Gotická architektúra je známa svojou monumentálnosťou a prepracovanými detailmi. Medzi najvýznamnejšie príklady patria gotické chrámy, ktoré sa týčia k nebu a ohromujú svojou krásou a majestátnosťou. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najväčších a najvýznamnejších gotických chrámov v Európe.
Ulm Münster - dóm s najvyššou kostolnou vežou na svete.
Ulm Münster: Dóm s najvyššou vežou na svete
Dóm v nemeckom Ulme (Ulm Münster) stavali s väčšími či menšími prestávkami od roku 1377. Vysvätený bol v roku 1405, bez dokončenej veže. Gotická katedrála v nemeckom Ulme má najvyššiu kostolnú vežu na svete. Nebol sídlom biskupa a preto mu napriek veľkosti nepatrí označenie katedrála. Mešťania kostol financovali ako mestskú stavbu a potom ho niekoľko storočí využívali bez dokončenej veže. Jej výstavbu obnovili až v roku 1844.
Po dokončení veže v roku 1890 prekonala s výškou 161,53 metra vtedajšiu najvyššiu stavbu na svete Kolínsky dóm (157,38 m). Výstavba kostola spolu s vežou trvala 513 rokov. Dodnes je dóm v Ulme najvyšším kostolom na svete. Toto prvenstvo po svojom dokončení prekoná až kostol Sagrada Familia v Barcelone (plánované na rok 2026), ktorého najvyššia veža bude merať 170 metrov.
Kostol je dlhý 123,56 m a široký 48,8 m. Prostredná chrámová loď je vysoká 41,6 m, výška bočných lodí je 20,55 m. Veže je vysoká 161,53 m.
Základný kameň kostola bol položený 30. júna 1377. Vysvätený bol v roku 1405, Stavbu bez veže dokončili v roku 1543. Stavba veže sa začala v roku 1419, pôvodne mala obdĺžnikový pôdorys. V roku 1477 sa pokračuje na osembokom pôdoryse. V roku 1529 sa stavba veže zastavila. Obnovili ju v roku 1844, stavbu dokončili v roku 1890.
Vyhliadková plošina je vo výške 143 metrov. Vedie na ňu 768 schodov. Ponúka výhľady Bádensko-Württembersko a susedné Bavorsko. Za jasného počasia je vidno až vrchol Zugspitze v Alpách. Ďalšie dve vyhliadkové plošiny sú vo výške 70 metrov (392 schodov) a 102 metrov (590 schodov).
Pri príležitosti 125-ročného jubilea dokončenia veže vytvorili nadšenci z Lega zmenšeninu kostola v mierke 1:70. Jej stavba im trvala približne štyri mesiace a použili na ňu asi 112-tisíc kociek stavebnice. Model s výškou 2,3 metra a dĺžkou 1,7 metra váži 70 kg a je vystavený pri vstupe na vežu.
Kostol s majestátnou vežou nepúta pozornosť len rekordnou výškou. Ulm Münster zaujme aj dizajnom, ktorý je excelentnou ukážkou krásy gotického štýlu. V jeho znamení sa chrám začal stavať ešte v 14. storočí, kedy gotika vládla nemeckej sakrálnej architektúre. V 20. rokoch 16. storočia sa však výstavba kostola s rozostavanou vežou prerušila. Nemecko vládlo rebríčku najvyšších kostolov na svete už pred dokončením výstavby chrámu Ulm Münster (Dóm v Ulme). O niekoľko desaťročí skôr bol hotový Kolínsky dóm, ktorý sa na istý čas usadil na čele celosvetového rebríčka. V roku 1890 ho na prvej pozícii vystriedala majestátna stavba z mesta Ulm, známeho aj ako rodisko Alberta Einsteina. V čase dokončenia výstavby kostola v Ulme sa ešte nestavali televízne veže ani mrakodrapy s výškou nad 200-300 m. Kostol s vežou vysokou viac ako 160 metrov sa tak stal najvyššou budovou sveta. Celosvetové prvenstvo si dlho neudržal.
Najvyšší kostol na svete je v nemeckom Ulme? | Europe To The Maxx
Dóm svätej Alžbety v Košiciach: Najvýchodnejší gotický chrám v Európe
Košice, metropola východu, sú bohaté na históriu a vzácne sakrálne stavby. Dóm svätej Alžbety patrí medzi najznámejšie architektonické pamiatky mesta. Niet Košičana, ktorý by ho nepoznal. Mesto má viac ako 40 kostolov, pričom najväčkolepejším z nich je Dóm svätej Alžbety, ktorý je symbolom Košíc. Tento chrám, ktorý je najväčší a najvýchodnejší gotický chrám v Európe, odhalí svoju krásu už počas cesty zo železničnej stanice do centra mesta.
Ide o najvýchodnejší gotický chrám v Európe. V praxi to znamená, že Košice možno pokladať za geografickú hranicu, na ktorej sa v stredoveku stretávala západná a východná eurokultúra. Stavba dómu začala na konci 14. storočia po požiari pôvodného chrámu a trvala až do roku 1508. Dominantou dómu je Žigmundova veža, ktorá má 59 metrov a ponúka úchvatný výhľad na mesto. Interiér chrámu je rovnako ohromujúci a ukrýva hrobku Františka II. Rákócziho aj relikviu v podobe Kristovej krvi, ktorá priťahuje veriacich i zvedavcov z celého sveta.
Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Gotická Kaplnka svätého Michala bola postavená v 14. storočí a stojí vedľa Dómu svätej Alžbety na mieste, kde sa pôvodne nachádzala cintorínska kaplnka. Vonkajšie steny zdobí 17 náhrobných kameňov, ktoré sú pripomienkou na stredoveký cintorín. Kostol Nanebovzatia Panny Márie, známy tiež ako Dominikánsky kostol, je najstaršou dochovanou budovou v Košiciach. Postavený bol v roku 1290 a kombinuje gotický, románsky a barokový štýl. Jeho veža je vysoká 68 metrov a interiér je zdobený cennými nástennými maľbami a oltárom Ružencovej Panny Márie. Druhý najstarší svätostánok v Košiciach je Seminárny kostol svätého Antona Padovského. Pôvodne to bol gotický chrám, ktorý v 14. storočí nechala postaviť rodinou Perényiovcov, dnes má však barokovú fasádu. Jeho interiér zdobia vzácne oltáre a epitaf poľného maršala F. Pod hlavným oltárom sa nachádza krypta, kde bol pochovaný Benedikt Kisdy, zakladateľ prvej košickej univerzity.
Chrám sv. Jakuba v Levoči: Klenotnica gotického umenia na Slovensku
Chrám sv. Jakuba v Levoči (v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor) patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. Rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku.
Bazilika aj jej interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár Majster Pavol z Levoče.
LEVOČA. Rímskokatolícky farský kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu. Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Je to živý svätostánok a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský chrám bývalého slobodného kráľovského mesta Levoča.
Historickou metropolou Spiša, jeho niekdajším administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom, je Levoča. Nachádza sa približne uprostred regiónu, na križovatke významných európskych obchodných ciest. V stredoveku jej početné výsady umožnili dostať sa medzi popredné európske mestá, mestá s veľkorysou urbanistikou, architektúrou i kultúrnym životom. Mnoho dokladov svedčiacich o významnom postavení tohto mesta sa zachovalo dodnes. Patrí sem meštianska architektúra, ktorej historické hodnoty sa potvrdzujú až teraz, v súvislosti s reštaurovaním jednotlivých budov. Tak isto sem zaraďujeme architektúru sakrálnu, udivujúcu rozmermi i kvalitou. Zásluhou nej sa Levoča v minulosti často nazývala slovenským Norimbergom.
K najvýznamnejším klenotom patrí Chrám sv. Jakuba - mestský farský kostol, obsahujúci unikátnu zbierku stredovekých gotických krídlových oltárov, ktorých časť je zahrnutá do dvoch národných kultúrnych pamiatok. Málokto si uvedomuje, že zbierkou dvanástich gotických oltárov vlastnej proveniencie, stojacich zväčša na pôvodných miestach, sa môže v Európe pochváliť len Levoča a Bardejov. Ani najväčšie svetové galérie nevlastnia takéto množstvo gotických oltárov, pričom hlavný oltár je nielen dokonalým umeleckým dielom, ale aj najvyšším gotickým oltárom na svete.
Doterajšia literatúra kladie vznik terajšieho Kostola sv. Jakuba zhruba do rokov 1290-1400. Podľa toho možno konštatovať, že dnešný Chrám sv. Jakuba bol postavený asi v rokoch 1330-1350 až 1370. Z tohto obdobia sa totiž zachovali nástenné maľby, ktoré predstavujú terminus ad quem. Či bola stavba postavená odrazu, alebo v dvoch etapách, nie je podstatné. Dôležité je, že v poslednej tretine 14. Najstaršou prístavbou je kaplnka sv. Juraja umiestnená na severnej strane kostola. Vznikla asi roku 1390 ako pohrebná kaplnka košického mešťana Juraja Ulenbacha, ktorý bol v nej roku 1392 pochovaný.
Roku 1674 bol kostol, v rámci rekatolizácie, odňatý evanjelikom a katolíci ho začali nanovo zariaďovať. Stavovské povstania spôsobili, že kostol v priebehu rokov niekoľkokrát zmenil majiteľa, pričom nejeden pôvodný oltár bol poškodený, prípadne vyhodený. Odstránené boli tiež svetské zástavy, brnenia, štíty, ostrohy a podobne, ktoré boli zavesené nad hrobmi. Koncom 17. storočia niektorí farári umiestňovali na prázdne miesta po zničených oltároch barokové oltáre.
Koncom 18. storočia bola rozobraná, až po úroveň strechy, kostolná veža a začalo sa uvažovať o výstavbe novej veže. Došlo k tomu až v rokoch 1852-1857 a následne boli postavené bočné zadné kaplnky. V týchto rokoch prvý raz upozornil Václav Merklas svet na hodnotu interiéru levočského chrámu. Identifikovaný bol aj autor hlavného oltára, ktorým bol Majster Pavol z Levoče. Do kostola pribudol neogotický oltár sv.Alžbety s uplatnením pôvodných tabuľových malieb z konca 15. storočia.
Chrám sv. Jakuba v Levoči je dôležitým článkom v dejinách slovenskej architektúry. Umeleckohistorická analýza dokazuje, že touto stavbou prišiel na Slovensko vyspelý typ gotickej sieňovej architektúry v modifikácii stupňovitého trojlodia, t. j. pseudobazilikálnej haly. Medzi strednou loďou a bočnými loďami je určitý výškový rozdiel, ktorý je však podstatne menší ako majú baziliky.
Pôdorysná dispozícia levočského chrámu pôsobí neobyčajne vyváženým dojmom a tak isto aj jeho architektúra. Je výsledkom činnosti jednej alebo viacerých veľmi vyspelých stavebných hút, pravdepodobne ovplyvnených architektúrou Podunajska. Vyváženosť architektúry, pomerne jednoduché stĺpy štvorcového pôdorysu i jednoduchá krížová klenba vytvárajú dojem jednoduchosti tejto stavby. V skutočnosti ide o dielo naozaj vyspelej huty, čo dokazuje nielen dôsledná práca staviteľov, ale aj skutočnosť, že tento chrám je postavený podľa zásad stredovekej symboliky čísel, ktoré možno obdivovať najmä na francúzskych katedrálach.
Do chrámu sa vchádzalo pôvodne piatimi portálmi - symbol piatich rán Kristových. Vnútorné rozmery kostola sú: dĺžka 49,5 m, šírka 22 m a výška strednej lode 19 m, zásluhou ktorých patrí levočský chrám medzi priestorovo najväčšie na Slovensku.
| Pamiatka | Popis | Lokalita |
|---|---|---|
| Dóm sv. Alžbety | Najvýchodnejší gotický chrám v Európe | Košice |
| Kostol sv. Ladislava | Kostol s románskymi a gotickými prvkami | Spišský Štvrtok |
| Chrám sv. Jakuba | Gotický chrám s najvyšším dreveným oltárom | Levoča |
Medzi ďalšie významné gotické pamiatky na Slovensku patria:
- Spišský Štvrtok: Kostol sv. Ladislava s pohrebnou kaplnkou rodu Zápoľských a minoritný kláštor.
- Spišská Kapitula: Katedrála sv. Martina s kaplnkou rodu Zápoľských.
Slovensko má šesť vzácnych kultúrnych pamiatok UNESCO zaradených do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sú zahrnuté monumenty, architektonické diela, archeologické nálezy a monumentálne skulptúry, skupiny budov a náleziská, ktoré majú z hľadiska histórie, vedy alebo umenia svetový význam a výnimočnú hodnotu.
Mapa lokalít svetového dedičstva UNESCO na Slovensku.
Ak je niečo v otázke architektúry pre Slovensko typické, tak sú to drevené kostolíky. Tieto rímskokatolícke, protestantské, gréckokatolícke a evanjelické chrámy zo 16. - 18. storočia sú dôkazom vysokej náboženskej tolerancie v časoch uhorskej monarchie. Pôvodne ich bolo na Slovensku viac ako 300, dnes ich tu stojí okolo 50, pričom do zoznamu UNESCO je zapísaných osem.
Ďalšie príklady najväčších chrámov sveta:
- Bazilika Panny Márie Pokoja z Yamoussoukro - S vonkajšou rozlohou 30 000 m² je najväčším kostolom sveta.
- Sevillská katedrála - Najväčšia gotická katedrála na svete s rozlohou 11 520 štvorcových metrov.
- Katedrála Ježiša Krista v Liverpoole - Najdlhšia katedrála na svete s dĺžkou 189 metrov.
- Milánsky dóm - Druhá najväčšia gotická katedrála sveta s 135 vežičkami a vežami.