Ježiš Kristus: Spasiteľ a Kráľ – Význam a Poslanie

Slovo „Kristus“ je jedným z najdôležitejších slov v slovníku kresťana. Pochádza z gréckeho slova christos, čo znamená „pomazaný“. Je to ekvivalent slova mashiach alebo Mesiáš v hebrejčine. Byť pomazaný doslova znamená nechať si vyliať na hlavu posvätný olej, pretože Boh si túto osobu vyvolil na špeciálnu úlohu.

V Starom zákone Boh často hovoril prorokovi, aby niekoho pomazal a vyhlásil za kráľa. Pomazaní boli kňazi a králi a občas aj proroci. Aj keď proroci a kňazi boli pomazaní, výraz „pomazaný“ alebo „Pánov pomazaný“ sa najčastejšie používal na označenie kráľa. Biblický obraz slova „Mesiáš“ alebo „Kristus“ je obrazom kráľa vyvoleného Bohom.

V celom Starom zákone vidíme drobné náznaky, že Boh pošle Izraelu veľkého kráľa, ktorý jedného dňa ovládne svet. Najjasnejšie proroctvo o budúcom mesiášskom kráľovi pochádza z čias kráľa Dávida. Toto proroctvo sa chápe ako dvojnásobné naplnenie. Najprv sa naplnilo na Šalamúnovi, ktorý postavil chrám, ale robil to, čo Boh zakázal - nahromadil veľké bohatstvo a oženil sa s cudzinkami. Jeho kráľovstvo sa rozpadlo niekoľko rokov po jeho smrti. Toto proroctvo však očakáva príchod „Dávidovho syna“, ktorý bude mať kráľovstvo bez konca.

Evanjeliá často používajú kultúrne obrazy kráľovskej moci, aby Ježiša ohlásili ako Krista, pomazaného Božieho kráľa, ktorý prišiel. Keď povstal kráľ s veľkou mocou, ostatné kráľovstvá posielali vyslancov s bohatými darmi, aby s budúcim vodcom nadviazali priateľský vzťah. Tým sa naplnili proroctvá zo Štvrtej knihy Mojžišovej 24:17, Izaiáša 60 a Žalmu 72. Ďalší obraz Ježiša ako kráľa vidíme, keď vchádza na oslovi do Jeruzalema. To bolo často súčasťou ohlásenia nového kráľa, ako to bolo v prípade Šalamúna v 1. knihe kráľov 1:38-39.

Slávnostný vstup Ježiša do Jeruzalema.

Ježiš Kristus ako Kráľ

K menu Ježiš je pridané aj meno Kristus, čo znamená Pomazaný. Toto meno je výrazom dôstojnosti a úradu, a to bez toho, aby bolo vlastné jednej osobe, ale je všeobecné pre mnohé; lebo v Starom zákone sa kňazi a králi, ktorých Boh prikázal pomazať pre dôstojnosť úradu, nazývali kristami, čiže pomazanými (Pána). Králi sú poverení vládnuť ľudu; predovšetkým im patrí moc a autorita zákonov, im prináleží chrániť život nevinných a trestať vinníkov. Lebo kňazi neprestajnou modlitbou zverujú Bohu ľud, prinášajú Bohu obety a odvracajú jeho hnev od ľudstva.

Keďže sa ukazuje, že oba tieto úrady predstavujú moc a Božiu dôstojnosť na zemi, preto sa olejom pomazávali tí, ktorí boli vyvolení do kráľovského alebo kňazského úradu. Avšak, keď náš Spasiteľ Ježiš Kristus prišiel na svet, vzal na seba úlohu a povinnosti troch osôb: Proroka, Kňaza a Kráľa, a preto sa nazýva Kristom, ktorý bol pomazaným na vykonávanie týchto úradov, nie však rukou nejakého smrteľníka, ale mocou nebeského Otca, nie pozemskou masťou, ale duchovným olejom, lebo v jeho najsvätejšej duši je plnosť a milosť Ducha Svätého aj množstvo všetkých jeho darov vyliatych v takej hojnej miere, že to akákoľvek stvorená bytosť nemôže pochopiť.

Keď premýšľate o Ježišovom pôsobení na zemi, možno vám ako posledná napadne predstava vládnuceho kráľa. Ježiš však vysvetlil, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta (J 18:37). Ježiš hovoril skôr o Božom kráľovstve, ktoré bolo hlavným predmetom jeho kázania. Ako kráľ, ktorého poslal Boh, a samozrejme preto, že je Boh, je Božie kráľovstvo Ježišovým kráľovstvom. Hovorí o tom, ako sa rozrastá ako kvasnice alebo horčičné zrnko, keď sa šíri správa, že prišiel, a ľudia ho prijímajú ako Kráľa.

Skutočnosť, že Ježišovi učeníci a ostatní, ktorí v neho verili, ho oslovovali „Pane,“ naznačuje, že mu vzdávali veľkú úctu s vedomím, že je mesiášskym kráľom. Nazvať Ježiša „Pánom“ znamenalo použiť výraz na oslovenie kráľovskej rodiny, podobne ako keď sa hovorí „Vaše veličenstvo“ alebo „Vaša výsosť“. Používanie slova „Pán“ vyjadruje postoj poslušného podriadenia sa vyššej moci. Zdá sa, že Ježiš dokonca očakáva, že tí, ktorí ho nazývajú Pánom, ho budú poslúchať. Svojich poslucháčov sa pýtal: „Čo ma oslovujete: Pane, Pane!

To má vplyv na to, ako sa definujeme ako kresťania. Zvyčajne hovoríme o doktrínach a viere, ale samotné slovo „Kristus“ nás vyzýva k niečomu viac než k súhlasu s vierou. Každý z nás má vlastné pomenovanie Ježiša Krista. Niektorí ho voláme Pane alebo Kráľ môj, iní zasa Milovaný Spasiteľ či jednoducho Ježišu. Vo svätom písme však nachádzame veľké množstvo pomenovaní Toho, o ktorom vlastne celá Biblia hovorí od prvých kníh či už v podobenstvách alebo priamo.

Príklady mien Ježiša Krista v Biblii:

• Alfa a Omega
• Zástanca
• Pôvodca a zavŕšiteľ viery
• Chlieb života
• Ženích
• Dobrý pastier
• Svätý služobník
• Svetlo sveta
• Lev z Júdovho kmeňa
• Mocný
• Pokoj
• Syn Najvyššieho
• Najvyšší Stvoriteľ pred všetkým
• Vzkriesenie a život
• Brána
• Cesta
• Zázračný radca, Mocný Boh, večný Otec, Knieža mieru

Ježiš Kristus a Milosť

Pre nás, protestantov, je téma milosť zvlášť obľúbená. Sola gratie - spasení, ospravedlnení pred Bohom sme jedine z milosti Božej, ktorú prijímame vierou - to je jeden z pilierov Lutherovej reformácie, ku ktorej sa hrdo hlásime a priznávame. Pred Bohom neplatia nijaké naše zásluhy. Všetko čo sme, čo máme a čo je pre nás vo večnosti pripravené, nie je nič iné ako prejav nezaslúženej Božej milosti.

Naša hriešnosť nám v tom zabraňuje. Toto všetko pre nás mohol vytvoriť len jeden, ten, ktorý sám bol a je dokonalý, ktorý „hriechu neučinil a ľsti nebolo v Jeho ústach“ : Boží Syn, náš Pán a Spasiteľ - Ježiš Kristus. Nuž a to, čo pre nás vykonať mohol, to On aj vykonal. Vykonal to pre nás z lásky, z milosti, ktorú sme si ničím nezaslúžili. Naopak!

Pekne na túto skutočnosť poukazuje apoštol Pavol vo svojom liste rímskym kresťanom : Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa za nás. Kristus umrel. Nuž a pravda je taká, že Ježiš toto prekliatie vskutku vzal na seba namiesto nás. Iba málo bolo na začiatku tých, ktorí pochopili, že v Ježišovej smrti sa udialo niečo výnimočné vo vzťahu medzi Bohom a ľuďmi.

Ako veriaci vieme, že Kristus umrel pre naše hriechy (1K 15, 3). Takto nás zmieril s Bohom a získal nám večné vykúpenie. Za hriech totiž musela byť prinesená obeť a vyliata krv dokonalého, bezchybného obetného baránka. Nuž a keďže malo dôjsť k univerzálnemu, všeobecnému zmiereniu medzi hriešnikmi a Bohom, smrť obyčajného zvieratka tu nestačila. Bola potrebná oveľa vyššia cena na splatenie dlhu hriechu ako len nejaké zvieratko.

A tak sa Boh rozhodol, že ten dlh zaplatí za nás On sám, a to v smrti svojho vlastného Syna. Boh Otec prijal obeť svojho Syna ako dostatočnú a postačujúcu, platnú naveky. Niet o tom pochybnosti! Človek k nej už nič nemusí a ani nesmie pridávať. Vždy totiž, keď sa snažíme ako ľudia obstáť pred Bohom na základe svojich skutkov, dehonestujeme a degradujeme tým dokonalú obeť Pána Ježiša.

Úžasné je, bratia a sestry, že Boh nášho Pána po vykonaní dokonalého diela vykúpenia prebudil zo smrti. Tým dokázal, že obetnú smrť Vykupiteľa uznal ako dostatočnú. Tak to čítame aj na inom mieste v liste Rímskym (4, 25) : Boh vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, vydaného pre naše hriechy a vzkrieseného na naše ospravedlnenie.

V liste Židom čítame, že Pán Ježiš teraz sedí po pravici Boha. Je to v podstate označenie pre čestné postavenie, výsada, ktorú Ježiš obdŕžal od Boha ako odmenu za dielo, ktoré vykonal na zemi. Kristov odchod naspäť k svojmu Otcovi nebol zbabelý útek. Naopak! Vo všetkom vyplnil zákon. Spravil všetko nevyhnutné. Vykonal všetko, čo sa od Neho zo strany Jeho Otca očakávalo. Splnil očakávania, ktoré do Neho vložil Jeho Otec. To všetko nám dáva silu pre našu cestu na zemi.

To, že Kristus už teraz sedí po pravici Božej, nie je nič iné ako predobraz Jeho konečného univerzálneho oslávenia a vyvýšenia, kedy každý bude musieť pred Ním pokľaknúť a vyznať, že On je Pán pánov a Kráľ kráľov. To, že Kristus je po pravici Božej pre nás znamená i to, že máme priateľa na tých najvyšších miestach. Dokonca nielen priateľa, ale nášho brata, ktorý nám zasľúbil, že si nás poberie tam, kde je teraz už On.

Ani v nebi, v kráľovstve svojho Otca, nie je Ježiš pasívny. Naopak! Je aktívny a táto Jeho aktivita sa opäť týka nás, ľudí. Ježiš je aktívny predovšetkým ako ten, ktorý sa prihovára za nás a prosí za nás u svojho Otca. Naplnený láskou k nám za nás oroduje - prihovára sa a prosí, aby nám takto pomáhal v našich ťažkostiach ako jedincom i ako spoločenstvu Božieho ľudu vo všeobecnosti.

A tak i nám dáva príklad a vzor, aby sme na seba navzájom vo svojich modlitbách pamätali a nepokladali sa za hodnejších oproti ostatným. Milí priatelia, dnešná nedeľa s názvom „Deviatnik“ nás tak chce viesť k tomu, aby sme boli Pánu Bohu skrze Jeho Syna Ježiša Krista predovšetkým vďační. Vedie nás k tomu, aby sme boli milostiví k druhým tak, ako i k nám je milostivý Kristus. Aby sme si dokázali odpúšťať tak, ako nám i On odpustil. A aby sme za seba dokázali prosiť tak, ako za nás neprestajne prosí i On.

Naše vykúpenie nie je ešte dokončené. Ježiš je Spasiteľ ľudí (1Tim 1,10) On jediný je schopný zbaviť nás i svet od hriechu, zvíťaziť nad satanom a odstrániť všetky následky hriechu. Spása je záchrana od večného zatratenia našej duše. Ježiš Kristus nám daroval hojný život na zemi a večný život v Božom kráľovstve.

Vykúpený je každý človek, lebo Ježiš Kristus zomrel a zaplatil za hriechy každého človeka. Spasený je však ten, kto prijme vieru v Ježiša Krista, ktorý za nás zomrela vstal z mŕtvych a v pokání zanechá svoj starý hriešny život.

Osobný vzťah s Ježišom Kristom

Vzťah s Ježišom je založený na viere a láske a - ako o každý vzťah - je dôležité sa oň starať, Iba s Ježišom budeš môcť prežívať nadprirodzený život v plnosti a - keď príde tvoj čas - nasledovať ho do neba . Základom pre rozvoj tvojho vzťahu je láska, osobná modlitba, Biblia (ktorá je Božím slovom - zamerajte sa na Nový zákon) a spoločenstvo s ostatnými kresťanmi, ktorí veria v Pána Ježiša a nasledujú Ho.

Aj keď Ho nevidíš svojimi očami, verte, že Pán Ježiš je stále s tebou. Aj keď urobíš niečo zlé, stačí sa k Nemu obrátiť s pokáním a požiadať o odpustenie a On ťa od všetkého očistí. Je dobré zvyknúť si na nový životný štýl - vyznávať svoje chyby a previnenia Ježišovi, odpúšťať druhým. Nauč sa dôverovať Ježišovi a konať podľa Božieho slova. On ťa zmení, len sa uč viere, láske, ale aj trpezlivosti.

Teraz máš veľkú výsadu, môžeš požiadať Ježiša o pomoc vo všetkom, čím prechádzaš (nemysli si, že Ho tým obťažuješ ). Nezabudni Mu za všetko ďakovať. Osobný vzťah s Ježišom je skutočnou skúsenosťou pre stovky miliónov ľudí na celom svete a z hľadiska večnosti nie je nič dôležitejšie! Je pre teba dôležité získať dobré základy pre tvoj ďalší duchovný rast. Neboj sa, toto všetko nájdeš na tomto webu 😊.

Kto vkladá svoju dôveru v Pána Ježiša Krista ako Božieho Syna, je skrze vieru v Ježiša „novým stvorením“ (2. Korintským 5:17), čo mimo iné znamená toto: Získal moc k tomu stať sa Božím dieťaťom (Ján 1:12). Teraz môže nadviazať osobný a dôverný vzťah lásky s Bohom a začať Ho poznávať. Ježiš vstúpil do života človeka - nie obrazne, ale skutočne v Duchu Svätom. (1. Korintským 3:16) Získal Ducha Svätého ako svojho Učiteľa, Pomocníka a Tešiteľa. Duch Svätý je stále s veriacim človekom.

Pre zástupnú obeť Pána Ježiša na kríži boli veriacemu človeku odpustené jeho hriechy (viny) (Kolosenským 1:14). Kedykoľvek veriaci človek zhreší (urobí niečo proti Bohu a Jeho slovu), má možnosť spáchaný hriech Ježišovi vyznať a byť okamžite očistený - vďaka preliatej krvi Pána Ježiša je toto možné!!! (1.Janov 1:9) Toto je veľmi dôležité! Kto verí v Pána Ježiša, má nový (večný) život (Ján 5:24, 1.Janov 5:12). Len ten, kto dôveruje Pánu Ježišovi ako Božiemu Synu, má večný život. Stal sa jedným z údov Tela Kristovho (1. Korintským 12:27) - hlavou tohto Tela je sám Ježiš.

Význam mena Ježiš

Meno Ježiš má hlboký význam a Boh ho neurčil bez zámeru. Pri tomto mene mysleli Ježišovi súčasníci na vykúpenie a záchranu, lebo hebrejské meno Jehošua znamená „Jahve zachraňuje”; ale neskoršie generácie, ktoré neboli schopné pochopiť význam tohto mena, preložili ho vlastným menom Ježiš.

Azda najlepšou interpretáciou Ježišovho mena je „Spasiteľ”, lebo sa opiera o biblickú myšlienku, že Boh prinesie svojmu národu „spásu” a „spása” zahrňuje v sebe tak vykúpenie, ako aj šťastie po vykúpení. Keď teda vzývame Máriu ako Matku Spasiteľa, čo je vlastne to isté ako Matka Ježišova, musíme v duši prechovávať tieto myšlienky. Myslíme na to, že Mária nám darovala „Spasiteľa” a že nám - na základe svojho omilostnenia prostredníctvom Boha - takto v skutočnosti pomáha ku „spáse”. Nie bez príčiny nazývame Máriu Spoluvykupiteľkou a Sprostredkovateľkou všetkých milostí, pretože nám priniesla Spásu a rozdeľuje nám dary spásy.

Ježiš je naším Pánom - chce vládnuť nášmu životu. V Biblii sa píše, že Ježiš príde na túto zem ešte druhýkrát (vtedy nastane koniec sveta). No nepoznáme deň ani hodinu, keď sa to má stať, vie to iba Otec nebeský (Marek 13, 32). Znamená to, že máme byť stále pripravení na stretnutie s Pánom Bohom. Nemôžeme si povedať, že na vieru mám dosť času.

Kľúčová otázka na ktorej stojí, alebo padá naša viera. Niektorí ho považovali za proroka a mali pravdu, no nie celú. Iní za učiteľa a aj oni mali pravdu, ale nie úplnú. Ďalší zas za divotvorcu, ale ani to nie je všetko. Kto je teda? Odpoveď dáva apoštol Peter: „Ty si Mesiáš Syn živého Boha.“ (Mt 16.16). Aj otec lži a klamstva pravdivo priznáva: „Viem, kto si: Boží Svätý.“ (Mk 1.24) „ ... Syn najvyššieho Boha.“ (Mk 5.7;Lk 8.28). JEŽIŠ JE BOŽÍ SYN! Nie je len prorokom. On je vyplnením proroctiev! Keď učí, tak v autorite Božieho Syna. Uzdravuje, kriesi, ...pretože je Boh.

Jeho najväčšou lekciou je KRÍŽ. Až tam ho doviedla láska. A najväčším zázrakom to, že VSTAL Z MŔTVYCH. A hovorí: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ (Mt 28.18) Taktiež: „Ja som s Vami po všetky dni.“ (Mt 28.20) - A tak každý deň, či je naplnený úspechom a radosťou, či búrkou nepokoja, strachu, sklamaní a samoty, vždy sa môžeš spoľahnúť na Jeho blízkosť.

„A za koho ma pokladáte vy?“ (Mt16.15). - Mnohí ľudia na túto Ježišovu otázku odpovedajú slovami apoštola Tomáša: „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20.28). No žiaľ, sú mnohí, ktorí na svoju škodu považujú Ježiša „len“ za nezvyčajného človeka patriaceho do minulosti. - Do ktorej skupiny patríš Ty?

Ježiš uzdravoval, kriesil, robil zázraky - menil ľudí. Ale to, ako zmenil mňa (a naďalej mení), je pre mňa jeden z najväčších zázrakov a dôkazom Jeho Božskej moci a lásky. Podobne ako Lazárovi, aj mne povedal: „Jozef, poď von!“ Aj mňa povolal z hrobu starého života naplneným hriechom, smútkom a prázdnotou do nového života naplneného odpustením, pokojom a radosťou - k životu v Jeho blízkosti.

Počas písania týchto záverečných riadkov ma opäť preniká vyššie položená Ježišova otázka a zároveň aj Tomášova odpoveď na ňu. Odpoveď, ktorej význam a dôsledok, čo to pre mňa znamená, si mám ešte viac uvedomiť.

Ľudská snaha o zbavovanie Spasiteľa Jeho kráľovských práv vo vzťahu k pozemskému svetu je proces prebiehajúci najmä v posledných desaťročiach, a zasahujúci negatívne nie len spoločnosť, ale aj Cirkev. Súčasné časté prejavy návratu človeka do bahna hriešneho pohanstva vedú tohto človeka nevyhnutne aj k strácaniu posledných zvyškov zdravého rozumu, ktorému pravá viera v pravého Boha nemôže odporovať.

Ježiš Kristus je nazývaný Kráľom v prenesenom zmysle na základe všeobecnej a dávnej tradície vyplývajúcej zo skutočnosti, že len On má Najvyššiu Dokonalosť, ktorou vyniká nad svoje stvorenie. Ježiš Kristus je kráľom ľudského rozumu. Ježiš Kristus je kráľom ľudskej vôle. A to nie len preto, že ľudská vôľa je v Ňom dokonale podrobená Jeho najsvätejšej Božskej vôli, ale najmä preto, že Ježiš Kristus Sebou Samým inšpiruje a opanúva našu slobodnú vôľu, a tým nás všetkých podnecuje k najušľachtilejším skutkom. Ježiš Kristus je kráľom ľudských sŕdc.

Anjeli a ľudia majú sa klaňať Ježišovi Kristovi nie len ako Bohu, ale majú Ho tiež poslúchať ako Človeka, a podriadiť sa aj Jeho zvrchovanému pozemskému panstvu, pretože z hypostatického spojenia má moc nad všetkým tvorstvom. Spasiteľovo kráľovstvo je hlavne duchovného pôvodu, a stojí ako jediné kráľovstvo proti Satanovmu kráľovstvu a silám temnoty.

tags: #nas #spasitel #kristus #a #kral