Advent - príchod Krista, ktorý túžobne očakávame. Na začiatku si v prvom rade si uvedomujeme, že zas prežívame čas, v ktorom sa pripravujeme na druhý príchod Ježiša Krista, zároveň si pripomíname obdobie, ktoré predchádzalo narodeniu Ježiša Krista.
Advent má dve časti - čas od Prvej adventnej nedele do 16. decembra a druhú časť od 17. do 24. decembra. V druhej časti Adventného obdobia od 17 do 24. decembra nám Cirkev v liturgii pripomína bezprostredné udalosti, ktoré predchádzali narodenie Ježiša Krista a sú tou vlastnou prípravou na slávenie najradostnejších sviatkov na slávenie Vianoc, prežívanie tajomstva narodenia Ježiša Krista.
Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Vianočné sviatky a príprava na ne majú svoj hlbší zmysel v príprave našich sŕdc na Božiu milosť vo sviatostiach. Advent nám pripomína, že Kristus príde. A život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním tohto príchodu. Nejde iba o to, aby sme pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý náš život musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista.
Prvou adventnou nedeľou sa pre kresťanov začína obdobie adventu, prípravy na slávenie narodenia Ježiša. Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená príchod. Štvortýždňové obdobie adventu je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána. V tomto období sa veriaci v katolíckych, evanjelických a ďalších kresťanských chrámoch schádzajú k modlitbám a zamysleniam, konajú sa v nich aj mnohé adventné koncerty. Chrámové rúcho v advente je fialové.
Symbolom adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviecami - tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Postupne do Vianoc sa zapaľuje jedna sviečka za druhou. Najčastejšie sú sviečky tmavomodré alebo fialové, symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ. Prvá adventná nedeľa je súčasne v Katolíckej cirkvi začiatkom nového liturgického roka a už tradične aj dňom celocirkevnej zbierky na charitu.
Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461). Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo pôstno - kajúcny charakter. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4 000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. - 9. storočí. V r. 1362 Urban V. (1362-1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pre advent pôstne pravidlá.
Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne - roráty - zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9,2). Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16. storočia z Francúzska: „Rorate coeli de super ...“ („Rosu dajte nebesia zhora ...“).
Adventná doba nie je našťastie len časom nákupnej horúčky. Má predovšetkým svoj duchovný obsah. Vyzýva nás k stretnutiu s Kristom v našom každodennom živote a pripravuje nás na jeho slávny druhý príchod.
História adventného venca
Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný, a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ.
Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn, 8,12).
Začiatkom 19. storočia, v roku 1808 sa narodil v Hamburgu Johann Henrich Wichern. Bol najstarším synom a mal ešte 7 súrodencov. Neskôr sa stal vychovávateľom a študoval teológiu, aby sa mohol stať evanjelickým pastorom. Johann H. Wichern potom pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole. V túžbe postarať sa chudobných ľudí, sa rozhodol zriadiť predovšetkým pre chudobné a opustené deti útulok. Neskôr sa mu vďaka milodarom a tvrdej práci podarilo jeho plán zrealizovať. Dom nazval Drsný dom, v ktorom opustené deti pod jeho opaterou boli nielen ubytované, ale sa aj priúčali remeslu.
Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa rozhodol vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami - 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni a 4 hrubšími sviečkami, symbolizujúcimi štyri adventné nedele.
Ako sa zapalujú sviečky na adventnom venci: Tradície a symbolika
Advent má predovšetkým duchovný obsah. Pripravuje nás na Vianoce, vyzýva k stretnutiu s Pánom Ježišom Kristom v našom každodennom živote a pripravuje nás na Jeho slávny druhý príchod. V biblickej knihe Zjavenie Jána sa píše: „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ (Zj. 3,20).
Dvere nášho srdca majú iba jednu kľučku, zvnútra. Pán Ježiš ich ani nevylomí, ani nevypáči. Pravdaže mohol by si ich sám otvoriť, mohol by vojsť aj cez zatvorené dvere, bez vyzvania, nasilu. Ale On čaká, lebo z vnútra môžeme dvere nášho srdca otvoriť iba my. Otvorme Pánovi v tomto adventom čase brány našich sŕdc, aby raz, až nastane advent Pánov na konci vekov, prešli sme bránou na hostinu Baránkovu v Kráľovstve lásky a pokoja vo večnosti.
Boží Syn Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek, je od počiatku v Cirkvi označovaný štyrmi titulmi:
- Ježiš - je meno, ktoré Márii aj pestúnovi Jozefovi oznámil anjel z neba. Toto meno bolo v jeho dobe bežne používané. Význam mena je, že Boh spasí. Toto meno je totožné s menom, ktoré nosil nástupca Mojžiša, ktoré prekladáme Jozue. Ježiš je nový Jozue, ktorý vovedie vyvolený ľud do zasľúbenej zeme.
- Kristus - v jazyku starého zákona znamená Mesiáš, teda Bohom pomazaný. Je pomazaný Duchom Svätým a jeho mesianskosť je trojaká: aby bol najvyšším a jediným kňazom, aby bol kráľom v najvyššom a večnom význame a prorokom, ktorého slovo je posledné, neomylné a vždy pravdivé.
- Syn Boží - Ježiš je večným synom Boha a rovný vo všetkom so svojím Otcom v nebi. Je s ním jedno. Od večnosti Boží syn sa stal aj ľudským synom, aby z nás učinil Božie deti.
- Spasiteľ - Záchranca, ktorý prišiel oslobodiť ľudí od večnej smrti a voviesť do života večného. V židovskej tradícii titul spasiteľ nadväzuje na inštitút Goela, najbližšieho pokrvného príbuzného. Ak sa nejaký člen Božieho ľudu dostal do vážnych problémov, otroctva, väzenia, dlhov a podobne, tak úlohou Goela bolo organizovať pomoc a urobiť všetko, aby ho zachránil.
Adventný veniec so zapálenými sviecami
Význam Rorát
Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú aj adventné piesne „roráty“ zostavené prevažne podľa prorockých biblických textov. Názov pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne zo 16. storočia z Francie: „Rorate coeli de super...“ - „Rosu dajte nebesá....“ Pripomínajú očakávanie spásy a prinášajú uistenie o Božej vernosti.
Bez vody, bez rosy hynie všetko živé. Existuje druh palmy, ktorá priťahuje vlhkosť vzduchu. Zhromažďuje ju vo svojich listoch a v čase sucha ju v podobe rosy púšťa na zem. Tak sa potom stáva, že v jej blízkosti aj v čase sucha vyraší zeleň a rastie tráva. Karavány pri nej nájdu svoje obživenie. Adventný Kráľ nás čaká podobne ako čakal ženu Samaritánku pri Jákobovej studni a aj nám hovorí: „Kto by pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu.“ (J.4,14).
Kristus Víťaz
„...vstal z mŕtvych, niet ho tu...“ toto je pozdrav anjela, ktorý zvestoval biblickým postavám vzkriesenie Pána Ježiša. Veľká udalosť, najsvätejšia chvíľa, ktorá prerazila dejinami. Tak, že si to neustále pripomíname.
Jediným základným dôvodom prečo kresťanstvo existuje, je fakt, že Ježiš Kristus skutočne vstal z hrobu. Ježišovi učeníci vzkriesenie vôbec neočakávali. Jednomyseľné svedectvo všetkých štyroch evanjelií je, že hrozná smrť Ježiša na kríži úplne zmarila všetku ich nádej v neho a v jeho posolstvo. Bol mŕtvy, a to bol koniec. Ďalej už ani viac nehľadali, a ani nič viac neočakávali. Keď sa Zmŕtvychvstalý Kristus zrazu objavil uprostred nich, ich reakciou bola šokujúca nedôverčivosť. Jednoducho nemohli uveriť vlastným očiam. Skutočnosť len veľmi pomaly prenikala do ich vedomia, keď Ježiš ponúkal dôkazy o svojom zmŕtvychvstaní.
Ukázal im rany na rukách, nohách a boku. Dokonca im dovolil dotýkať sa ho. Lámal s nimi chlieb a jedol s nimi. A až vtedy si mohli pripustiť to, čo sa im zdalo absolútne nemožné: Ten, ktorý skutočne zomrel, skutočne aj vstal! Ukrižovaný teraz stál pred nimi ako zmŕtvychvstalý, oslávený, víťazný Pán. Jeho vzkriesenie z hrobu bolo práve také skutočné ako jeho smrť na kríži. Vzkriesenie bolo nespochybniteľným dôkazom nepremožiteľnej sily Všemohúceho Boha. Evanjelium malo pravdu. Ježiš bol Kristus, sľubovaný Mesiáš Izraela. Ježiš bol Vykupiteľ sveta. Ježiš bol naozaj Boží Syn. Neexistuje žiadne iné vysvetlenie zmyslu kresťanstva.