Veta "milujem hriešnika a nenávidím hriech" sa stala populárnou, ale jej pôvod nie je biblický. Často sa pripisuje sv. Augustínovi, hoci presné znenie "nenáviď hriech a nie hriešnika" nájdeme v Gandhiho autobiografii. Avšak, myšlienka za touto vetou má hlboké korene v kresťanskom učení. Svätý Augustín, jeden z najvplyvnejších teológov v histórii kresťanstva, sa venoval tejto téme vo svojich spisoch.
Už predtým sme rozmýšľali o Ježišovom pohľade na šieste prikázanie. Dnes sa pozrieme na siedme: „Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Každému z nás sa už stalo, že odsúdil niekoho, kto konal nemorálne. Možno sme si v tej chvíli hovorili: „Ja taký nie som!“ Keď Ježiš hovorí o spravodlivosti a platnosti zákona, dodáva niekoľko príkladov. Ježiš ukazuje, že jeho prístup k zákonu je oveľa prísnejší ako ten náš. My riešime manželskú neveru až vo chvíli, keď toho druhého pristihneme. Podľa Ježiša sa všetko začína pohľadom.
Nie každý pohľad na ženu je hriešny. Adam a Eva sa začali v raji hanbiť až vtedy, keď do ich sŕdc vstúpil hriech. Ďalšie biblické texty opisujú, ako sa zmenil vzťah muža k žene. Už ju nevnímal ako rovnocennú. Hriech v ňom prebudil majetnícke sklony. Chcel ženu vlastniť. Problém s pohľadom sa začal ešte trochu skôr. Biblia hovorí, že Boh varoval našich prarodičov pred jediným miestom v raji, kde im hrozilo smrteľné nebezpečenstvo. Ako sa to skončilo? „Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý.
Ježiš prikladá siedmemu prikázaniu oveľa širší význam. Problém sa nezačína vo chvíli, keď ma prichytia v intímnej chvíli s niekým, kto mi nepatrí. Začína sa vtedy, keď v mysli a srdci začínam rozvíjať sebecké chúťky. Teraz by sme mohli premýšľať o tom, akú zodpovednosť majú rodičia pri výchove detí. Mohli by sme hovoriť aj o vplyve médií, ktoré sebeckých hrdinov často vyzdvihujú. Nakoniec by mal však každý skončiť sám u seba. Niekto múdry povedal: „Pokušenie je ako vtáky. Nemôžete im zabrániť, aby vám lietali nad hlavou. Ježiš ma varuje pred pohľadom, ktorý nevychádza z čistého srdca. Pane, pomôž mi, prosím, aby som vo svojom vnútri nedával priestor sebectvu a túžbe po niečom, čo mi nepatrí.
Žijeme v spoločnosti, ktorá nie je dokonalá a vidíme okolo seba štruktúry hriechu. KKC 1869 hovorí: “Hriechy dávajú vznik takým sociálnym situáciám a zriadeniam, ktoré sa protivia Božej dobrote. „Štruktúry hriechu“ sú prejavom a následkom osobných hriechov. Navádzajú svoje obete, aby aj ony páchali zlo. Tu je potrebný prorocký hlas kresťanov. Naša láska sa má v takýchto situáciách obracať najmä na obete spomínaného sociálneho hriechu.
Sväté Písmo obsahuje veľa výziev, aby sme milovali ako Boh. Boh miluje každého a aj my máme milovať všetkých, dokonca aj svojich nepriateľov. Treba nám myslieť na to, že aj my sme hriešnici. My nikdy nebudeme v tej pozícii, že sme tí dobrí a skláňame sa k biednym hriešnikom naokolo, ako to urobil Pán. Všetci sme zhrešili a všetci sme Ním vykúpení. Písmo nás poučuje, aby sme druhých nesúdili, ale najskôr si vybrali brvno zo svojho oka a až potom smietku z oka druhého (Mt 7,2-5).
Milovať hriešnika teda znamená priblížiť sa mu, byť tu pre neho, modliť sa za neho, zvestovať mu Krista. Toto v prvom rade. Nevylučuje to napomínanie, ale ak iba napomínam a nič iné, tak by som si nemal o sebe namýšľať, že milujem.
Opäť treba myslieť na to, že my sme hriešni a máme nenávidieť svoj vlastný hriech. Boh nám ho odpúšťa a rovnako máme aj my pristupovať k hriechu druhých: “Navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!” (Ef 4,32) “Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!” (Kol 3,13). V modlitbe Otče náš sa každý deň modlíme: “Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom” a Ježiš nás učil: “Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.
Čo nám vyjadruje veta, že Boh miluje hriešnika, ale nenávidí hriech? Myslím si, že v prvom rade to prináša isté upokojenie človeku, ktorý vie, že zhrešil. Pri vedomí hriechu nás môžu pochytiť obavy, že Boh nás zavrhne, že nás už nemiluje a podobne. To, že Boh miluje hriešnika, je dobre známe. Biblia o tom opakovane hovorí. “Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy." 1 Ján 4, 8-10.
Bohu skutočne hriech prekáža, ale Božia láska je silnejšia ako hriech. Boh hriech nenávidí natoľko, že ho odstraňuje. A odstraňuje ho tak, že ho odpúšťa. Niekto môže namietať, že Boh je predsa spravodlivý a hriech trestá. Je to komplikovanejšie. Za hriech prichádza trest a Katolícka cirkev učí, že sú dva druhy trestu: večný a časný. KKC 1472 vyhlasuje: “Obidva tieto tresty sa nemajú chápať ako určitý druh pomsty, ktorou Boh postihuje zvonku, ale skôr ako tresty vyplývajúce zo samej povahy hriechu.”
Pavol v liste Rimanom hovorí o tom, ako sa zjavila Božia spravodlivosť (Rim 3,21): Boh sám je spravodlivý a ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša. (Rim 3,26). Keď sa Boh prejavuje ako spravodlivý, tak nejde o to, že odmeňuje a tresce. On nám udeľuje svoju spravodlivosť, odstraňuje naše hriechy.
Je smutné a zahanbujúce, ak takéto myšlienky má kresťan, dokonca vedúci cirkvi, zboru. Akákoľvek argumentácia sa stáva prázdnym táraním pre ovečky, ak vo svojom vnútri rozpoznajú hriech arogantného kazateľa, nech by akokoľvek silno a dlho kričal. Ježiš hovorí, že sa máme navzájom milovať: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ (Jn 13:35) Hlásané Slovo takého kazateľa nemá dôveryhodnosť. Soľ stratí svoju slanosť, keď ovečky vidia, že muž nemiluje svoju manželku. Taká Cirkev, zbor, ktorú vedie pastor neoprávnene rozvedený (podľa Biblie), stratila svoju hodnovernosť, čiže svoju vhodnosť svedčiť o Božom charaktere.
Boh nechce aby zločinci zahynuli, ale vstúpili do seba, napravili sa a mohli žiť skrze milosť od Boha. Známy príbeh ženy, ktorú pristihli pri manželskej nevere, chceli podľa Božieho zákona kameňovať a priviedli ju k Ježišovi. On povedal kto je bez viny prvý hoď kameňom. Keď tam ostala ona sama a všetci odišli povedal : Nikto ťa neodsúdil? Ani ja ťa neodcudzujem, choď a viac nehreš. Boh sa nám predstavuje ako spravodlivý, ktorý dobro odmení a zlo trestá, ale milostivý k zlomeným. Boh sa pysným protiví ale pokorným dáva milosť.
Čo skutočne znamená „Milovať hriešnika, nenávidieť hriech“
Na záver, nech nás sprevádzajú slová z Knihy Prísloví:
Príslovia 8,1-36:
- Vari múdrosť nevolá a rozum nevydáva svoj hlas?
- Na vrchole výšin popri ceste a na rázcestí stojí,
- pri bránach, čo vedú do mesta, vo vchodoch dverí hlasito volá:
- Na vás volám, muži, môj hlas znie ľuďom!
- Vy, neskúsení, osvojte si rozvážnosť, a vy, hlúpi, naučte sa rozlišovať!
- Počúvajte len, veď podstatné veci rozpoviem a moje pery sa otvoria tomu, čo je správne.
- Áno, moje podnebie vypovie pravdu, ale neprávosť je ohavná mojim perám.
- Spravodlivé sú všetky reči mojich úst, niet v nich klamstva ani podvodu.
- Všetky sú pochopiteľné pre rozumného človeka a pravdivé pre tých, čo nadobudli poznanie.
- Prijmite moje napomenutie radšej ako striebro a poznanie radšej ako rýdze zlato.
- Lebo múdrosť je cennejšia než šperky, nevyrovnajú sa jej nijaké vytúžené veci.
- Ja, múdrosť, bývam s rozvážnosťou a našla som schopnosť rozlišovať.
- Mať bázeň pred Hospodinom znamená nenávidieť zlo. Neznášam pýchu, nadutosť, cestu zla a ústa, čo prekrúcajú.
- Mám dobrú radu a úspech, ja som rozumnosť a mám silu.
- S mojou pomocou králi kraľujú a kniežatá vydávajú správne ustanovenia.
- S mojou pomocou vládnu vladári, vznešení a všetci spravodliví sudcovia.
- Milujem tých, čo ma milujú. Tí, čo ma túžobne hľadajú, nachádzajú ma.
- Pri mne nájdu bohatstvo a česť, trvalý blahobyt a spravodlivosť.
- Moje plody sú lepšie než zlato, než rýdze zlato, a moja úroda je lepšia než číre striebro.
- Chodím po ceste spravodlivosti, po chodníkoch práva,
- aby som zadovážila majetok tým, čo ma milujú, a naplnila ich pokladnice.
- Hospodin ma stvoril na začiatku svojho diela, pred svojimi dávnymi skutkami.
- Od večnosti som ustanovená, od začiatku, prv ako povstala zem.
- Ešte neboli priepastné hlbiny, zrodila som sa, keď ešte neboli pramene bohaté na vodu.
- Predtým, ako boli umiestnené vrchy, prv ako kopce som sa zrodila,
- kým neutvoril zem, priestranstvá a prvotný prach sveta.
- Keď upevňoval nebesia, bola som tam, keď vymedzoval obzor nad hlbinami,
- keď umiestňoval hore oblaky, keď mohutneli pramene hlbín,
- keď moru vymedzoval jeho hranice, aby sa vody neprelievali cez brehy, keď vyznačoval základy zeme,
- vtedy som stála verne po jeho boku. Deň čo deň som bola jeho potešením a hrávala som sa pred ním po celý čas,
- hrala som sa vo svete, na jeho zemi a tešila som sa medzi ľuďmi.
- Počúvajte ma teda, synovia! Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ja vám však hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil.
Tabuľka: Prejavy Božej lásky a spravodlivosti
| Božia Láska | Božia Spravodlivosť |
|---|---|
| Poslanie Syna ako zmiernu obetu | Trest za hriech (večný a časný) |
| Trpezlivosť a ponuka pokánia | Odstraňovanie hriechu odpustením |
| Milosrdenstvo k zlomeným | Odmeňovanie dobra a trestanie zla |

tags: #kto #ziadostivo #pozera #biblia