Svätý, Svätý, Všemohúci: Význam Ducha Svätého

Aj keď ukrižovanie Ježiša jeho nasledovníkov zmiatlo, stiesnilo a vydesilo, vzkriesenie im bolo ako úsvit nového rána. Keď Kristus zlomil okovy smrti, Božie kráľovstvo im rozjasnilo srdcia. V duši sa im rozhorel neuhasiteľný oheň.

Vytratili sa nezhody, ktoré pred pár týždňami vytvorili medzi učeníkmi zlovestné priehrady. Vyznali si navzájom svoje chyby a plnšie sa otvorili Ježišovi, svojmu Kráľovi, ktorý odišiel do neba. Jednota tohto kedysi rozutekaného stáda sa dennodenným zotrvávaním na modlitbe upevňovala.

Keď istého nezabudnuteľného dňa velebili Boha, zrazu ich uchvátil hluk ako hukot tornáda. Akoby sa oheň, ktorý im horel v srdci zviditeľnil a akoby nad každou hlavou vzbĺkol plameň. Duch Svätý zostúpil na nich v podobe spaľujúceho ohňa. Učeníci plní Ducha nemohli zadržať príliv novej vrúcnej lásky a radosti v Ježišovi.

Verejne a nadšene začali zvestovať radostnú zvesť o spasení. Hukotom vyľakané zástupy miestnych obyvateľov spolu s pútnikmi z mnohých národov sa zhromaždili k budove. V úžase a zmätku počuli vo vlastnom jazyku úchvatné svedectvá o Božích mocných skutkoch z úst neučených Galilejčanov.

Podaktorí vraveli: „Nerozumiem. Čo to znamená?“ Iní sa to snažili odbiť slovami: „Sú opití.“ Peter im zvýšeným hlasom povedal: „Nie sú. Veď je len deväť hodín ráno. To, čo počúvate a vidíte, deje sa preto, že vzkriesený Ježiš Kristus bol vyvýšený na pravicu Boha a dáva nám teraz Ducha Svätého.“ (Pozri Sk 2.)

Kto je Duch Svätý?

Písmo svedčí, že Duch Svätý je osoba, teda nie nejaká neosobná sila. Slová „Duch Svätý a my sme usúdili...“ (Sk 15,28) naznačujú, že raní veriaci pokladali Ducha Svätého za osobu. Aj Kristus o ňom hovoril ako o zvláštnej osobe, keď povedal: „On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.“ (Ján 16,14) Písmo pri zmienke o trojjedinom Bohu predstavuje Ducha ako osobu. (Mat 28,19; 2 Kor 13,13)

Duch Svätý sa prejavuje osobne; nabáda, (1 Moj 6,3) učí, (Luk 12,12) presviedča, (Ján 16,8) usmerňuje záležitosti Božej cirkvi, (Sk 13,2) pomáha a prihovára sa, (Rim 8,26) inšpiruje (2 Pet 1,21) a posväcuje. (1 Pet 1,2) Takéto pôsobenie nemožno prisúdiť neosobnej sile či Božím vlastnostiam. To môže konať len osoba.

Duch Svätý je pravý Boh

Písmo pokladá Ducha Svätého za Boha. Keď Ananiáš klamal Duchu Svätému, Peter mu povedal: „Neluhal si ľuďom, ale Bohu!“ (Sk 5,3.4) Ježiš definoval neodpustiteľný hriech ako „rúhanie proti Duchu Svätému“.

Povedal: „Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom.“ (Mat 12,31.32) To môže platiť len vtedy, ak Duch Svätý je Boh.

Písmo prisudzuje Duchu Svätému božské vlastnosti. On je život. Pavel sa o ňom zmienil ako o „životodarnom Duchu“. (Rim 8,2) On je pravda. Kristus ho nazval „Duchom pravdy“. (Ján 16,13) Výraz „láska Ducha“ (Rim 15,30) a „svätý Boží Duch“ (Ef 4,30) svedčia, že láska a svätosť patria k jeho podstate.

Duch Svätý je všemohúci. Rozdeľuje duchovné dary „každému, ako chce“. (1 Kor 12,11) Je všadeprítomný. S Božím ľudom „zostane... naveky“. (Ján 14,16) Nikto neunikne jeho vplyvu. (Ž 139,7-10) Je aj vševedúci, pretože „Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny“, a „čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch“. (1 Kor 2,10.11)

Aj skutky Boha sú v Písme spájané s Duchom Svätým. Aktívne pôsobil pri stvorení i vzkriesení. Jób povedal: „Duch Boží ma utvoril a dych Všemohúceho ma obživuje.“ (Jób 33,4) Žalmista napísal: „Keď svojho Ducha vysielaš, sú stvorené.“ (Ž 104,30) Pavel pripomína: „Ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.“ (Rim 8,11)

Len všadeprítomný osobný Boh, nie nejaký neosobný vplyv či nejaká stvorená bytosť, mohol vykonať zázrak sprítomnenia božského Krista v Márii. Len Duch Svätý mohol spôsobiť, že na Turíce Duch Svätý sprítomnil Boho-človeka Ježiša vo všetkých, ktorí ho ochotne prijali.

Krstná formula (Mat 28,19) pokladá Ducha Svätého za rovného s Otcom a Synom, podobne aj apoštolské požehnanie (2 Kor 13,13) i úvaha o duchovných daroch. (1 Kor 12,4-6)

Duch Svätý a Trojica Boh-Duch Svätý bol od večnosti treťou osobou Božstva (Trojice). Každý jej člen - Otec, Syn i Duch - je osobnostným bytím. Pri všetkej rovnosti v Trojici pôsobí určité funkčné rozdelenie. (Pozri 2. kapitolu tejto knihy.)

Pravdu o Duchu Svätom nám najlepšie ozrejmuje Ježiš Kristus. Duch totiž prichádza k veriacim ako „Duch Kristov“ - neprichádza teda z vlastného poverenia. Jeho pôsobenie v dejinách sa sústreďuje v Kristovom spásnom poslaní.

Duch Svätý bol aktívne činný v Kristovom narodení. (Luk 1,35) Verejne pôsobil pri Ježišovom krste (Mat 3,16.17) a ľuďom priniesol požehnanie Kristovej výkupnej obete a vzkriesenia. (Rim 8,11)

Duch Svätý v Trojici plní zrejme úlohu vykonávateľa. Keď Boh-Otec poslal na svet svojho Syna, (Ján 3,16) Spasiteľ bol počatý z Ducha Svätého. (Mat 1,18-20) Duch Svätý prišiel splniť a uskutočniť zámer božskej Trojice. Prítomnosť Ducha Svätého pri stvorení naznačuje jeho aktívnu úlohu v stvoriteľskom dianí. (1 Moj 1,2)

Počiatok života i jeho zachovanie závisí od jeho pôsobenia. Jeho odchod znamená smrť. Písmo hovorí, že „ak by Boh vzal späť svojho Ducha a odňal by... svoj dych, skonalo by naraz každé telo a človek by sa vrátil do prachu“. (Jób 34,14.15; pozri 33,4) Tvorivé pôsobenie Ducha Svätého môžeme pozorovať pri znovuzrodení každého, kto sa otvoril Bohu. Boh koná svoje dielo v ľuďoch prostredníctvom tvorivého Ducha.

Duch Svätý teda uskutočnil Boží zámer pri stvorení, pri vtelení a plní ho aj pri novom stvorení.

Sľúbený Duch

Podľa pôvodného Božieho zámeru máme byť príbytkom Ducha Svätého. (1 Kor 3,16) Hriech Adama a Evy nás vyhnal z rajskej záhrady a zbavil trvalej prítomnosti Ducha. Táto odluka trvá dosiaľ a stále sa prehlbuje. Rozsah zla pred potopou viedol Boha k vyhláseniu: „Môj Duch nebude prebývať s človekom naveky.“ (1 Moj 6,3)

Duch Svätý v starozmluvnej dobe pripravil určitých jednotlivcov pre zvláštne dielo. (4 Moj 24,2; Sud 6,34; 1 Sam 10,6) Čítame, že občas je „v ľuďoch“. (2 Moj 31,3; Iz 63,11) Niet pochýb, že úprimní veriaci mali vždy vedomie jeho prítomnosti, ale proroctvo predpovedalo vyliatie Ducha „na každé telo“ (ROH Joel 2,28; ECAV Joel 3,1) na čas, keď mohutný prejav moci Ducha Svätého bude znamením príchodu nového veku.

Kým svet zostával v rukách uchvatiteľa, vyliatie plnosti Ducha Svätého sa nemohlo začať. Skôr ako Duch Svätý mohol prísť „na každé telo“, Kristus musel vykonať svoje pozemské poslanie a priniesť zmierujúcu obeť. Ján Krstiteľ ukazoval na Kristovu službu ako na službu Ducha, keď povedal: „Ja vás krstím vodou,“ ale on „vás bude krstiť Duchom Svätým“. (Mat 3,11)

Evanjeliá však nehovoria, že by Ježiš bol za svojho pozemského života krstil Duchom Svätým. Ježiš len niekoľko hodín pred svojou smrťou sľúbil svojim učeníkom: „Ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky, Ducha pravdy.“ (Ján 14,16.17)

Udial sa azda sľúbený krst Duchom Svätým na kríži? Ako vieme, nijaká holubica sa neobjavila na veľkonočný piatok pri ukrižovaní, iba blesky pretínali temnotu. Kristus až po svojom zmŕtvychvstaní „dýchol“ na svojich učeníkov (Ján 20,22) a dal im pokyn, aby prijali Ducha Svätého.

Povedal: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti.“ (Luk 24,49) Túto moc mali prijať, „keď zostúpi“ na nich „Duch Svätý“ a veriaci sa stanú jeho svedkami „až po samý kraj zeme“. (Sk 1,8) Ján napísal: „Duch [Svätý] totiž ešte nebol (tam), pretože Ježiš nebol ešte oslávený.“ (Ján 7,39)

Predpokladom vyliatia Ducha Svätého bolo Otcovo prijatie Kristovej obete. Nový vek sa začal až vtedy, keď sa náš víťazný Pán posadil na nebeský trón. Len vtedy mohol zoslať Ducha Svätého v plnej miere.

Peter povedal, že len vtedy, keď „Božia pravica ho povýšila“, (Sk 2,33) vylial Ducha Svätého na učeníkov, ktorí úzkostlivo očakávali túto udalosť, a zhromaždení „jednomyseľne zotrvávali na modlitbách“. (Sk 1,5.14) Na Turíce, päťdesiaty deň po ukrižovaní, začala sa nová éra v plnej moci prítomnosti Ducha. „Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli... Všetkých naplnil Duch Svätý.“ (Sk 2,2-4)

Misia Ježiša Krista a poslanie Ducha Svätého boli navzájom závislé. Plnosť Ducha Svätého sa nemohla prejaviť, kým Ježiš neskončil svoje poslanie. A naopak, Ježiš bol počatý z Ducha Svätého, (Mat 1,8-21) pokrstený Duchom, (Mar 1,9.10) vedený Duchom, (Luk 4,1) konal svoje zázraky prostredníctvom Ducha, (Mat 12,24-32) obetoval sa na Golgote „mocou večného Ducha“ (Žid 9,14.15) a moc Ducha bola pri jeho vzkriesení. (Rim 8,11)

Ježiš bol prvý, kto okúsil plnosť Ducha Svätého. Úžasná je pravda, že náš Pán je ochotný dať svojho Ducha všetkým, čo po ňom úprimne túžia.

Poslanie Ducha Svätého

Kristove slová o jeho blízkom odchode v predvečer jeho smrti učeníkov veľmi zarmútili. On ich však hneď uistil, že majú prijať Ducha Svätého ako jeho osobného zástupcu. Nezostanú ako „siroty“. (Ján 14,18)

Pôvod poslania. Nová zmluva jedinečným spôsobom predstavuje Ducha Svätého. Nazýva ho „Ježišovým Duchom“, (Sk 16,7) „Duchom svojho Syna“, (Gal 4,6) „Duchom Božím“, (Rim 8,9) „Duchom Kristovým“ (Rim 8,9; 1 Pet 1,11) a „Duchom Ježiša Krista“. (Fil 1,19)

Kto je pôvodcom poslania Ducha Svätého? Ježiš Kristus, alebo Boh-Otec? Keď Kristus hovoril o pôvode poslania Ducha Svätého hynúcemu svetu, zmienil sa o dvoch prameňoch. Predovšetkým sa odvolal na Otca: „Ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa.“ (Ján 14,16; pozri 15,26: „od Otca“) Krst Duchom Svätým nazval „Otcovým zasľúbením“. (Sk 1,4)

Po druhé, Kristus sa zmienil o sebe: „Pošlem ho [Ducha] k vám.“ (Ján 16,7) Duch Svätý teda vychádza od Otca i Syna.

Jeho poslanie svetu

Poznať, že Kristus je Pánom, môžeme len pod vplyvom Ducha Svätého. Pavel povedal: „Nik nemôže povedať: Ježiš je Pán, iba ak v Duchu Svätom.“ (1 Kor 12,3) Dostali sme uistenie, že prostredníctvom Ducha Svätého Kristus, „pravé svetlo“, osvecuje „každého človeka“. (Ján 1,9) Jeho poslaním je ukázať svetu, „čo je hriech, čo je spravodlivosť a čo súd“. (Ján 16,8)

• Predovšetkým: Duch Svätý v nás prebúdza hlboké presvedčenie o hriechu, zvlášť o hriechu neprijatia Krista. (Ján 16,9)
• Po druhé: Duch nabáda všetkých prijať Kristovu spravodlivosť.
• Po tretie: Duch nás varuje pred súdom tým, že prebúdza hriechom zatemnenú myseľ a upovedomuje o potrebe pokánia a obrátenia.

Po pokání môžeme byť znovuzrodení krstom vodou a Duchom Svätým. (Ján 3,5) Potom sa začína nový život, pretože sme sa stali príbytkom Ducha Svätého.

Jeho poslanie veriacim

Väčšina textov týkajúcich sa Ducha Svätého hovorí o jeho vzťahu k Božiemu ľudu. Jeho posväcujúci vplyv vedie k poslušnosti, (1 Pet 1,2) nikto sa však nemôže trvale tešiť jeho stálej prítomnosti, ak nespĺňa určité podmienky. Peter hovorí, že Boh dal Ducha tým, čo ho ustavične poslúchajú. (Sk 5,32) Veriacim teda platí napomenutie, aby neodporovali, nezarmucovali a neuhasínali Ducha. (Sk 7,51; Ef 4,30; 1 Tes 5,19)

Čo vlastne koná Duch pre veriacich?

1. Pomáha veriacim. Keď Kristus uvádzal Ducha Svätého, nazval ho „iným Tešiteľom“. (Ján 14,16) Grécky výraz Parakletos znamená „pomocník“, „tešiteľ“, „radca“, prípadne „sprostredkovateľ“ alebo „obhajca“. Názvom Parakletos označuje Písmo aj Krista. On je náš Obhajca alebo Príhovorca u Otca. „Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili, ale keby niekto zhrešil, máme u Otca Zástupcu, Ježiša Krista, Spravodlivého.“ (1 Ján 2,1) Kristus nás ako Príhovorca, Prostredník a Pomocník predstavuje Bohu a Boha zjavuje nám. Podobne nás aj Duch vedie ku Kristovi a zjavuje nám Kristovu milosť. Toto je vysvetlenie, prečo sa Duch nazýva „Duchom milosti“. (Žid 10,29) Jedným z jeho hlavných prínosov je sprostredkovať ľuďom požehnanie Kristovej výkupnej milosti. (1 Kor 15,10; 2 Kor 6,1)
2. Prináša Kristovu pravdu. Kristus nazval Ducha Svätého „Duchom pravdy“ (Ján 14,17; 15,26; 16,13) a svojim učeníkom povedal: „Pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril“ (Ján 14,26) a „uvedie vás do plnej pravdy“. (Ján 16,13) Posolstvo Ducha Svätého svedčí o Ježišovi Kristovi. (Ján 15,26) Kristus povedal: „Nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.“ (Ján 16,13.14)
3. Sprítomňuje Krista. Nielenže prináša posolstvo o Kristovi, ale Krista aj sprítomňuje. Ježiš povedal: „Je pre vás lepšie, aby som odišiel, lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám.“ (Ján 16,7; pozri Ján 14,16.17) Pre svoju ľudskú prirodzenosť Ježiš nemohol byť za svojho pozemského života všadeprítomný, preto bolo lepšie, aby odišiel. Prostredníctvom Ducha môže byť vždy všade. Ježiš povedal: „Ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky, Ducha pravdy.“ (Ján 14,16) Ubezpečil, že Duch „ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.“ (Ján 14,17.18) „Duch Svätý je Kristov zástupca, ale bez ľudskej prirodzenosti a od nej nezávislý.“ Pri vtelení Duch Svätý sprítomnil Krista Márii. Na Turíce sprítomnil víťazného Krista svetu. Spasiteľove zasľúbenia: „Nenechám ťa, ani neopustím“ (Žid 13,5) a „ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta“ (Mat 28,20) uskutočňuje Duch Svätý. Z tohto dôvodu Nová zmluva označuje Ducha za „Ducha Ježiša Krista“. (Fil 1,19) Tento názov Stará zmluva nikdy nepoužila. Ako si Otec a Syn robia príbytok v srdci veriacich prostredníctvom Ducha, (Ján 14,23) tak aj veriaci môžu len prostredníctvom Ducha zostávať v Kristovi.
4. Usmerňuje pôsobenie cirkvi. Pretože Duch Svätý sprítomňuje Krista, je pravým Kristovým zástupcom na zemi. Ako stály zdroj autority v otázkach viery a učenia Duch Svätý usmerňuje cirkev v súlade s Písmom. „Príznačný rys protestantizmu - bez ktorého sa protestantizmus nezaobíde - je skutočnosť, že Duch Svätý je pravý zástupca alebo následník Krista na zemi. Závislosť od organizácie alebo vodcov, či ľudskej múdrosti znamená dosadzovať ľudské namiesto božského.“ Duch Svätý začal bezprostredne pôsobiť vo vedení prvoapoštolskej cirkvi. Modlitbou a pôstom ju viedol pri voľbe misionárov. (Sk 13,1-4) Vybraní jednotlivci boli známi svojou ochotou dať sa viesť Duchom. Skutky apoštolov ich predstavujú ako ľudí „plných Ducha Svätého“. (Sk 13,9; pozri 52) On usmerňoval ich činnosť. (Sk 16,6.7) Pavel pripomínal starším cirkvi, že si ich k pastierskej službe vybral Duch Svätý. (Sk 20,28) Duch Svätý mal významnú úlohu pri riešení závažných ťažkostí, ktoré ohrozovali jednotu cirkvi. Písmo uvádza rozhodnutie prvého cirkevného koncilu slovami: „Lebo Duch Svätý a my sme usúdili...“ (Sk 15,28)
5. Cirkvi dáva zvláštne dary. Duch Svätý obdarúva Boží ľud zvláštnymi darmi. V starozmluvnej dobe „Duch Pánov“ prišiel „na“ jednotlivcov, dal im mimoriadnu moc viesť a vyslobodiť Izraela (Sud 3,10; 6,34; 11,29) i schopnosť prorokovať. (4 Moj 11,17.25.26; 2 Sam 23,2) Duch prišiel na Saula a Dávida, keď boli pomazaní za vládcov Božieho ľudu. (1 Sam 10,6.10; 16,13)

Evanjelisti, každý jeden má svoj vlastný symbol - človeka, leva, býka a orla. Prečo tieto symboly?

Tetramorf

Obrazy zo Starého i Nového zákona podnietili sv. Ireneja (140-202) prirovnať ich k štyrom spisovateľom evanjelia kvôli ich obsahu a ich osobitnému zameraniu na Krista. Vo svojom pojednaní Adversus Haereses (Proti herézam XI) prehlasuje sv. Ireneus, že nemôže byť viac evanjelií ako štyri. Prvý živý tvor bol ako lev symbolizujúci účinné pôsobenie, vládu a kráľovskú moc. Druhý bol ako býk naznačujúci obetu a sviatostný poriadok. Tretí mal tvár človeka - zjavný popis jeho príchodu v podobe človeka. Štvrtý bol ako lietajúci orol poukazujúci na dar Ducha, ktorý sa okrídlený vznáša nad Cirkvou.

... je reprezentovaný božským človekom, pretože evanjelium zdôrazňuje vstup Ježiša do tohto sveta predstavením rodovej línie - “Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho.” (Mt 1,1) a jeho inkarnácia (vtelenie) a narodenie: “S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.” (Mt 1,18). Sv. Irenej dopĺňa “A tak toto evanjelium je evanjeliom Jeho ľudskosti.

… je doprevádzaný okrídleným levom a tým odkazuje na proroka Izaiáša, keď začína svoje evanjelium slovami: “Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: “Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu.” (Mk 1,1-2) Hlas na púšti pripomína človeku revúceho leva a prorocký duch zoslaný na zem je vyobrazený krídlami zvieraťa.

… je zobrazovaný spolu s okrídlený býkom. Tieto zvieratá sa v chráme používali ako obeta. Napríklad, keď bola Archa zmluvy prinesená do Jeruzalema, každých šesť krokov obetovali býčka a vykŕmené teľa. Svätý Lukáš začína svoje evanjelium oznámením o narodení sv. Jána Krstiteľa jeho otcovi, kňazovi Zachariášovi, ktorý vtedy slúžil v chráme (Lk 1). Pripája aj podobenstvo o márnotratnom synovi, keď otec nechá zabiť vykŕmené teľa, nielen na oslavu návratu syna, ale aj ako obraz radosti, ktorú prežívame pri zmierení skrze nášho najsvätejšieho Spasiteľa, ktorý sa ako kňaz ponúka sám v obetovaní, aby nám boli odpustené naše hriechy.

Svätý Ján… je vyobrazený spolu so stúpajúcim orlom. Evanjelium začína vznešeným prológom a “stúpa”, aby preniklo tajomstvo Boha, vzťah medzi Otcom a Synom a vtelením: “Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha.Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.” (Jn 1,1-5). A neskôr dodáva: “A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. ” (Jn 1,14).

Evanjelium svätého Jána, na rozdiel od iných evanjelií, vnára čitateľa do najhlbšieho učenia nášho Pána - napríklad skrze dlhé rozpravy, ktoré Ježiš vedie s Nikodémom a samaritánkou, ako aj nádherné učenie o Chlebe Života a dobrom Pastierovi.

Každý z týchto symbolov sa zameriava na konkrétnu tému toho ktorého evanjelia.

tags: #svaty #svaty #vsemohuci