neslobodnými a neradostnými.
V pôste ide o to poznať, čo nesie náš život.