Antická literatúra, ktorá zahŕňa grécku a rímsku literatúru, predstavuje základ európskej kultúry. Poskytuje najstaršie pamiatky na európskom kontinente a je obsahovo spätá so životom vtedajšej rodovej šľachty (aristokracie).
Grécka literatúra sa rozvíjala v epike, lyrike, dráme, filozofii a rečníctve. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov patrí Homér, Sapfo a dramatici ako Sofokles.
Epos je rozsiahla veršovaná skladba o živote a činoch výnimočných hrdinov - bohatierov. Má epickú šírku = vybočenie od hlavného deja (podrobné opisy prostredia, predmetov, postáv, súbojov, ...). Hlavná dejová línia sa sústreďuje okolo hlavného hrdinu, ktorý má výnimočné vlastnosti a činy. Epos nebol písaný pre čítanie, ale pre poslucháčov na počúvanie. Do deja plného rozvratov zasahujú často bohovia. Epos vznikal z menších veršovaných povestí ľudového pôvodu.
Homér patrí medzi najstarších básnikov. Vie sa o ňom veľmi málo - bol slepý, chudobný a spieval. Nevie sa, odkiaľ pochádzal, ani kde žil.
Eposy Homéra: Ilias a Odysea.
Ilias je cyklus povestí o Trójskej vojne. Trója je maloázijské mesto nazývané aj Ilion, potom vznikol aj názov Ilias. Opisuje udalosti z posledných 51 dní 10-ročnej vojny.
Príbeh Achilla - najväčšieho hrdinu trójskej vojny
Vo vzájomnom súboji Hektor zahynie a Paridov šíp zasiahne Achillovu pätu (jediné zraniteľné miesto). Gréci dobyli Tróju nie silou ale lsťou (pasca), keď sa najudatnejší bojovníci skryli do veľkého dreveného koňa (Trójsky kôň), ktorého zostrojil Odyseus (za čo musel trpieť) a postavili ho pred hradby Tróje. Ostatní vojaci predstierali ústup. Trójania v domnení, že je to dar od bohov na rozlúčku, vtiahli koňa do mesta. Ukrytí Gréci vystúpili v noci z koňa, otvorili vojakom hradby, mesto vyplienili a zapálili.
Achilles sa dočkal toho, čo mu predpovedali veštby. Šíp ho trafil do päty - jeho jediného slabého miesta, ktoré nebolo namočené v rieke. Ale dočkal sa aj toho, čo si prial on sám. Trója padla, padol aj Hector, padol Achilles, padol aj kráľ Menelaos a nakoniec padol aj Paris, avšak ich príbeh žije ďalej. Achillove hrdinstvo pritiahlo aj Alexandra Veľkého.
Achilles - grécky hrdina, odvážny, nebojácny, bojovník, pomstychtivý - do bojov zasahuje až vtedy, keď Hektor zabije jeho priateľa Patrokla.
Hektor - trójsky hrdina, syn trójskeho kráľa Priama, bohatý, nie zlý bojovník.
Odysea je epos, ktorého dej sa odohráva po skončení Trójskej vojny. Hlavný hrdina Odyseus za trest z vôle bohov musí 10 rokov putovať po moriach Stredozemného mora, kde ho čaká verná manželka Penelopa na rodnej Itake. Penelopa je symbol vernej a trpezlivej ženy (20 rokov čaká na Odysea). Všetci bojovníci sa už vrátili domov. Cesta Odysea domov bola predlhá, ťažká, úmorná, plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev, ale aj zásahov bohov. Počas tejto strastiplnej cesty zažije Odyseus množstvo dobrodružstiev, napr. Odyseus navštívi obra a prinesie mu víno ako dar (obeť). Obor sa vypytuje na meno človeka, ktorý mu priniesol víno. Odyseus mu nakoniec povie, že sa volá Nikto a že ho tak volajú rodičia a jeho druhovia. Kyklop chce zjesť Odysea. Kyklopi počujú krik človeka a pýtajú sa, či ho chce niekto zabiť. Odpovedal, že nikto.
Grécki bohovia sídlili na vrcholku hory Olymp. Najvyšším bohom bol Zeus. Diova manželka Héra bola ochrankyňou manželstva a žien, Afrodita - bohyňa krásy a lásky, Aténa-bohyňa múdrosti.
V prvej generácii gréckych bohov vládli Titani. Boli to synovia a dcéry bohyne Zeme Gaie a boha neba Urana. Druhej generácii gréckych bohov vládol boh Zeus. Bol synom Titana Krona a bohyne Reie. Narodil sa tajne na Kréte vo vrchu Dikte.
V Malej Ázii, v krajine neďaleko Helespontu, stálo mesto Trója. Vládol mu kráľ Priamos s kráľovnou Hekabe. Raz v noci sa kráľovnej sníval čudný sen. Veštci jej vyveštili, že sa jej narodí syn, ktorý prinesie skazu mestu Trója. Onedlho sa kráľovnej narodil syn. Kráľ prikázal sluhom aby odvliekli dieťa do lesa a nechali ho tam. Tak aj urobili. Opustené dieťa našla medvedica, ktorá sa o neho starala. Keď chlapec troška vyrástol našiel ho pastier a zobral si ho. Chlapec vyrastal medzi pastiermi. Nazývali ho Paris. Parida mal každí rád. Raz keď pásol stádo sa pred ním zjavili tri bohyne. Héra, manželka boha Dia, Aténa, bohyňa múdrosti a Afrodita, bohyňa krásy. Héra mu podala jablko a Paris mal rozhodnúť, ktorá ho dostane.
Bohyňa Afrodita na Parida nezabudla. Prišla mu splniť sľub. Povedala mu, že najkrajšia žena je Helena, žena spartského kráľa Menelaa. Paris si postavil loď a odplával. Spartský kráľ Manelaos ho prijal. Helena sa do Parida zaľúbila. Raz v noci ju Paris zobral na loď a odplával s ňou preč. Keď kráľ Manelaos spozoroval Paridov zločin išiel za svojim bratom Agamemnónom a poradil sa ako potrestať Parida. Ešte v ten deň sa poslovia rozišli na všetky strany a vyzývali všetkých gréckych hrdinov na vojnovú výpravu proti Tróji. Iba itacký kráľ Odyseus sa nechcel rozlúčiť s rodinou a odísť. Nebol mocný ale všetci si ho vážili a nechceli ísť bez neho. Odyseus predstieral šialenstvo. Prezradil sa lebo nechcel zraniť syna a musel ísť s nimi. Do vojny proti Tróji sa vybral Achilles. Najmladší z celej výpravy. Bol celý nezraniteľný, okrem svojej päty. Sprevádzal ho priateľ Patrokles. Veliteľom loďstva sa stal Agamemnón. Podľa veštby mala vojna trvať deväť rokov a na desiaty mala Trója padnúť. Kráľ Manelaos poslal list svojej dcére Ifigénii. Mal ju obetovať pre priaznivé počasie na plavbu a udobriť si bohyňu lovu Artemis. Keď bola Ifigénia na oltári, bohyňa Artemis si ju zobrala ako kňažnú. Gréci vyplávali. Približne za deň dorazili do Tróje. Keď ich trójski bojovníci zbadali, chopili sa zbrane a išli bojovať. Viedol ich Hektor. Paridov brať a najstarší syn Priama. Gréci vytiahli lode na breh a postavili tábor. Po deviatich rokoch neúspešného boja vypukol medzi Achillom a Agamemnónom prudký spor o vojnovú korisť. Achilles bol prinútený vzdať sa trofeje. Achilles prehovoril svoju matku, ktorá sa prihovorila u boha Dia, aby Gréci prehrávali. A tak sa aj dialo. Achilles sa len nečinne prizeral ako Gréci prehrávajú. V najväčšom nebezpečenstve prebehol za Achillom Patrokles a poprosil ho o jeho výstroj, ktorej sa Trójania báli. Achilles mu ju požičal, ale varoval ho: „nedaj sa strhnúť v zápale boja a neprenasleduj trójskych bojovníkov.“ Patrokles išiel do boja, ale Achillovu radu neuposlúchol. Hektor si všimol, že Patrokles je ranený a išiel ho doraziť. Patroklesovu mŕtvolu Gréci vybojovali a doniesli do tábora. Keď sa Achilles dozvedel o smrti svojho priateľa, vydal sa ho pomstiť. Zabil Hektora a vláčil ho za svojim vozom okolo trójskych hradieb. V noci sa vybral sa Achillom kráľ Priamos a poprosil ho, aby mu vydal mŕtvolu svojho syna. Čoskoro po Hektorovej smrti padol aj Achilles. Paris ho zasiahol šípom na päte. Veľký smútok zasiahol aj grécky tábor. O Achillovu zbroj sa uchádzali Odyseus a Alias. Zbroj pridelili Odyseovi. Alias sa zbláznil a zabil sa. Odyseovi vyveštili veštci ako ma dobiť Tróju. Ale keď ani veštba nepomohla, prišla Odyseovi na um lesť. Prezliekol sa za žobráka a popozeral si mesto Tróju. Stretol sa aj s Helenou, ktorá sa túžila dostať späť do vlasti. Odyseus dal postaviť veľkého dreveného koňa, do ktorého ukryl niekoľko gréckych hrdinov a odplával zo zbytkom lodi. Trójania vtiahli koňa za hradby a oslavovali víťazstvo. V noci keď Trójania spali, Gréci povyskakovali z koňa a otvorili bránu. Helena dala signál ostatným lodiam, aby sa vrátili. Gréci dobili Tróju. Paris zahynul. Helena sa vrátila na Menelaosovu loď a Gréci odplávali domov. Hrdinovia sa vracali do vlasti ako cudzinci. Vojna sa skončila a zlo, ktoré zrodila, kráčalo ďalej.
Bájky sú krátky epický útvar, v ktorom vystupujú zvieratá, rastliny, veci ako ľudia. Majú ľudské vlastnosti, cítenie i konanie a v závere plynie vždy mravné ponaučenie.
Najväčší grécky bájkár bol Ezop (6.st. p.n.l), ktorý bol otrokom, do Grécka prišiel z Trácie alebo Frygie. O jeho ošklivosti, hrbatosti a duchaplnosti kolovali historky.
Príklady Ezopových Bájok: Jeleň sa prišiel napiť k jazierku. Bol pyšný na svoje parohy, ale nebol pyšný na svoje nohy. Prikradol sa k nemu lev. Jeleň ušiel, ale vbehol do lesa a tam sa mu parohy zaplietli do konárov a lev ho dobehol. Jeleň si povedal, že parohy do zradili. Pes chcel zjesť svoj kúsok mäsa. Prechádzal cez lávku a z hladiny naň hľadel jeho vlastný odraz. Myslel si, že sa pozerá na iného psa. Chcel mu mäso uchmatnúť. Pustil svoje mäso a ono čľuplo do vody. Psovi neostalo nič.
Grécka poetka Sapfo vo svojom dome na rodnom ostrove Lesbos zriadila tzv. „Dom múz“, kde zhromaždila mladé dievčatá, aby sa učili a zasvätili službe bohu a umeniu.
Antigona nadväzuje na dielo Kráľ Oidipus a na udalosti Oidipovej smrti. Dej sa odohráva v Tébach, kde po smrti Oidipa spoločne vládnu jeho synovia Eteokles a Polyneik. Dochádza k sporu o vládu a Eteokles ako starší brat mladšieho Polyneika vyhnal. Polyneik našiel útočisko u argejského kráľa, ktorý mu dal za ženu svoju dcéru a prinútil ho, aby s ním podnikol výpravu proti Tébam. V boji padnú obaja bratia a vládcom Téb sa stáva Kreon - ujec, brat ich matky. Kreon nechá Eteokla slávnostne pochovať ako obrancu rodného mesta, ale Polyneika ako vlastizradcu zakáže pochovať. Ponecháva ho psom a dravcom ako potravu. Tento príkaz je príčinou konfliktu, pretože Antigona sa rozhodne pochovať brata aj napriek tomu, že ju od toho odhovára sestra Ismena. Antigona je presvedčená, že viac ako ľudské príkazy si treba vážiť odveké božské zákony (v tom je jej odvaha a spravodlivosť). Antigona je prichytená pri čine a Kreon brániac svoju vladársku moc ju odsúdil a dal zaživa pochovať v kamennej hrobke. Neodradí ho ani jeho syn Haimon - Antigonin snúbenec. Antigona sa obesí, Haimon sa pred očami otca prebodne mečom a po správe o synovej smrti spácha samovraždu aj jeho matka, Kreonova manželka Euridika, ktorá sa otrávi. Kreon je potrestaný, zostáva sám, narieka a ľutuje svoj nerozvážny príkaz.
Rozvíjala dedičstvo gréckej literatúry. Najväčší rozkvet mala za cisára Augusta (Zlatý vek rímskej literatúry- obdobie vzbúr otrokov).
Vergílius je trójsky hrdina. Prenasleduje ho hnev bohyne Junóny. Aeneis blúdi morom a usadí sa v Latiu. Ožení sa s dcérou kráľa Latinov Laviniou a zakladá nový rod, z ktorého zídu rímski panovníci.
Ovídius napísal vyše 250 veršovaných gréckych bájí a povestí s motívmi premeny ľudských bytostí na neživé a naopak, napr. pyšná Nioba sa mení na plačúci kameň, Pygmalionova socha na krásne dievča, manželia Filemon a Baucis sa menia na stromy, krásna nymfa Dafné na vavrín, Daidalovi a Ikarovi, ktorých 1. let vzdušným priestorom sa skončil tragickým Ikarovým pádom,... K najkrajším miestam premien patrí mýtus o 4 vekoch (zlatom, striebornom, medenom a železnom). Ľudová predstava o týchto premenách spočíva v tom, že po zlatom veku, ktorý nepozná prácu ani bolesť, postupne nastupujú strieborný a medený vek a každý prináša zhoršenie životných podmienok.
Daidalos je aténsky sochár a staviteľ, nezniesol nikoho, kto by bol lepší ako on, a preto zabil svojho najlepšieho žiaka. Musí ujsť z vlasti so synom Ikarom na ostrov Krétu, kde vymyslel a postavil bludisko (labyrint) a stal sa zajatcom kráľa Minosa. Ten ho nechcel z Kréty pustiť a preto Daidalos pre seba i syna zostrojil krídla a túžil uletieť späť do vlasti. Odvážny let sa chlapcovi zapáčil, prestal otca nasledovať, letel bližšie k slnku, až sa vosk, ktorý držal pokope pierka, začal topiť a on utratiac krídla márne márne kričal na otca - on ho nepočul, a tak Ikaros spadol do mora (podľa toho názov Ikarské more). Nešťastný otec po dlhom hľadaní ho nájde na brehu malého ostrova.
Rozpráva o bojoch Grékov proti mestu Trója. Nezobrazuje priebeh celej desaťročnej vojny, iba jej posledných 51 dní. Paris, syn trójskeho kráľa Priama, uniesol s pomocou bohyne Afrodity spartskému kráľovi Menelaovi manželku, krásnu Helenu. Menealos zvolal všetkých Grékov, aby dobyli Tróju. 10 rokov obliehali Gréci Tróju, no bezúspešne. Agamemnon je veliteľom gréckych vojsk bojujúcich proti Tróji už 10 rokov. Neptizná právo Achilla na podiel na koristi , krásnu zajatkyňu, a preto Achilles odmietne ďalej bojovať. Trója vyhráva, ale Patroklos v Achillovej zbroji zastaví postup trójskeho vojska. Hektor, syn kráľa Tróje, ho v boji zabije. Achilles chce pomstiť smrť svojho priateľa Patrokla, zabije Hektora a potupí jeho mŕtvolu tým, že ju vláči okolo tábora. Musí prísť sám kráľ Tróje s darmi a prosiť, aby svojho syna mohol pochovať. V boji padol i Achilles, keď ho Paridov šíp zasiahol do jediného zraniteľného miesta- päty. Nakoniec dobyli mesto ľsťou. Najchrabrejší bojovníci sa ukryli do dreveného koňa a ostatné vojsko predstieralo ústup. Trójania v domnení, že je to dar na rozlúčku, vtiahli koňa do mesta. V noci, keď všetci pospali, Gréci vystúpili z koňa, otvorili mestské hradby, mesto zničili.
Keď matka kúpala svoje dieťa vo vodách posvätnej rieky Styx, ako ho držala z pätu, celý sa stal nesmrteľný, len na päte bol zraniteľný. Apolón prezradil tajomstvo Paridovi. Otrávený šíp usmernený Apolónom sa zapichol akurát do tohto miesta a vyhasol Achillov život.
Podľa veštby mala vojna trvať deväť rokov a na desiaty mala Trója padnúť. Kráľ Manelaos poslal list svojej dcére Ifigénii. Mal ju obetovať pre priaznivé počasie na plavbu a udobriť si bohyňu lovu Artemis. Keď bola Ifigénia na oltári, bohyňa Artemis si ju zobrala ako kňažnú. Gréci vyplávali. Približne za deň dorazili do Tróje. Keď ich trójski bojovníci zbadali, chopili sa zbrane a išli bojovať. Viedol ich Hektor. Paridov brať a najstarší syn Priama. Gréci vytiahli lode na breh a postavili tábor. Po deviatich rokoch neúspešného boja vypukol medzi Achillom a Agamemnónom prudký spor o vojnovú korisť. Achilles bol prinútený vzdať sa trofeje. Achilles prehovoril svoju matku, ktorá sa prihovorila u boha Dia, aby Gréci prehrávali. A tak sa aj dialo. Achilles sa len nečinne prizeral ako Gréci prehrávajú. V najväčšom nebezpečenstve prebehol za Achillom Patrokles a poprosil ho o jeho výstroj, ktorej sa Trójania báli. Achilles mu ju požičal, ale varoval ho: „nedaj sa strhnúť v zápale boja a neprenasleduj trójskych bojovníkov.“ Patrokles išiel do boja, ale Achillovu radu neuposlúchol. Hektor si všimol, že Patrokles je ranený a išiel ho doraziť. Patroklesovu mŕtvolu Gréci vybojovali a doniesli do tábora. Keď sa Achilles dozvedel o smrti svojho priateľa, vydal sa ho pomstiť. Zabil Hektora a vláčil ho za svojim vozom okolo trójskych hradieb. V noci sa vybral sa Achillom kráľ Priamos a poprosil ho, aby mu vydal mŕtvolu svojho syna. Čoskoro po Hektorovej smrti padol aj Achilles. Paris ho zasiahol šípom na päte. Veľký smútok zasiahol aj grécky tábor. O Achillovu zbroj sa uchádzali Odyseus a Alias. Zbroj pridelili Odyseovi. Alias sa zbláznil a zabil sa. Odyseovi vyveštili veštci ako ma dobiť Tróju. Ale keď ani veštba nepomohla, prišla Odyseovi na um lesť. Prezliekol sa za žobráka a popozeral si mesto Tróju. Stretol sa aj s Helenou, ktorá sa túžila dostať späť do vlasti. Odyseus dal postaviť veľkého dreveného koňa, do ktorého ukryl niekoľko gréckych hrdinov a odplával zo zbytkom lodi. Trójania vtiahli koňa za hradby a oslavovali víťazstvo. V noci keď Trójania spali, Gréci povyskakovali z koňa a otvorili bránu. Helena dala signál ostatným lodiam, aby sa vrátili. Gréci dobili Tróju. Paris zahynul. Helena sa vrátila na Menelaosovu loď a Gréci odplávali domov. Hrdinovia sa vracali do vlasti ako cudzinci. Vojna sa skončila a zlo, ktoré zrodila, kráčalo ďalej.
Tabuľka Gréckych Bohov a Ich Atribútov
| Boh | Oblasť pôsobnosti | Atribúty |
|---|---|---|
| Zeus | Vládca bohov, búrka, hrom | Blesk, orol |
| Héra | Manželstvo, rodina | Páv, diadém |
| Poseidon | More, zemetrasenia | Trojzubec, delfín |
| Hádes | Podsvetie | Kerberos, prilba neviditeľnosti |
| Aténa | Múdrosť, remeslá, vojna | Sova, štít |
| Apolón | Slnko, hudba, poézia, veštenie | Lyra, vavrínový veniec |
| Artemis | Lov, divočina, mesiac | Luk, šípy, jeleň |
| Afrodita | Láska, krása | Holubica, ruža |
| Ares | Vojna | Meč, štít, prilba |
| Hermes | Posol bohov, obchod, zlodeji | Okridlené sandále, caduceus |
| Hefaistos | Oheň, kováčstvo | Kladivo, kliešte |
| Dionýz | Víno, oslavy, divadlo | Víno, brečtan, leopard |
