Jedným z hlavných dôvodov pre návštevu regiónu Malá Fatra je jeho bohatá história a kultúra. Brána regiónu - mesto Žilina patrí právom k mestám, ktoré treba navštíviť. Historické budovy, množstvo útulných kaviarní a reštaurácií, malé obchodíky lemujúce jednu z najdlhších peších zón na Slovensku - to je centrum mesta Žilina.
Pri prechádzke mestom určite nevynecháte Námestie Andreja Hlinku a Mariánske námestia, ktoré boli vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Práve tu sa nachádza najväčšia hustota historických budov, ktoré odkazujú na dejiny mesta. Pristavte sa a navštívte niektoré z nich.
Katedrála Najsvätejšej Trojice
Kostol Najsvätejšej Trojice, skôr nazývaný Farský kostol, je jedným z najvýznamnejších historických sakrálnych objektov v meste Žilina. Nachádza sa východne od historického centra. Po prvýkrát sa spomína v Žilinskej knihe v roku 1423, ako Pfarrkirche zum unseren lieben Frau, v tom čase bol zasvätený Panne Márii.
Kostol striedavo patril katolíckej a evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V roku 1610 sa v kostole konala tzv. Žilinská synoda. Kostol bol výrazne poškodený dvomi veľkými požiarmi v rokoch 1678 a 1848. Opravený bol až v roku 1869. V roku 1886 mesto zachvátil opäť požiar, pri ktorom zhorela aj strecha kostola. Opravená bola v roku 1890. Posledná väčšia prestavba sa v minulosti uskutočnila v roku 1942.
V rokoch 2000 a 2001 tu realizoval archeológ Považského múzea Jozef Moravčík archeologický výskum. Ten bol vyvolaný stavebnými prácami pri kladení novej dlažby v okolí kostola v roku 2000. Ako prospešné sa ukázalo overiť zmienku žilinského kaplána Štefana Pašku z roku 1890, z publikácie Žilinský farský kostol kedysi a dnes. Archeologický výskum Farského kostola napokon priniesol významné zistenia. Objavené boli staršie sakrálne objekty, ktoré časovo predchádzali terajšiu stavbu kostola.
Je jedným z najvýznamnejších a najstarších objektov v meste. Kostol, pôvodne gotický, má po prestavbe renesančný charakter. Je trojloďový. Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice je z roku 1697. Obraz namaľoval Jozef Božetech Klemens v roku 1870. Pod kostolom sa nachádza šesť krýpt a dve zamurované studne.
História Katedrály Najsvätejšej Trojice
Podľa historických prameňov v blízkosti kostola a na jeho dnešnom mieste stál od 13. storočia hrad, o ktorom máme písomné správy od r. 1318 do roku r. 1454. Kostol bol pôvodne zasvätený Panne Márii. V roku 1548 Rafael Podmanický prebudoval kostol na pevnosť. Po viacerých bojoch kostol spustol. Až v r. 1583 opravil, znova pre sakrálne účely Mikuláš Dersffy.
Od roku 1595 do roku 1708, s kratšími prestávkami, patril evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V súčasnosti patrí katolíckej cirkvi. V r. 1610 sa v kostole, pod patronátom palatína Juraju Thurzu, konala Žilinská synoda, zhromaždenie evanjelikov z Uhorska neobsadeného Turkami. Ustanovili tu prvú cirkevnú organizáciu evanjelickej cirkvi. Farský kostol v r. 1678 celý zhorel. V r. 1848 opäť vyhorel a zrútil sa. Opravili ho až v r. 1869. Pri ďalšom požiari mesta v r. 1886 vyhorela strecha kostola. Opravili ju v r. Posledná väčšia prestavba sa konala v r. 1942.
V súčasnosti prebiehajú stavebné práce v exteriéri kostola opäť. Overiť nálezovú situáciu pri výkopových prácach je potrebné archeologickým dozorom a výskumom, ktorý v súčasnosti realizujeme.
Architektúra Katedrály Najsvätejšej Trojice
Pôvodne gotická stavba má po prestavbách renesančný charakter. Chrám je trojloďový. Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice je z r. 1697. V kostole sa nachádzajú štyri obrazy od slovenského maliara Jozefa Božetecha Klemensa. Vo výklenku fasády pri hlavnom vchode je umiestená socha sv. Anny od národného umelca prof. Fraňa Štefunka. Pre zaujímavosť, pod kostolom sa nachádza šesť krýpt a dve zamurované studne.
Samostatne stojacou zvonicou tohto kostola, ktorá pripomína známe talianske mestské zvonice - kampanily - je tzv. Burianova veža (výška 46 m). Túto renesančnú stavbu dal postaviť majiteľ hradu Strečno v rokoch 1526-1529 Burian Svetlovský z Vlčnova, ktorý bol v tom čase aj dedičným richtárom Žiliny.
Pri veľkom požiari mesta, ktorý vypukol v roku 1848, sa kostol zrútil a zvony sa opäť rozliali. Po tomto požiari kostol opravili v roku 1869 podľa plánov maliara Jozefa Božetecha Klemensa. Pri ďalšom požiari v meste v roku 1886 zhorela i veža kostola. Zvonicu kostola až od konca 19. storočia začali nazývať Burianovou vežou, a to podľa zvona Burian (2 336 kg). V roku 1942 získala veža novú ochodzu.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1423 | Prvá písomná zmienka o kostole, zasvätený Panne Márii |
| 1548 | Rafael Podmanický prebudoval kostol na pevnosť |
| 1583 | Mikuláš Dersffy opravil kostol a vrátil ho cirkevným účelom |
| 1610 | Žilinská synoda |
| 1678 | Kostol zhorel |
| 1848 | Kostol vyhorel a zrútil sa |
| 1869 | Oprava kostola podľa plánov Jozefa Božetecha Klemensa |
| 1886 | Vyhorela strecha kostola |
| 1890 | Oprava strechy kostola |
| 1942 | Posledná väčšia prestavba |
Evanjelický Kostol v Žiline
Evanjelický kostol v Žiline naprojektoval významný slovenský architekt Milan Michal Harminc, ktorý patril aj k takzvanej prvej generácii slovenských architektov. Naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Postavil 108 kostolov a chrámov pre všetky konfesie.
Podľa slov historikov a architektov, vychádza z realizovanej predlohy evanjelického kostola na Legionárskej ulici v Bratislave. Na základe požiadaviek biskupa Fedora Ruppeldta bolo upravené umiestnenie projektu. Pri stavebných prácach sa našlo praveké urnové pohrebisko.
Evanjelický kostol v Žiline
Kostol má hlavnú centrálnu loď s emporou pre veriacich, s možnosťou rozšíriť ju do vedľajšieho priestoru, kde sú sústredené priestory pre kultúrnu činnosť. Architektúra je čistá a elegantne ju dopĺňa travertínový obklad podnože a atiky. Veža je asymetricky umiestnená oproti kostolnej lodi, ale opticky je na vrchole návršia. Vnútorný interiér je jednoduchý a prostý podľa zásad evanjelickej cirkvi.
Dnes je evanjelický kostol v Žiline zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. Fara vedľa kostola bola postavená v rokoch 1938 až 1939. V kostole sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že v meste sa konala Žilinská synoda. Na budove fary je umiestená pamätná tabuľa venovaná biskupovi Fedorovi Ruppeldtovi.
Ku kostolu prislúcha fara, od staviteľa Kováča, ktorá svojou architektúrou kostol dopĺňala, a tak vytvárala jedinečný ucelený komplex modernej architektúry. Historické pramene taktiež uvádzajú, že prvú modlitebňu a faru si evanjelici postavili na Kuzmányho ulici v roku 1904. Ako prvý farár samostatného zboru pôsobil Miloš Kišš.
Žilinská Synoda a Obdobie Protireformácie
Žilina je spätá s jednou z najvýznamnejších udalostí evanjelickej cirkvi a to so slávnou Žilinskou synodou z 28.-30. marca 1610, ktorá sa konala vo farskom kostole. Uznesenia synody položili základy zriadenia evanjelickej cirkvi vo vtedajšom Uhorsku.
Súčasťou pohnutých dejín evanjelickej cirkvi v Žiline je aj obdobie protireformácie najmä v 2. polovici 17. storočia. V roku 1704 bol pozvaný za evanjelického farára do Žiliny Daniel Krman, ktorý bol od roku 1706 aj superintendentom (biskupom) evanjelickej cirkvi v piatich stoliciach Uhorska. Daniel Krman v roku 1708 cestoval do Švédska za kráľom, žiadajúc ho o podporu pre evanjelikov na Slovensku.
Počas jeho cesty bola rodina vyhnaná z fary. Dňa 20. decembra 1708 bol odňatý farský kostol a bol zrušený Žilinský evanjelický cirkevný zbor. Život evanjelikov zanikol. Najbližšie pokračoval v Súľove. Necelé dve storočia, presne 182 rokov, nefungoval bohoslužobný život evanjelikov v Žiline.
Významné Osobnosti a Obdobie Výstavby Nového Kostola
Veľkou osobnosťou a nesmierne vzácnym človekom v histórii evanjelickej cirkvi v Žiline bol Fedor Ruppeldt, ktorý tu pôsobil v aktívnej službe desiatky rokov. Počas pôsobenia Fedora Ruppeldta, v rokoch 1935 až 1936, bol v Žiline postavený nový evanjelický kostol. Autorom je významný architekt M. Harminc, projektoval napr. katolícky kostol v Terchovej.
Kostol bol slávnostne posvätený 11. októbra 1936, posviacku vykonal Dr. Samuel Š. Osuský, biskup ZD a kázeň mal Dr. Vladimír Čobrda, vtedajší generálny biskup. Cirkevný zbor zriadil v roku 2015 Evanjelickú materskú školu, ktorá sídli v priestoroch ZŠ Lichardova. Do dnešných dní pôsobilo na území cirkevného zboru 27 duchovných pastierov.
tags: #katedralny #chram #v #ziline #hd