Tento článok sa zaoberá hlbokým významom oslobodenia, ktoré prichádza skrze vzývanie mena Pána Ježiša. Skúma, ako môže človek nájsť nový život a hojnosť v Kristovi, a to aj uprostred každodenných starostí a povinností.
Často sa stáva, že náš život je plný práce, domácich povinností, starostí o rodinu a iných každodenných aktivít. V takejto situácii sa môžeme pýtať, ako nám Ježiš môže ponúknuť život v hojnosti. Odpoveďou je, že Ježiš neponúka len telesný život, ale aj nový, duchovný život, ktorý získavame krstom. Tento život však môže byť potlačený starosťami, bohatstvom a rozkošami života.
Ježiš uzdravuje slepého Bartimeja
Ako nájsť nový život v Kristovi?
Dnes večer si nájdite čas, tiché miesto, zapáľte si sviečku a pozrite sa do svojho vnútra. Čo tam nachádzate? Zatrpknutosť, hnev, smilstvo, lakomstvo? Možno aj niečo iné? Nehnevajte sa pre to na seba.
Dôležité je uvedomiť si, že nie sme schopní sami žiť nový život, ktorý sme prijali pri krste. Preto je potrebné odovzdať riadenie svojho života Ježišovi.
Môžete sa pomodliť nasledujúcu modlitbu:
„Pane Ježišu, verím, že si zomrel za moje hriechy a vstal z mŕtvych. Dnes prichádzam k tebe a vyznávam, že doteraz som žil len sám pre seba a mnoho z toho, čo v sebe teraz vidím, ma napĺňalo falošným šťastím. Teraz to všetko ľutujem. Uznávam, že nie som schopný sám žiť nový život, ktorý som od teba prijal pri krste. Preto ti odovzdávam riadenie svojho života. Vstúp do môjho srdca a oddnes ty buď mojím Pánom. Sformuj ma podľa svojej vôle, nauč ma žiť tvoje slovo. Chcem prežívať, že ma máš rád."
Po tejto modlitbe sa naplní prisľúbenie zo Zjavenia svätého Jána: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem s ním večerať a on so mnou." (Zjv 3, 20)
Diabol vás napadne a bude vás presviedčať, že sa nič nestalo, že ste stále rovnakí. Ale to nie je pravda. Lebo Ježiš uskutočnil, čo sľúbil, a je vo vašom srdci.
Čítanie Svätého písma
Praktické kroky pre život s Ježišom
Keď sa ráno prebudíte, ešte predtým, ako vstanete, pozdravte svojho milovaného Ježiša, ktorý je vo vašom srdci. A potom, keď vstanete, povedzte mu, že ste radi, že je s vami. Že chcete nový deň prežiť s ním. Ak chcete, tak mu niečo zaspievajte. Alebo povedzte slová žalmu: „Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo..." (Ž 63, 2).
Ďalšie praktické kroky:
- Nájdite si čas pre Ježiša, hoci len 10-15 minút denne.
- Čítajte Sväté písmo a proste o vedenie Duchom Svätým.
- Skúste aspoň hodinu vyhovieť každému, kto sa na vás obráti s nejakou prosbou či požiadavkou.
- Radujte sa zo života v Pánovi.
Slzy pokánia
Každý, kto podriadi svoj život Ježišovi, zistí, že svojím životom je ďaleko od Boha. A pritom vôbec nie je podstatné, či z objektívneho hľadiska ide o veľké či malé hriechy. Lebo toho, kto sa zaľúbi, mrzia aj najmenšie previnenia voči láske.
Postup pokánia je veľmi jednoduchý: Zakaždým, keď si uvedomím nejaké zlyhanie proti láske, postavím sa v srdci pred Boha, vyznám mu svoj hriech, oľutujem ho a poprosím, aby ma viedol svojím Duchom pri ďalších krokoch pokánia. Tými sú odprosenie človeka, ktorému som ublížil, náprava škody, ktorú som spôsobil, a v prípade ťažkého hriechu stretnutie s Ježišom v jeho Cirkvi skrze sviatosť zmierenia.
Dôležité je milovať Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. Kto žije duchovne, nemá čas ani chuť na hriech. To neznamená, že nepadne, ale že neostane v hriechu ležať.
Postupné obrátenie
Obrátenie sa takmer vždy začína nespokojnosťou so životom a túžbou zmeniť sa. Boh berie naše prosby vždy vážne a začne nás meniť. Pomaličky, nenápadne. Napríklad jeden deň pri modlitbe zrazu zatúžime byť len tak ticho s ním a na vlastné prekvapenie začujeme jeho hlas kdesi v hĺbke srdca: „Si môj milovaný, milovaná..."
Obrátenie vedie tiež k túžbe, aby aj tí, ktorých máme radi, začali žiť s Ježišom alebo aby prehĺbili svoj vzťah s ním.
A napokon obrátenie vedie aj k úplnej dôvere. Takýto je obrátený človek - dáva tým, čo sú v núdzi. Vlastne dáva Bohu. A vie, že sa nemusí báť o svoj život, lebo je v Božích rukách.
Putovanie
Od chvíle krstu sme na ceste - obrazne sme prešli vodami Červeného mora a zachránení z moci diabla sme sa vydali na cestu do zasľúbenej zeme. Je na nás, ako ochotne putujeme, či sa zbytočne nezastavujeme, či neodbočujeme...
Akcia je cieľom sama osebe. Po nej si človek povie: „Mám to za sebou." Pri putovaní je akcia len maličkou zastávkou, akoby vydýchnutím na ceste. Po jej skončení pútnik kráča ďalej s očami upretými na konečný cieľ.
Energiu na putovanie prijímame pravidelnou modlitbou, čítaním Písma a poznávaním učenia Cirkvi, pravidelným prijímaním sviatostí, stretnutiami v malom spoločenstve Cirkvi i vo farskom spoločenstve aspoň každú nedeľu a sviatok, nejakou konkrétnou vytrvalou službou - chudobným, núdznym, starým, pri liturgii...
Určite bude stáť za to zobrať do ruky Bibliu a nájsť si texty o putovaní. Napríklad v Knihe Exodus a v Knihe Numeri. Texty o pádoch i víťazstvách, pri ktorých však vždy platilo: „Pán šiel pred nimi..., aby im ukazoval cestu" (Ex 13, 21).
Božie milosrdenstvo verzus Božia milosť vysvetlené v jednom biblickom verši
Základné princípy viery
Dôležité je veriť a vyznávať, že kanonické spisy svätých prorokov a apoštolov oboch zákonov, sú skutočným slovom samotného Boha a že majú dostatočnú hodnovernosť nie z ľudí, ale v sebe samých. V tomto svätom Písme nachádza obecná kresťanská cirkev najplnšie vyložené, všetko to, čo sa vzťahuje ako na spasiteľnú vieru, tak na správne riadenie Bohu ľúbeho života.
Preto sa domnievame, že z týchto Písem je treba čerpať pravú múdrosť a zbožnosť, ako i nápravu a spravovanie cirkvi a poučenie pre všetky povinnosti zbožného života, konečne dokázanie článkov viery a zavrhnutie, alebo vyvrátenie všetkých bludov, ale tiež všetky napomenutia.
Uznávame však pritom, že Boh môže ľudí osvietiť tiež bez vonkajšej služby, ktorých chce a kedy chce: to je v jeho moci.
Modlitby
Veriaci kresťania už od počiatku Cirkvi vzývali Najsvätejšie meno Ježiš. V liturgických sláveniach sa však začalo uctievať až v 14. storočí. Svätý Bernardín Sienský a jeho žiaci neúnavne šírili úctu k Ježišovmu menu po celom Taliansku a Európe. V 16. storočí vznikol liturgický sviatok.
Príklad modlitby: „Pane, nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru, a naveky nech jasajú. Chráň ich a nech sa radujú v tebe. Kráčajú vo svetle tvojej tváre, Pane; deň čo deň sa radujú z tvojho mena."