Svätojánsky jarmok v Moravskom Svätom Jáne sa stal významnou tradíciou, ktorá každoročne privíta mnoho návštevníkov z blízkeho aj vzdialeného okolia. V sobotu 21. júna sa centrum Moravského Svätého Jána zaplní vôňou jedla, remeslami a dobrou náladou. V sobotu 25. júna naša obec konečne, po dvojročnej covidovej prestávke, opäť ožila tou pravou jarmočnou atmosférou.
Trhy a jarmoky bývali príležitosťou tovarovej výmeny, príležitosťou dobre predať svoje produkty alebo dobre kúpiť všetko potrebné do domácnosti. Bývali tiež miestom stretnutí a výmeny informácií medzi ľuďmi jednej dediny i zo širokého okolia.
História jarmokov v Moravskom Svätom Jáne
Kronikár obce Moravský Sv. Ján zachytil v Obecnej kronike jarmočné zvyky v obci. „V obci sa vydržávalo ročne 5-6 výročných trhov - jarmokov a to: 20. januára, druhý pondelok pred Veľkou nocou, 24. júna, 29. augusta, 28. októbra a 15. decembra. Toto tiež potvrdzovalo, že ide o väčšiu obec, nakoľko menším obciam nebolo dovolené vydržovať výročné trhy. Od kedy sa konali tieto výročné trhy a akým výnosom boli povolené, nie je tiež doteraz známe. Tieto trhy sa konali na dvoch miestach.
Prvé miesto bolo od cesty vedúcej od sochy na námesti do Sekul až po vchod do parku. Tu boli postavené šiatre a pulty kde sa predával: textil, obuv, hrnce, kuchynské náradie, drobné domáce potreby, cukrovinky, upomienkové predmety atď. Tieto trhy - ináč prostý ľud ím hovoril „jarmoky“ - trvali vždy jeden deň. Ale tento deň to bol už sviatkom pre obec, lebo niektorí išli predávať a iní zase kupovať. Týchto trhov zúčastňovali sa mimo tunajších občanov, tiež ľudia z okolitých obcí.
To už potom kto prišiel na jarmok kúpiť, alebo predať, po zjednanej kúpe, pristavil sa v miestnom hostinci na vínko alebo borovičku /vtedy sa pivo veľmi málo používalo/, poťažne si kúpil priamo na jarmoku cigánsku pečienku a potom túto zalial v hostinci. Takto ubehol celý deň - ako sviatok.
Predaj dobytka na jarmoku
Ako sa prevádzal napríklad predaj hovädzieho dobytka. Občan, ktorý chcel predať kravu, musel si vyžiadať ne obecnom dome „dobytčí pas“, ktorý občana oprávňoval odpredať kravu na jarmoku. Občan kravu priviedol na jarmok „pred trhovisko“, kde kravu prezrel zverolekár, či krava nemá nejakú nákazlivú chorobu, čo zverolekár potvrdil do „dobytčieho pasu“.
Po tom sa občan postavil i s kravou do „trhoviska“ a čakal na príchod kupcov. Prichádzajúci kupec prezrel krávu od hlavy až po päty, povypytoval sa na vek, dojivosť, pracovnú schopnosť atď. Keď takto kupec sa povyzviedal od predávajúceho občana všetky „náležitosti“ o krave, potom kupujúci pristúpil k predávajúcemu a začali zjednávať predajnú cenu.
Keď sa dojednali na predajnej cene, kupujúci chytil do svojej ľavej ruky pravicu predávajúceho a kupec svojou pravou rukou plasknutím do dlane predávajúceho, potvrdil takto dojednanú cenu. Zvykom bolo tiež, že pri zjednávaní predajnej ceny súčasne sa zjednal i „oldomáš“. Tento „oldomáš“ obyčajne išli obidvaja vypiť do hostinca - išlo vždy o ½ litra vína, prípadne „žajdlík“ borovičky. Krava sa uviazala na ohradu „trhoviska“, alebo na plot pri hostinci a predávajúci s kupcom vošli do hostinca vypiť „oldomáš“.
Obecná kronika, obec Moravský Svätý Ján, okres Malacky, s.
Súčasnosť Svätojánskeho jarmoku
Tohtoročný ročník jarmoku sa uskutoční v sobotu 24. Návštevníci môžu očakávať dvesto predajných miest s najrozmanitejším tovarom - od tradičných remeselných výrobkov po moderné spotrebné tovary. Jedným z lákadlov je aj kultúrny program, ktorý sa odohráva v parku pri zdravotnom stredisku. Ako bonus k jarmoku môžu návštevníci navštíviť aj výstavu v miestnom kultúrnom dome. Výstava s názvom „Chrena Jozef: 1983 - Tvorba - 2023„ predstavuje diela miestneho umelca Jozefa Chrenu, ktoré vznikli v priebehu štyroch desaťročí.
Obec Moravský Sv. Ján sa nachádza v okrese Senica, v Trnavskom samosprávnom kraji a v Záhorskom regióne. Obec leží cca 5 km od štátnej hranice s Rakúskom a približne 10 km od štátnej hranice s Českou republikou. V 13. storočí uhorský kráľ Bela IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ. I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Každopádne však Moravský Sv.
V 15. storočí bola majiteľkou svätojánskeho panstva rodina Révayovcov, ďalej patrilo grófom z Pezinka a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň. V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža. Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň.
Po mnohých snahách o rekatolizáciu habánov, väčšina z nich zostala pri katolíckej viere, niektorí sa vysťahovali do Ruska. Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17. Od 19. st. dochádzalo k častým zmenám vo vlastníctve panstva. Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí - v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť.
Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen. Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu. Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva. V r. 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec.
Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce - ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách. Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska.
V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V r. 1833 bol postavený drevený most, ktorý v r. 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky slama, keramika, dobytok, husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 - 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky.
Sakrálne a kultúrne pamiatky
Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa , postavená v rokoch 1840-1851 na mieste staršieho barokového kostola. Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Neskôr bol kaštieľ grófovi Ziscimu odňatý a postúpený barónovi Hirschovi. V roku 1886 kaštieľ vyhorel. Ešte v tom istom roku barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Až do roku 1917 bol majiteľom princ K.F. Hohenlohe.
Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov. Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov. Kaštieľ je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci.
Miestne obyvateľstvo nazýva tento dvor aj „Kaníža“. Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom. V roku 1923 posvätil spišský biskup Ján Vojtaššák 50 - kilogramový zvon, ktorý obci venovala rodáčka žijúca vo Viedni Terézia Exnerová.
Svätojánsky kaštieľ v Moravskom Svätom Jáne bude po minuloročnom úspechu opäť sprístupnený verejnosti.
Obec Moravský Svätý Ján pozýva všetkých občanov aj návštevníkov na tradičný Svätojánsky jarmok, ktorý sa uskutoční v sobotu 11. Tohtoročný jesenný jarmok bude plný noviniek a prekvapení, ktoré Vám budeme postupne predstavovať. V sobotu 14.10. sa konal ďalší ročník nášho tradičného Jesenného Svätojánskeho jarmoku. Tradičný Svätojánsky jarmok v Moravskom Svätom Jáne priniesol v sobotu 11. októbra plné námestie, dobrú hudbu a výbornú náladu.