Rímskokatolícka farnosť je dôležitou súčasťou duchovného života v mnohých obciach a mestách. Poskytuje služby pre veriacich, spravuje farnosť a organizuje duchovný život. Aktivity farnosti zahŕňajú bohoslužby, usporadúvanie stretnutí farníkov a charitatívnu činnosť.
Rímskokatolícky kostol Návštevy Panny Márie v Trebišove
Aktivity a Služby Farnosti
Medzi hlavné aktivity farnosti patrí správa farnosti, slávenie bohoslužieb a pastoračná činnosť. Farnosť sa tiež venuje usporadúvaniu stretnutí farníkov a charitatívnej činnosti.
Bohoslužby
Bohoslužby sú centrálnou súčasťou života farnosti. Poriadok bohoslužieb sa môže líšiť v závislosti od týždňa.
Okrem pravidelných bohoslužieb farnosť organizuje aj špeciálne udalosti a programy. Napríklad, letné kino pod hviezdami.
Ďalšie Aktivity
Farnosť sa aktívne podieľa na rôznych podujatiach a programoch. Medzi ne patria aj charitatívne aktivity a stretnutia pre farníkov.
Dôležitou súčasťou farnosti je aj pastoračná činnosť, ktorá zahŕňa duchovnú podporu a sprevádzanie veriacich.
Rímskokatolícke farnosti v okolí
V okolí Trebišova sa nachádza niekoľko ďalších rímskokatolíckych farností, ktoré ponúkajú rôzne služby a aktivity. Medzi ne patria:
- Rímskokatolícka farnosť sv. Alžbety Uhorskej, Košice
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Staré, Staré
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rudňany
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rozňava
Gréckokatolícky Chrám v Trebišove
Medzi významné sakrálne stavby patrí aj Gréckokatolícky chrám Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky v Trebišove, ktorý je dôležitou súčasťou miestnej histórie a kultúry.
200 ROKOV POSVIACKY CHRÁMU V TREBIŠOVE
Gréckokatolícky chrám Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky v Trebišove
Počiatky a výstavba chrámu
Migrácia obyvateľstva zo severovýchodu horného Uhorska do úrodnejších častí Zemplína sa podpísala pod výstavbu gréckokatolíckej cerkvi v Trebišove. V roku 1720 tvorilo Trebišov iba 36 meštianskych domácností. V matrike gréckokatolíckej cirkvi, vedenej od roku 1776, je správa o starej fare, ktorá naznačuje existenciu staršej cerkvi tejto východnej cirkvi v Trebišove.
Dá sa predpokladať, že starý kostol bol drevený a mal slamenú strechu. Možno názov „Stará fara“ poukazuje na možnosť jeho existencie. Pribúdalo aj veriacich východného obradu a preto Trebišov dal postaviť kamenný kostol pre obyvateľov tohto vierovyznania.
Preto bol v čase vrcholiacej migrácie 28. augusta 1817 položený základný kameň nového kamenného chrámu pre veriacich východného obradu. Projektantom novej gréckokatolíckej cerkvi bol staviteľ Jozef Turčáni. Plán nového chrámu vyhotovil staviteľ Jozef Turčáni a stavbu uskutočnil v rokoch 1818-1825. Navrhol chrám, ktorého interiér postačoval potrebám duchovného života vzrastajúceho počtu veriacich gréckokatolíckej cirkvi. Jeho slávnostná vysviacka sa uskutočnila 28. augusta 1825 na sviatok nanebovzatia Presvätej Bohorodičky.
Tragické udalosti a rekonštrukcie
K dejinám tohto chrámu sa viaže niekoľko zaujímavých i keď tragických dátumov. Tragické udalosti neobišli ani tento chrám. Po živelnej pohrome 3. júla 1844 sa zrútila kostolná veža, ktorú znovu vybudovali v roku 1855. Živelná pohroma 3. júla 1844 spôsobila zrútenie kostolnej veže, ktorú znovu postavili v roku 1855. Požiar v roku 1876 zničil zvony vo veži, ktoré boli príspevkom samotného kráľa i ministerstva kultúry. Po silnom požiari v roku 1876 boli zničené zvony vo veži, na ktoré prispel kráľ i ministerstvo kultúry.
Interiér a ikonostas
Dominantnou ikonou na ikonostase je Smrť Panny Márie. Spolu s ňou sú tam umiestnené aj ikony Ježiša Krista, Matky Božej, Sv. Mikuláša. V ďalšom rade menších ikon je v centre Posledná večera a po jej obidvoch stranách je dvanásť hlavných cirkevných sviatkov kresťanského roka. Ikony dvanástich apoštolov, prorokov a patriarchov, nad nimi dominujúca Golgota s Bolestnou Matkou a Sv. Jánom Krstiteľom, dotvárajú kompozíciu celého ikonostasu.
| Popis Ikonostasu | Rad ikôn | Umiestnenie | Významné ikony |
|---|---|---|---|
| Hlavný rad | Stred | Smrť Panny Márie, Ježiš Kristus, Matka Božia, Sv. Mikuláš | |
| Menšie ikony | Stred | Posledná večera | |
| Bočné ikony | Po stranách Poslednej večere Dvanásť hlavných cirkevných sviatkov kresťanského roka | ||
| Vrchná časť | Nad hlavným radom | Golgota s Bolestnou Matkou a Sv. Jánom Krstiteľom |
Prístavbou sachristie roku 1901, zakúpením umelecky hodnotného lustra, vydláždením interiéru keramickou dlažbou a osadením okenných vitráží (1907) bola dostavba chrámu prakticky ukončená. Namiesto troch zrekvírovaných zvonov z rokov prvej svetovej vojny bol v 20-tych rokoch 20. storočia zakúpený veľký zvon pomenovaný menom Georgij.
Čo sa týka samotnej stavby, jedná sa jednoloďovú budovu s dominantnou vežou. Hlavný vchod je v západnej časti. Dominantou interiéru chrámu je ikonostas. Je to stena zdobená inkonami, ktorá oddeľuje loď chrámu od svätyne chrámu. Pretože kostol je zasvätený smrti Panny Márie, ústredný obraz inkonostasu je vyhotovený na túto tému. Na ikonostase sa nachádza päť radov ikon. Za ikonostasom sa nachádza hlavný oltár chrámu. Má podobu veľkého stola, nad ktorým je baldachýn na štyroch mramorových stĺpoch. Oltár bol postavený v roku 1949 sochárom Františkom Gibalom. Vitrážové okná zdobia chrám zo severnej a južnej strany a ďalšie sa nachádzajú aj na priečelí. Na jednom z týchto okien sa nachádza aj erb Andrássyovcov.
Pavlínsky kláštor v Trebišove
Trebišovský kláštor pavlínov (Monasterium de Terebes) bol založený začiatkom 16. storočia. Prvú kláštornú budovu postavili roku 1502. Trebišovský kláštor (Monasterium de Terebes) bol založený začiatkom 16. storočia. Pavlínov povolal do Trebišova hradný pán Imrich Perényi a v roku 1502 im dal postaviť prvú kláštornú budovu. V roku 1504 sa Imrich Perényi stal uhorským palatínom. Vtedy vyhotovil pre rehoľu aj zakladaciu listinu. Kláštoru daroval trebišovský kostol a dediny Olaszi a Sára. Trebišovský kláštor pavlínov konfirmoval v roku 1504 pápež Július II.
Pavlínsky kláštor v Trebišove
Pavlíni sa radia k mendikantom, teda žobravým rádom. A akú podobu mal trebišovský kláštor? Architekt konventu, ale ani staršieho a umelecky oveľa významnejšieho gotického kostola z rozhrania 14. a 15. storočia, nie je známy. Nezachovali sa ani pôvodné stavebné plány stredovekého kláštora. Kláštornú budovu spočiatku tvoril dvojpodlažný dom, pristavaný k severnej stene kostolnej svätyne.
Charakteristickým znakom každého kláštora je spojenie kostola so štvorcovou záhradou, okolo ktorej je krížová chodba s ďalšími miestnosťami. Na severnej strane kostola okolo rajského dvora bolo postupne vybudované uzavreté a neprístupné obydlie členov konventu (clausura). Okolo záhrady je krížová chodba (ambit), ktorej názov vznikol z krížových procesií. Pôvodne bola arkádami otvorená do rajského dvora (priestor tzv. orlovne v našom kostole je vlastne južným krídlom krížovej chodby kláštora). Súčasťou a jednou z najdôležitejších miestností kláštora bola kapitulná sieň, v ktorej sa konali zasadania konventu. V spoločnej jedálni (refectorium), sa podávala jednotná strava. Do jedálne rehoľníkov zvolávali zvonením. Pred vstupom do jedálne bola umývareň alebo kúpeľňa (lavatorium).
V kláštore boli vyčlenené priestory aj pre kuchyňu a zásobáreň potravín a nápojov (cellarium). Spálňa (dormitorium) bola pôvodne spoločná a platilo v nej prísne pravidlo mlčanlivosti; od 17. storočia však už mal každý člen konventu svoju samostatnú celu. Dôležitým priestorom bola knižnica. V scriptoriu sa opisovali stredoveké rukopisy. Súčasťou kláštora boli priestory školy, izby pre chorých, ale aj miestnosti pre pútnikov a návštevy. V podzemných priestoroch kostola a kláštora boli v kryptách pochovávaní zakladatelia a významní donátori z radov šľachty, ale aj vysokí cirkevní hodnostári. Hospodárske stavby boli súčasťou vonkajšej klauzúry.
Západné krídlo kláštora dnes už neexistuje. Je možné, že po zrušení kláštora bolo zbúrané niekedy na rozhraní 18. a 19. storočia; v tom čase sa kostol architektonicky dotváral do súčasnej podoby (kostolnú vežu s bočnými kaplnkami vybudovali až v roku 1807).
Pavlíni spravovali aj rozsiahly pozemkový majetok. V okolí Trebišova mali polia, lúky, vinice i lesy. Početné donácie kláštoru naznačujú, že pavlíni z týchto majetkov mali značné príjmy. Už v roku 1514 zakladateľovi kláštora Imrichovi Perényimu poskytli 300 florénov, za čo dostali do zálohy dedinu Vojčice. V 16.-17. V zachovávaní pôstu patrili pavlíni k najdôslednejším askétom. Ich základnou stravou bol chlieb, zelenina a ryby. Z toho sa dá vysvetliť, prečo pri svojich kláštoroch zriaďovali mlyny a rybníky. Venovali sa kultivačným poľnohospodárskym prácam, starali sa o záhrady, ovocné sady a včelíny. Na začiatku 17. storočia bola majerská záhrada pri hrade Parič nazývaná „Dvaja mnísi“. Pavlíni mali v Trebišove aj právo výseku mäsa, rybolovu a výčapu.
Pavlíni sa veľmi aktívne zúčastňovali na náboženskom živote Trebišova i okolia. Medzi veriacimi boli obľúbení, vypomáhali miestnej fare. Zakladateľ a donátor trebišovského kláštora Imrich Perényi ešte pred smrťou dal najväčšiu časť svojho strieborného pokladu pavlínskym mníchom ako nadáciu na sväté omše za spásu jeho duše. Keď zomrel, pochovali ho do šľachtickej krypty pod kostolom, kam už predtým v roku 1458 pochovali aj bývalého župana Zemplínskej stolice a hlavného kráľovského pokladníka Jána Perényiho, ktorý je známy aj z bojov proti bratríkom a jiskrovcom.
Po Imrichovej smrti sa incidenty zo strany šľachty voči pavlínom stupňovali. Pavlínske majetky boli ohrozované prepadmi, čo si vyžadovalo pre mníšsky stav až neúnosnú ostražitosť. Pavlíni prežili veľmi rušné a neprajné časy.
Syn zakladateľa trebišovského kláštora Peter Perényi (1502-1548) bol dedičným županom Abovskej stolice. Zúčastnil sa bitky pri Moháči, bol strážcom uhorskej kráľovskej koruny a pokladu na hrade Füzér, za čo dostal od Ferdinanda I. panstvo Sárospatak. V rokoch 1534-1537 tam postavil hrad. Patril k prvým uhorským magnátom, ktorí si osvojili protestantské názory reformácie. Na svojích panstvách zaviedol do kostolov novú vieru. V roku 1530 pavlínov z Trebišova vyhnal a opustený kláštor dal zbúrať. Dedinu Vojčice zabral a kláštorné polia i záhrady pripojil k trebišovskému majeru. V Sárospataku Peter Perényi založil protestantskú školu, podporoval vydávanie protestantských kníh a aj sám sa venoval písaniu náboženskej literatúry. Kvôli podozreniu, že sa chcel stať uhorským kráľom pod tureckou zvrchovanosťou, dal ho Ferdinand I. Petrov syn Gabriel Perényi zabral aj ostatné majetky kláštora v dolnom Zemplíne.
V Trebišove sa ujala reformácia, kalvíni tu mali kostol i svojich kazateľov. V tom čase došlo aj k zmene symbolu Trebišova. Kým v priebehu 15. storočia mestečko na svojej pečati používalo znamenie s postavou Panny Márie, v prvej polovici 16. storočia sa do erbu dostali poľnohospodárske symboly - lemeš, čerieslo, tri klasy a dve hviezdičky.
Pavlíni sa do Trebišova mohli vrátiť až v 17. storočí za protireformácie. Hradný pán gróf Juraj Drugeth, zať legendami opradenej krvavej grófky Alžbety Báthoryovej, už v roku 1615 zariadil, aby rehoľníci znova mohli v Trebišove pôsobiť. No stalo sa tak až po roku 1650, keď ich opäť uviedla Anna Jakušičová, vdova po Jurajovom synovi Jánovi Drugethovi. Kvôli náboženským nepokojom sa v roku 1674 ukrývali na hrade Parič Mikuláš Szveteney, Ľudovít Barilovič a niekoľko ďalších mníchov.
Románsky kostol Sv. Ducha
K najstarším sakrálnym pamiatkam Trebišova patrí románsky kostol Sv. Ducha, ktorého základy s cintorínom boli náhodne objavené v areáli Stanice mladých prírodovedcov v Trebišove. Jeho existenciu potvrdzovali záznamy v pápežských desiatkoch vyhotovené v rokoch 1332-1337. Archeologický výskum ukázal, že kostol Sv. Ducha mal obdľžnikovú loď s polooblúkovou apsidou-svätyňou. V 65-tich kostrových hroboch boli mŕtvi pochovaný na chrbte bez rakvy a väčšinou aj bez milodarov. Na základe nálezov možno kostol Sv. Ducha datovať pravdepodobne do 1.polovice 13. stor.
Románsky kostol Sv. Ducha
tags: #rimskokatolicka #cirkev #trebisov