História farnosti Tesárske Mlyňany: Od osady tesárov po súčasnosť

Farnosť Tesárske Mlyňany má bohatú a dlhú históriu, ktorá sa začala písať už v stredoveku. Obec sa vyvíjala ako samostatná obec a písomne sa prvýkrát Mlyňany spomínajú v roku 1209 pri ohraničení tesárského chotára.

Názov obce je slovenského pôvodu. Pôvodná slovenská osada dostala pomenovanie podľa zamestnania svojich obyvateľov, ktorí sa špecializovali na jednu remeselnú činnosť. Pomnožný názov Tesáre je novším tvarom. Vznikol tak, že 4. pád množného čísla slova tesár (mal koncovku -ě), ktorý sa často vyskytoval v reči ľudu, dostal sa do 1. pádu.

Vývoj názvu obce

Názov obce sa vyskytuje v starých listinách v niekoľkých hláskových obmenách, neraz v deformovanej podobe od latinských alebo maďarských pisárov (Tazzar 1075; Tessar 1209; Thescer 1275; Taszár 1773; Tissar, Tesáre, Tesáry 1808). V časoch maďarizácie začiatkom 20. storočia dostala obec prívlastok Barstaszár = Tekovské Tesáre.

V rokoch 1920-1924 mala úradný názov Tesáre, v rokoch 1928-1931 Tesáry. A tak v roku 1931 Tesáre dostali odlišovací prívlastok podľa polohy a odvtedy niesli úradný názov Tesáry nad Žitavou. Roku 1949 sa uskutočnila jazyková úprava v názve obce na Tesáre nad Žitavou.

Erb obce Tesárske Mlyňany

Cirkevná história

Žitavská dolina leží v blízkosti Nitry, ktorá v 9. storočí bola centrom Nitrianskeho kniežatstva a neskôr významným mestom Veľkomoravskej ríše. V tomto postavení sa stala dôležitým strediskom kresťanského života na Slovensku ako sídlo biskupstva. Preto možno predpokladať, že pod jej náboženský vplyv počas misie sv. Cyrila a Metoda sa dostala aj Žitavská dolina.

Po roku 1000 bolo zriadené Ostrihomské arcibiskupstvo, do pôsobnosti ktorého spadala aj Žitavská dolina. Po založení svätobeňadického kláštora roku 1075 sa Tesáre stali jeho filiálkou. Dr. Július Gábriš vyslovuje názor, že azda za Bela IV. po tatárskom vpáde bola v Tesároch založená fara.

Štatút ostrihomskej kapituly z roku 1397 zaznamenáva všetky fary Ostrihomskej diecézy. Tesáre sa tu spomínajú medzi najstaršími farami biskupstva. Po stránke cirkevnoadministratívnej patrili do Tekovského archidiakonátu a do Svätobeňadického dekanátu. Užší vzťah medzi svätobeňadickým kláštorom a farnosťou sa odráža aj v tom, že opát každoročne osobne prichádzal do Tesár.

Dokumentuje to listina sväbeňadického opátstva z roku 1438, ktorá hovorí o voľbe opáta za vrchného dozoru tesárskeho farára Mikuláša. Od založenia fary v Tesároch jej filiálkami boli Malé a Veľké Slepčany (Mikova Ves), ktoré tiež patrili do majetkov svätobeňadického opátstva.

V 15. storočí bratrícke vojská vyplienili a spustošili Tesáre, potom fara ostala uprázdnená v rokoch 1450-1483. V časoch prvých tureckých vpádov v 16. storočí pravdepodobne tesárska fara, ako aj svätobeňadický kláštor neboli dlhšiu dobu obsadené.

Už roku 1560 pre náklonnosť k protestantizmu bol exkomunikovaný a zbavený riadenia fary tesársky farár Adam z Putneku. Inak Tesáre zotrvali v katolíckom náboženstve, lebo boli majetkom ostrihomskej kapituly. Protestantské hnutie našlo viacej živnú pôdu u drobných zemanov v susedných obciach.

Keď roku 1647 susednú faru v Novej Vsi nad Žitavou zaujali protestanti, novoveskí katolíci podliehali pod duchovnú správu tesárskeho farára za desať rokov, kým sa fara roku 1657 znovu neobsadila katolíckym farárom. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1647 filiálkou tesárskej farnosti bol aj Červený Hrádok.

Počas tureckých nájazdov v druhej polovici 17. storočia bola tesárska fara celých 16 rokov bez kňaza. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1713 farnosť mala asi 1500 obyvateľov, a to všetko katolíkov. Roku 1714, keď sa novoveský farár Pavel Tománek stal tesárskym farárom, Nová Ves nad Žitavou bola tiež pripojená k tesárskej fare.

Po vzniku Česko-slovenskej republiky tesárska farnosť prešla od roku 1922 do správy Apoštolskej administratúry trnavskej, od roku 1977 do Trnavskej arcidiecézy (najnovšie od roku 1995 nesie názov Bratislavsko-trnavská arcidiecéza). Farnosť v Tesárskych Mlyňanoch patrí v súčasnosti do Zlatomoraveckého dekanátu a má jedinú filiálku - Viesku nad Žitavou.

V rokoch 1977-1978 na základoch starej fary pri prvom tesárskom kostole novú farskú budovu za sťažených podmienok postavil dekan Štefan Turček.

Kostoly a kaplnky

Tesáre údajne mali drevený kostol už pred založením svätobeňadického kláštora. Kostol v Tesároch je prvýkrát písomne doložený v Štatúte ostrihomskej kapituly z roku 1397. Pravdepodobne to bola stavba v prechodnom slohu románsko-gotickom. Kostol stál blízko potoka (pri dnešnej fare, na jeho základoch stojí sýpka), okolo neho sa rozprestieral cintorín.

V 16. storočí tesársky kostol vážne poškodili Turci. Kanonická vizitácia z roku 1674 potvrdzuje čiastočné opravy zničeného kostola. Kostol bol obnovený začiatkom 18. storočia. Terajší kostol začal stavať tesársky farár Matej Bernolák na novom pozemku za krajinskou hradskou. Základný kameň kostola položil a požehnal 11. mája 1760 ostrihomský kanonik Rafael Sentiváni za prítomnosti zemana Jána Mlynianskeho a kňazov z okolia. Stavba kostola trvala tri roky.

Príklad barokovej architektúry kostola

Terajší tesársky kostol je baroková jednoloďová stavba z rokov 1760-1763. Svätyňa má polkruhový uzáver a pristavanú sakristiu. Čiastočne predstavaná veža je situovaná na strednú os štítového priečelia a zakončená baňatou strechou. Neskorobarokový hlavný oltár je z rokov 1760-1770. Bočné barokové oltáre z 18. storočia pochádzajú zo Svätého Beňadika (dnes Hronský Beňadik). Bočný oltár svätého Jána Krstiteľa je jendoetážová oltárna architektúra. Neskorobaroková kazateľnica pochádza z čias okolo roku 1770. Neskoroklasicistický organ je z druhej polovice 19. Vo výbave kostola sú štyri klasicistické kovové svietniky z 18. storočia renesančný kalich zo 17. storočia.

Roku 1994 z príležitosti 85. výročia konania pútí k Božskému Srdcu v Tesároch dal postaviť tesársky dekan Štefan Turček Kaplnku Božského Srdca Ježišovho. Kaplnku požehnal trnavský pomocný biskup Vladimír Filo 12. júna 1994.

• Kaplnka svätého Floriána so soškou svätca vo výklenku stojí pred pravou stranou kostola.
• Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na Hlavnej ulici stojí vľavo pri ceste od Zlatých Moraviec.
• Kaplnka svätého Urbana bola postavená v roku 1999 vo vinohradoch.

Matriky a školstvo

Matriky Rímskokatolíckeho farského úradu v Tesároch začal písať farár Ján Námešný od roku 1679 a obsahovali cenné zápisy k dejinám farnosti. Matriky pokrstených, sobášených a pochovaných od roku 1827 do roku 1896 sú uložené v Štátnom archíve v Nitre. Viedli sa pre obce Tesáre, Mlyňany, Nová Ves nad Žitavou, Slepčany, Vieska nad Žitavou. Najnovšie matriky sú na farskom úrade.

V roku 1755 správcom školy bol Alexius Cagáň. Roku 1841 škola stála pri byte organistu Františka Križáka. V roku 1880 za farára Scolariho bola vystavaná v Tesároch dvojtriedna škola. Roku 1937 bola v Tesároch slávnostne požehnaná nová dvojtriedna budova rímskokatolíckej ľudovej školy.

Mlyny v Tesárskych Mlyňanoch

Mlyňany sú prvýkrát písomne doložené pri chotárnom ohraničení Tesár z roku 1209. V roku 1221 sa spomínajú kráľovskí tovarníci z dediny Mlyňany (villa Momunya). Základ pomenovaniu sídliska Mlyňany dala mlynárska osada. Mlynianska fara pravdepodobne zanikla v 17. storočí.

Farský kostol svätého Juraja je doložený v súpise pápežských desiatkov z roku 1332. Posledná zmienka o kostole je v kanonickej vizitácii z roku 1561, ktorá ho situuje na bok vrchu mimo dediny v Malých Mlyňanoch. Po tureckých nájazdoch bol úplne zničený.

Príklad vodného mlyna

Koncom roka 1713 dobudovali v Tesároch kapitulský mlyn. K mlynu prerazili aj nový kanál z rieky Žitavy. To malo veľmi negatívny účinok, lebo kanál viedol cez starý tesársky cintorín, ktorý bol okolo starého kostola, čo spôsobilo znehodnotenie starého tesárského kostola a aj cintorína.

Starý kostol v Tesároch roku 1785 bol v dezolátnom stave, boli popukané múry a hrozilo, že klenutý strop kostola sa zrúti. Po vysvetení novopostaveného kostola stratil sa cirkevný a verejný záujem opraviť znova starý tesársky kostol.

Osobnosti farnosti

Do histórie farnosti zasiahli také významné osobnosti ako:

• Arcibiskup Juraj Selepčéni-Pohronec
• Biskup Štefan Moyses
• Arcibiskup Július Gábriš

Juraj Selepčéni-Pohronec

Podľa predpokladov dr. Júliusa Gábriša na základe výskumu historických záznamov rodu Migazziovcov Juraj Selepčéni sa narodil 24. apríla 1595. Pokrstený bol vo Vieske nad Žitavou. Pochádzal z poddanskej rodiny. Jeho otec bol pastierom na majeri Mikova Ves, pôvod však mal v obci Malá Jovka. Ako uhorský kancelár v zastúpení cisára dojednal mier s odbojným sedmohradským kniežaťom Jurajom Rákocim.

Selepčéni má zásluhu na tom, že sa vytvorila európska protiturecká koalícia a že sa podarilo vyhnať Turkov z Európy. Predpovedal útok Turkov na Viedeň a pripravoval protiopatrenia. Začiatkom mája 1683 prišiel arcibiskup Selepčéni do Bratislavy, kde na pravom brehu Dunaja, na území dnešnej Petržalky, slúžil omšu v prítomnosti vojska zhromaždeného na obranu Viedne, odovzdal vojakom medailóny s iniciálkou mena Panny Márie a udelil im požehnanie.

Pod záštitou Selepčéniho sa uskutočňovala rekatolizačná činnosť v druhej polovici 17. storočia. Hlásil sa k svojej národnosti. V Trnave dal postaviť osobitný kostolík svätého Mikuláša pre slovenských veriacich. Selepčéni zomrel v Letoviciach 14. januára 1685. Jeho telesné pozostatky na základe testamentárneho želania previezli do pútneho miesta Mariazell.

Štefan Moyses

Štefan Moyses sa narodil 24. októbra 1797 vo Veselom pri Piešťanoch. Po kňazskej vysviacke roku 1821 deväť rokov kaplánoval. Bol kaplánom v Bzovíku a koncom novembra 1824 bol poslaný za kaplána do Tesár. V Tesároch bol kaplánom až do smrti dekana Rajczyho, do 9. novembra 1825. Po viac ako dvadsaťročnom účinkovaní v Chorvátsku roku 1850 bol menovaný za banskobystrického biskupa.

Biskup Moyses neohrozene bojoval za práva slovenského národa a stal sa jednou z najpopulárnejších osobností slovenského národného života. Z príležitosti tisíceho výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu roku 1863 usporiadal cirkevné oslavy vo svojej diecéze. Práve na tento sviatok 5. júla 1869 aj zomrel. Základná škola v Tesárskych Mlyňanoch dnes nesie meno tejto významnej osobnosti slovenských dejín (Základná škola Štefana Moysesa).

Július Gábriš

Narodil sa 5. decembra 1913 v Tesároch nad Žitavou. Rád miništroval a zriedkakedy vynechal svätú omšu. Teologické štúdiá dokončil v novozaloženej Bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde ho 26. júna 1938 vysvätil na kňaza trnavský apoštolský administrátor Pavol Jantausch. 23. apríla 1973 ho vymenoval pápež Pavol VI. za titulárneho biskupa dekorianskeho a 19. februára 1977 za apoštolského administrátora Trnavskej arcidiecézy. Zomrel 13. novembra v Trnave, pochovaný bol 18. novembra v Tesárskych Mlyňanoch.

Pochovaní kňazi vo farnosti

Pôvodný tesársky cintorín sa rozkladal okolo prvého kostola. Vo farnosti je pochovaný arcibiskup Július Gábriš (†1987) a títo kňazi:

• Ján Juraj Husár (†1713)
• Pavel Tománek (†1747)
• Jozef Štefan Kračún (†1748)
• dr. Jozef Helmich (†1759)
• Ján Rajcy (†1825)
• Štefan Thebery (†1867)
• Ignác Scolari (†1887)
• Ondrej Kormanovich (†1908)
• Ján Novotný (†1938)
• Ľudovít Mészáros (†1944)
• Mons. Ernest Ludva (†2012)
• PhDr. PaedDr. MgrTh. Jozef Gábriš (†2019)

Pod súsoším Kalvárie (Panna Mária, kríž, svätý Ján), na cintoríne v Tesároch, je hrob arcibiskupa Mons. RNDr. Júliusa Gábriša. Po ľavej strane hrobu arcibiskupa Júliusa Gábriša je pochovaný jeho synovec PhDr. PaedDr. MgrTh. Jozef Gábriš. Pri pohľade na hrob arcibiskupa Júliusa Gábriša, vľavo sa nachádza miesto posledného odpočinku kňazov: Ondreja Kormanovicha, Jozefa Helmicha, Ignáca Scolariho, Štefana Theberyho a Mons. Ernesta Ludvu.

Arcibiskup Juraj Selepčéni-Pohronec je pochovaný v kaplnke sv. Ladislava v bazilike v Mariazelli. Túto kaplnku aj s hrobom dal postaviť ešte za svojho života. Na jeho žiadosť v testamente sem bolo prevezené jeho telo.

Zoznam farárov

Kompletný zoznam kňazov, ktorí spravovali farnosť sa nezachoval. Prvýkrát sa tunajší farár spomína až v listine z roku 1438.

Podľa zachovaných dokumentov, od roku 1438 farnosť spravovalo 24 kňazov. Od druhej polovice 18. storočia bol na tesárskej fare aj kaplán, v 19. storočí aj dvaja kapláni.

Ďakujeme vdp. Milanovi Hromníkovi, SJ, autorovi publikácie Z dejín farnosti Tesárske Mlyňany, za písomné spracovanie histórie našej farnosti. Obsah tejto publikácie bol hlavným podkladom pre vytvorenie tejto internetovej stránky.

tags: #farnost #tesarske #mlynany