Rímskokatolícke kostoly predstavujú významnú súčasť kultúrneho a historického dedičstva Slovenska. Tieto stavby, často siahajúce do hlbokej minulosti, sú svedkami dôležitých udalostí a vývoja architektúry. V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektonické prvky niektorých z týchto kostolov.
Kostol Svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom
História a Vývoj Farností
Farnosť Podkonice bola založená v roku 1787. Do tej doby patrila ako filiálka k Slovenskej Ľupči. V roku 1787, za pôsobenia Michala Szopiniho, vznikla farnosť Podkonice s filiálkami Priechod, Baláže a Kalište. Predtým patrili Podkonice do farnosti Slovenská Ľupča. Michal Szopini býval ako farár v drevenej budove školy a za jeho pôsobenia sa začala stavať murovaná fara.
Medzi ďalších farárov, ktorí pôsobili v tejto farnosti, patrili:
- Ignác Klóczik - zomrel 19.10.1894
- Jozef Huťka - zomrel 15.12.1939
- František Jakubík - zomrel 10.7.1959
Obec Priechod sa môže pochváliť bohatou históriou. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje do roku 1340, pôvodní obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, pastierstvom a drevorubačstvom. Po vzniku Československej republiky ženy Priechoďanky chodili predávať oštiepky a parenice po celej republike, dostali sa až do Prahy či Karlovych Varov.
K zaujímavostiam patrí aj to, že rímskokatolícky kostol tu postavili z totality v roku 1971, čo bolo dosť výnimočné. V obci sa za totality v roku 1971 postavil rímsko-katolícky kostol a v roku 1995 farská budova, v ktorej je v súčasnosti kláštor rehoľného spoločenstva Bosých karmelitánov, ktorí spravujú farnosť.
Mníšek nad Popradom - obec kopaničiarskeho typu sa nachádza na východe Slovenska v Prešovskom kraji v severnej časti Ľubovnianskej vrchoviny v doline potoka Hraničná a ľavom brehu rieky Poprad, ktorá tvorí hranicu s Poľskou republikou. K významným pamiatkam, ktoré môžete v Mníšku nad Popradom obdivovať je rímsko-katolícky kostol, postavený koncom 80. rokov 18. storočia.
V 9. storočí stál drevený kostolík na pozemku Halanszká. Katalóg kardinála Pazmáňa, Ostihomského biskupa, uvádza farnosť ako starobylú, patriacu do jeho diecézy. S pôvodným pomenovaním lokality ako Horné Kostoľany - Superior Castellyan sa po prvý raz stretávame až v 14. storočí. Od druhej polovice 15. storočia až do roku 1500 bol postavený murovaný kostol nad obcou na náhornej plošine.
Architektúra Kostolov
Na základe dispozície južnej časti a objaveného ranogotického portálu usudzujeme, že pravdepodobne už v druhej polovici 14. storočia bol v Podkoniciach postavený jednoloďový kostolík s polygonálne ukončeným presbytériom, klasicky orientovaným na východ. Do kostola sa vchádzalo južným kamenným portálom s lomeným oblúkom, objaveným pri oprave fasád v roku 1957. V Historii domus, vedenej od roku 1803, je záznam o zahájení prístavby dňa 20. júla 1813. Severná stena lode bola zbúraná. Prestavba a dostavba kostola trvala až do roku 1819.
Rímsko-katolícky kostol Svätého Martina biskupa je najstaršou historickou budovou v obci Kopernica. Kostol je postavený v gotickom umeleckom slohu z 13. storočia, je charakteristický štíhlymi vežami a kamennými oblúkmi. Domnievame sa, že bol postavený v roku 1349, čo však nie je písomne potvrdené. Táto gotická stavba je dlhá 26,3 m, široká 10,9 m, a vysoká 6,8 m. Múry sú vyhotovené zo skál a pôvodná strecha bola zo šindľa. Veža rozmerov 5,5 x 5 m je 16 m vysoká taktiež murovaná zo skál. Na západnej strane kostola sa nachádza orgánový chór stojaci na štyroch pilieroch.
Kostol Povýšenia sv. Kríža je trojloďový pseudobazilikálny, postavený v pseudorománskom slohu s klasicistickými prvkami. Kostol bol počas veľkej povodne v roku 1813 zničený.
Stručne povedané o histórii architektúry: Raná kresťanská architektúra
Rímskokatolícky kostol zasvätený Všetkým svätým bol datovaný do prvej polovice podľa neskorogotických portálov a renesančnej hrebienkovej klenby s gotickým hviezdicovým obrazom. Dnešné klenby v lodi, vo svätyni a v sakristii sú renesančné. Z roku 1654 pochádzal drevený maľovaný chór zdobený ľudovými maľbami, ktorý bol nahradený betónovým v roku 1945. Z doby okolo polovice 17. storočia pochádza prístavba veže na západe. Neskôr na severnej strane bola postavená kaplnka svätej Anny. Veľká polkruhová arkáda spája kaplnku s loďou kostola. S exteriéru sa pripája stavba kaplnky k stene sakristia. Pomerne široký, polkuhovo ukončený víťazný oblúk tvorí prechod do lode. Pozdĺžna loď je zaklenutá valenou klebou s lunetami. Na západnej strane lode je vstupný otvor vedúci do podvežia. Na južnej strane je pôvodný nekorogotický vstupný portál. K západnému priečeliu je pristavená veža. Má takmer štvorcový tvar a klenutá je jedným poľom plytkej renesančnej klenby krížového tvaru.
Najstaršou zachovalou budovou v obci Dolný Hričov je rímsko-katolícky kostol z XIII.-XIV. storočia. Presný rok stavby sa nezistil. Kostol i faru dali pravdepodobne postaviť prví majitelia hričovského hradu. Kostol nesie znaky románskeho aj gotického slohu. Pôvodný kazetový strop bol v neskorších rokoch požiarom poškodený a nahradený klenbou. Kazetový strop bol vyšší ako terajšia klenba. Dôkazom sú zvyšky vnútorných malieb ktoré sa zachovali nad klenbou na povale. Maľby boli čiastočne zreštaurované v roku 1964. Podľa odborníkov tieto maľby pochádzajú zo XIV. storočia. Sú to fragmenty väčších kompozičných celkov, veľkých obrazov, ako: Posledná večera, Nanebevstúpenie Krista, Kristus na Mangorle, a pod.
Interiér kostola s barokovým oltárom
Interiér Kostolov
Hlavný oltár Sv. Martina v kostole v Kopernici je z roku 1743 v barokovom štýle s obrazom svätca. V kostole sa nachádza bočný oltár sv. kríža a oltár Sedem bolestnej panny Márie, ktorý je taktiež v barokovom štýle z roku 1744. Kazateľnica je baroková z roku 1736. V kostole sa nachádzajú dve kamenná krstiteľnice je z polovice 15. storočia. Socha Madonny je umiestnená v kaplnke z 18. storočia, je neskorogotická drevená plastika z prelomu 15. a 16. storočia.
Ozdobou interiéru kostola Povýšenia sv. Kríža je obraz Ružencovej Panny Márie od J. Hanulu z roku 1883, ktorý je maľovaný olejom na plátne. Ďalším skvostom je obraz Povýšenia sv. Kríža z roku 1869 od viedenského maliara F.Staudingera, ktorý je taktiež olejomaľba na plátne. V kostole sa tiež nachádza súsošie Kalvária v barokovoklasicistickom slohu z konca 18. storočia. Je to polychrómová drevorezba.
Hlavný oltár kostola Všetkých svätých sa nachádza na východnej strane presbytéria. Je z dreva, polychrómia, zlátenie a striebrenie z polovice 18. storočia. Je rokokový s mriežkovým ornamentom na spôsob krídel nezvyčajného tvaru. Má ústredný obraz Všetkých svätých. Na menze (oltárnej doske) je tabernákulum (skrinka na oltári na uschovávanie monštrancie a kalichov) so sochami dvoch anjelov svetlonosov a dvoch adorujúcich anjelov. Krížovú cestu a spovednicu zhotovil rezbár Ľudovít Pisár, rodák z Kamenca pod Vtáčnikom.
Rekonštrukcie a Úpravy
V roku 1983 počas pôsobenia d.p. Jozefa Hrtúsa sa začala rozsiahla rekonštrukcia kostola v Podkoniciach. Murovaný korpus hlavného oltára bol čiastočne rozobratý a bolo vytvorené nové oltárne teleso z mramoru. Pritom boli odstránené aj dva bočné oltáre.
Po požiari v roku 1889 boli do veže kostola v Podkoniciach osadené tri nové zvony - Florián (570 kg), Ján (205 kg) a malý umieračik (8 kg), odstránené 22.11. 1916. V roku 1894 bol postavený nový chór, na ktorý bol umiestnený nový organ.
V rokoch 1964-1965 boli uskutočnené neodborné zásahy do stavby kostola sv. Juraja, ktoré ju čiastočne poškodil. V tomto období bola zbúraná stará baroková sakristia a bola realizovaná nevhodná prístavba. V rokoch 1966-1969 boli reštaurované fresky. V roku 2006 bol realizovaný výskum, ktorý datáciu kostola posunul do veľkomoravského obdobia, v tomto období bola realizovaná aj jeho obnova.
V mesiaci august 2004 sa uskutočnila rozsiahla úprava okolia farského kostola Všetkých svätých. Úprava sa týkala opravy schodiska vedúceho ku kostolu i vybudovania bezbariérového prístupu do kostola odzadu. Občania - farníci - sa na prácach zúčastnili dobrovoľne, bez nároku na odmenu. Pri prácach pomáhal aj dôstojný pán farár. Kostol bol kedysi ohradený múrom, z ktorého sa zachovali iba základy.
Projektová manažérka združenia Hornonitrie Radka Tarabčíková v minulom roku iniciovala okrem iných aktivít aj projektovú činnosť zameranú na rekonštrukciu sakrálnych pamiatok v území pôsobenia občianskeho združenia. V spolupráci s farnosťou v Nitrianskom Pravne zastúpenou farárom Pavlom Michalovičom a starostom obce Chvojnica Branislavom Dobrotkom sa podarilo zrealizovať dva projektové zámery na obnovu kostolov vo vlastníctve obce i cirkvi, ktoré podporilo Ministerstvo kultúry SR celkovou sumou 30 tis. Eur.
Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová predrománska stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z druhej polovice 9. storočia až začiatku 10. storočia. Počas 11. storočia bol doplnený o nástenné maľby zobrazujúce archaický výjav Kľaňanie sa troch kráľov, v súčasnosti najstaršie dochované maľby na Slovensku. Asi v polovici 13. storočia bol románsky prestavaný a rozšírený o novú loď a vežu nad emporou.
V 16. storočí kostol vyhorel a istú dobu bol bez strechy. K jeho obnove došlo počas 17. storočia. K ďalším úpravám došlo v roku 1721, kedy bol drevený krov nahradený klenbou a kostol bol prefasádovaný.
Chvojnický filiálny Kostol sv. Kríža dlhodobo trápili staré drevené okná, ktoré pri menšom nápore vetra a dažďa vytvorili stekaním jazvy na interiérovej fasáde kostola. Až v roku 2019 vyhovelo ministerstvo kultúry žiadosti starostu obce a poskytlo žiadateľovi dotáciu vo výške 20 tis. eur. Následne sa do práce na opravách kostola pustili majstri stolári z Tužiny. Po zameraní a výrobe replík drevených okien nasledovalo repasovanie pákových vetracích mechanizmov. Štátna dotácia s obecným spolufinancovaním v celkovej výške 22 tis. eur pokryla výmenu jedenástich okien v lodi kostola a v presbytériu a prispela k čiastočnej obnove poškodených drevených lamiel na štyroch zvukových oknách vo veži empory.
Vďaka podpore z dotačného systému Ministerstva kultúry SR boli v minulom roku demontované a zreštaurované sochy svätcov Petra a Pavla z balustrády nad vstupom do kostola Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa. V tomto roku pokračujeme reštaurovaním samotnej balustrády na terase kostola, aby sa sochy mohli vrátiť na svoje pôvodné miesto. Kamenné prvky zábradlia najskôr dôkladne vyčistia a odsolia. Po spevnení a doplnení chýbajúcich častí príde na rad farebné scelenie celého povrchu retušou a konečná hydrofóbna úprava povrchu kameňa.
| Kostol | Obdobie vzniku/výstavby | Architektonický štýl | Významné prvky |
|---|---|---|---|
| Kostol v Podkoniciach | 14. storočie (pôvodný), 1813-1819 (prestavba) | Gotický | Ranogotický portál, polygonálne presbytérium |
| Kostol Svätého Martina, Kopernica | 13. storočie | Gotický | Štíhle veže, kamenné oblúky, barokový oltár |
| Kostol Povýšenia sv. Kríža, Mníšek nad Popradom | Koncom 18. storočia | Pseudorománsky s klasicistickými prvkami | Trojloďový pseudobazilikálny chrám, obraz Ružencovej Panny Márie |
| Kostol Všetkých svätých, Horné Kostoľany | 15. storočie | Neskorogotický, renesančný | Neskorogotické portály, renesančná klenba |
| Kostol v Dolnom Hričove | XIII.-XIV. storočia | Románsky a gotický | Gotické maľby (Posledná večera, Nanebevstúpenie Krista), klenba nad hlavným vchodom |