Kostoly zasvätené svätému Jurajovi na Slovensku

Rímskokatolícke kostoly svätého Juraja sú významné pamiatky, ktoré sa vyznačujú bohatou históriou a jedinečnou architektúrou. Tieto kostoly, často situované v malebných lokalitách, svedčia o hlbokých koreňoch kresťanskej tradície a kultúrneho dedičstva. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto kostolov, preskúmame ich architektonické prvky a historický význam.

Vplyvom križiackych výprav sa uctievanie Sv. Juraja rozšírilo po celej Európe a vznikalo veľa kostolov, ktoré mu boli zasvätené. Aj na Slovensku nájdeme historicky cenné pamiatky.

Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom

Kultúrnohistorickou i stavebnou dominantou Kostolian pod Tribečom je kostolík zasvätený svätému Jurajovi. Je to jedna z najstarších sakrálnych stavieb na Slovensku. Jeho kultúrna hodnota sa znásobuje uchovanými nástennými maľbami - románskymi a gotickými.

Na svahu nad obcou Kostoľany pod Tribečom, v malebnej dolinke potoka Drevenica, sa nachádza malý nenápadný kostolík zasvätený sv. Jurajovi. Na malú dedinku s necelými štyrmi stovkami ľudí sa zvrchu díva pamiatka, akej v širokom okolí niet. Kostolík v Kostoľanoch pod Tribečom je vzácnou národnou kultúrnou pamiatkou.

Obec Kostoľany pod Tribečom leží 17 km od okresného mesta Zlaté Moravce, v chránenom krajinnom území Ponitrie, v úzkej kotline potoka Drevenica v masíve Tribečského pohoria. Na svahu nad obcou stojí predrománsky kostolík svätého Juraja.

Stavba pochádza z 10. storočia, mala dva základné priestory - presbytérium a loď. Kostol bol prestavaný v 13. storočí, rozšírený o vežu. V 16.storočí vyhorel. V 17.storočí kostol opravili, v roku 1721 bola odstránená drevená povala lode kostola a nahradená bola štukovou výzdobou. Posledné úpravy kostola boli v 20. storočí, ktoré však nezodpovedajú požiadavkám pamiatkovej starostlivosti a znižujú umeleckohistorickú hodnotu tejto vzácnej stavebnej pamiatky.

Kostol bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Podľa archaického typu architektúry a najnovších výsledkov archeologického výskumu bol kostol postavený na prelome 10. a 11. storočia. Nie je však zatiaľ vylúčené, že kostol bol postavaný skôr.

Už zoborská listina z roku 1113 uvádza nasledovné: "hranicou Kostolian je dolina; hranicou zo strany podhradských Kostolian je riečka Drevenica." Z názvu obce logicky vyplýva, že kostol v tých časoch už musel jestvovať.

Vývoj a úpravy kostola

  • V ďalšej predrománskej etape boli zmenšené okná na severnej strane lode.
  • Začiatkom 12. Niekedy v období od druhej polovici 12. storočia až po začiatok 13. storočia sa realizovali menšie úpravy v románskom štýle v podobe prerazenia väčšieho okna na južnej strane svätyne na mieste pôvodného predrománskeho.
  • Niekedy v polovici 13. storočia bola stavba zväčšená v románskom štýle prístavbou novej štvorcovej lode so západnou vežičkou nad emporou.
  • V 16. storočí kostol vyhorel a istý čas stál bez strechy, čím najviac utrpeli najmä románske maľby.
  • V 17. storočí chrám opravili, v interiéri okrem iného doplnili murovanú kazateľnicu.
  • V roku 1721 bol nahradený drevený strop lode murovanou klenbou a netradične k západnému priečeliu bola pristavaná sakristia. Románska veža bola zvýšená a pôvodné okná boli zamurované.

Koncom 50. rokov minulého storočia už bol kostol v havarijnom stave, istý čas bol dokonca zatvorený (1957 - 59), lebo hrozilo jeho zrútenie. Tá sa uskutočnila v rokoch 1964-65. S prácami začali miestni obyvatelia z vlastných peňazí a rámci nej bola zbúraná baroková sakristia a nahradená novodobou prístavbou, ktorá však vážne narušila pôvodný stredoveký ráz kostolíka.

V rokoch 1966 až 1969 boli s prestávkami reštaurované fresky, ktoré však napriek tomu dosť utrpeli. V 90. rokoch minulého storočia si chrám opäť vyžadoval opravy. V rokoch 2001 až 2003 bol reštaurovaný južný románsky portál, čiastočne upravená veža a obnovené fasády.

Fresky a výzdoba

Fresky, ktoré sa nachádzajú v kostolíku, znázorňujú výjavy zo Starého a Nového zákona. Tie však nevznikli v rovnakom období. Hodnotu kostolíka znásobujú cenné fragmenty románskych a gotických nástenných malieb z 11. storočia.

Maliarska výzdoba, vychádzajúca z predrománskeho výtvarného slohu, pôvodne pokrývala celú plochu stien presbytéria a lode. Je tu zachovaný stredný kristologický pás, ktorý zobrazuje Počatie, Narodenie a Klaňanie mudrcov, prvé udalosti príchodu Božieho Syna, Ježiša Krista na svet. Nástenné maľby sú také unikátne, že v nadalpskej časti Európy nenájdeme podobné zobrazenie.

Interiér kostola zdobia vzácne nástenné maľby z prelomu 11. a 12. Tieto fresky sú významné nielen svojím vekom, ale aj technikou maľby na vlhkú omietku, ktorá v tom období nebola bežná.

Ako sa tam dostať

Verejná doprava: Z Nitry premávajú do Kostolian pod Tribečom prímestské autobusové linky. Cesta trvá približne 40 minút.
Autom: Z Nitry sa do Kostolian pod Tribečom dostanete cestou cez obce Kolíňany, Jelenec a Ladice, pričom celková vzdialenosť je približne 25 km. V obci nie je pri kostole vybudované parkovisko, preto odporúčame zaparkovať na vyhradenom parkovisku v obci, ktoré sa nachádza neďaleko turistického rázcestia.

Rímskokatolícky Kostol Sv. Juraja v Podbrezovej-Lopeji

Rímskokatolícky gotický kostol sv. Juraja v mestskej časti obce Podbrezová-Lopeji s mohutnou štvorhrannou vežou-zvonicou je ohradený múrom zo 17. storočia. V roku 1752 prešiel prestavbou. Je postavený na vyvýšenine v doline Hrona, malebne zasadený do prekrásnej horskej krajiny, čo si všimol a umeleckou fotografiou aj vyjadril národný umelec Karol Plicka.

V zakladacej listine z roku 1358 je neskoršia osada Lopej uvedená pod menom Svätý Juraj. Pod týmto istým menom je Lopej s kostolom vyznačený aj na najstaršej, tzv. Lazarovej, mape Uhorska z roku 1528.

Vznik osady Lopej s kostolom v stredoslovenskej banskej oblasti, osídlenie tohto miesta osadníkmi-prisťahovcami a zasvätenie kostola sv. Jurajovi-patrónovi rytierov sa viaže k obdobiu panovania Anjouovcov-Karola Roberta a jeho syna Ľudovíta Veľkého na uhorskom tróne v rokoch 1308 až 1382.

Z kresťanských rytierskych ideálov 14. storočia vychádza i námet obrazu hlavného oltára kostola-,,Svätý Juraj víťazí nad drakom“. Obraz v roku 1893 namaľoval známy slovenský technický bádateľ a vynálezca rádiotelegrafie Jozef Murgaš, rímsko-katolícky kňaz, ktorý bol tiež významným umelcom-maliarom.

Rytiersku tradíciu lopejského kostola si obec Podbrezová každoročne pripomína 24. apríla-v poslednú aprílovú nedeľu-na ľudovej ,,Jarnej slávnosti svätého Juraja“ s alegorickým rytierskym sprievodom, s bohatým kultúrnym programom a ľudovým jarmokom.

Rotunda Sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici

Obec Nitrianska Blatnica leží na úpätí „Považského Inovca“. 800 ročná história obce úzko súvisí s históriou troch kostolov Nitrianskej Blatnici. Sú to: románska rotunda sv. Juraja pod Marhátom, farský kostol sv. Mórica - mučeníka a dnešný kostol Povýšenia sv. Kríža.

Kruhová loď a výrazná apsida kostolíka naznačujú na prvý pohľad sloh včasnostredovekej rotundy. Tento dojem však značne zoslabujú barokové úpravy interiéru a okien, zmeny výškových proporcií lode a apsidy, a najmä prístavby veže na západnej a pustovne na južnej strane.

Kostolík, ktorý v okolí nazývajú zdrobnelou formou „Jurko“ spomína sa viackrát v správach kanonických vizitátorov v minulých storočiach pri opise cirkevných nemovitostí v Nitrianskej Blatnici.

Biskup Anton Révay vizitátor farnosti nitriansko-blatnickej z roku 1755 o kostole sv. Juraja uviedol: „v blízkych horách je kostol zasvätený sv. Jurajovi mučeníkovi. Každoročne, počnúc rokom 1530, na sviatok sv. Juraja slúži sa v ňom sv. omša spojená s odpustkami. Kostol sa udržuje vďaka dobročinnosti zemepána Karola Esterházy, o čo sa svedomito stará farár z Nitrianskej Blatnice“.

V XVIII. Storočí žili pri tomto chráme pustovníci, posledný z nich Viktor Zimányi. v roku 1806 je „Jurko“ vyznačený v legende značkou „osamelý kostol“ a dostal sa aj na Lipského mapu Uhorska.

Architektonický prieskum objektu ukázal ďalšie zaujímavosti, ba smelo možno povedať prekvapenia. Kostol má oveľa staršie múry, ako sa dalo predpokladať. Nielen samotné základy, ale aj múry takmer do výšky 6,5 metra boli postavené najneskôr v XI. storočí, možno aj skôr.

Keď si odmyslíme vežu a pustovňu, pristavenú ku kostolu v období baroka, zistíme, že objekt má rotundový pôdorys. Akoby bola na zem položená číslica 8. V hornej časti osmičky bolo presbytérium s oltárom, v spodnej širšej loď pre veriacich. Priemer presbytéria je 3,65 m, priemer lode je presne dvojnásobok 7,30 m. hrúbka múrov je 0,73 m. sú to násobky niekdajšej dĺžkovej miery, takzvanej longobardskej stopy, ktorá merala 36,5 cm. Také isté rozmery základov boli zistené aj na staroslovanskej rotunde v Ducovom (iba čosi vyše 6 km na západ, krížom cez hory), ale i na rotunde v Mikulčiciach na Morave. Kým však z posledne menovaných dvoch rotúnd sa zachovali iba základy a niekoľko málo centimetrov nad zemou nadzákladového muriva, rotunda v Nitrianskej Blatnici má steny 6,5 m vysoké.

Na okolí rotundy sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici bolo vykopaných do 150 hrobov staroslovanského cintorína neďaleko odtiaľ zatiaľ dva staroslovanské dvory, datované materiálovými nálezmi od IX. až XIII. storočia. No archeológia súčasne dokázala, že dvory ich obyvateľstvo navždy opustilo niekedy v XIII. storočí. A to dobrovoľne. Nikde neboli zistené stopy po požiari ani po devastácii dvorov nepriateľmi. K vysídleniu došlo pravdepodobne po vyčerpaní zásob rúd. Dvory postupne schátrali a rozpadli sa. Všetko rozhlodal nenásytný zub času, iba kostol nie. Ten udržiavali v použiteľnom stave zbožní pustovníci, a to až do obnovy v XVI. Storočí a potom zrejme ešte ďalej, posledný z nich Viktor Zymányi zomrel v roku 1802 a je pochovaný v Lipovníku. Po nich prevzali túto starostlivosť veriaci farnosti Nitrianskej Blatnice so svojimi duchovnými pastiermi. A tak sa nám zachoval tento skvost architektúry našich dávnych slavianskych predkov dodnes.

Denník „Práca“ z 4.10.1980 uverejnil obsiahli článok o kostole sv. Juraja pod názvom: „Veľkomoravský pamätník sv. Juraja pod Marhátom“, v článku sa okrem iného píše, že v prípade sv. Juraja sa jedná o jednu z najstarších stojacich stavieb na Slovensku, a človek nevie, čomu sa viac čudovať, či tomu, že sa stavba nerozpadla za tisíc rokov, že ju nepohltil les, alebo skôr tomu, že ju ako takú skorej nespoznali.

Že sa tento vzácny kostol zachoval, na prvom mieste je to zásluha fundačnej svätej omše, ktorá sa tu slúži na sviatok sv. Juraja od roku 1530 a preto veriaci farnosti nitriansko-blatnickej so svojimi kňazmi udržovali stavbu v poriadku a v použiteľnom stave.

Prehľad kostolov sv. Juraja na Slovensku

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad kostolov zasvätených sv. Jurajovi na Slovensku, ich obdobie vzniku, architektonický štýl a významné prvky:

Kostol Obdobie Architektonický štýl Významné prvky
Sv. Juraja (Podbrezová-Lopej) Gotika Gotický Štvorhranná veža-zvonica, múr zo 17. storočia, obraz "Sv. Juraj víťazí nad drakom"
Sv. Štefana Uhorského (Podbrezová) 1890-1892 Novogotický Rebrová klenba, farebné vitráže, oceľový oltár, liatinové prvky
Sv. Juraja (Nitrianska Blatnica) XI. storočie Románsky Rotunda, apsida, staroslovanský cintorín

Okrem spomínaných kostolov existujú aj ďalšie kostoly zasvätené svätému Jurajovi na Slovensku, napríklad v Bobrovci či Trnovom pri Žiline. Tieto kostoly sú dôležitou súčasťou kultúrneho a náboženského dedičstva Slovenska.

tags: #ktory #kostol #je #zasveteny #sveteho #juraja