Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“
Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ,A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.’“
Vtedy sa splnilo Jeremiášovo proroctvo: 18 „V Ráme počuť nárek, plač a kvílenie. To Ráchel oplakáva svojich synov a nedá sa potešiť, lebo už nie sú nažive.“
Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“
Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu.
Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Vstaň, zažiar, Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba vzišla nad tebou. Tak zaznieval hlas proroka Izaiáša v 1. čítaní, ktorý znel ako fanfáry na počesť Spasiteľa.
Podľa prorokov to bola plnosť času, čoho si boli vedomí aj vykladači Písma a o proroctve, že Mesiáš sa narodí v Betleheme, vedeli aj jednoduchí ľudia. Toto mesto však malo také zlé meno a povesť, že v tejto chvíli tomu nechcel nik veriť, a práve v tom zmysle zákonníci a farizeji podali Herodesovi výklad.
V tomto prípade sa kráľ prejavil ako stará líška, keď si ich pred odchodom potajomky zavolal a vyzvedal sa o okolnostiach súvisiacich s narodením dieťaťa. A keď sa s nimi lúčil, prosil, aby mu dali vedieť, ak ho nájdu, aby sa mu aj on šiel pokloniť.
Akonáhle vyšli z Jeruzalema, opäť sa im zjavila hviezda a priviedla ich k bezmocnému dieťaťu, ktoré sa ničím nelíšilo od iných detí. Keby sme ho videli my a okolo neho tú chudobu a biedu, iste by sme krútili hlavou, že to predsa nemôže byť Boží Syn, ale oni padajú pred ním na kolená, otvárajú srdcia, ale aj pokladnice a dávajú mu dary.
Čo nám na nich imponuje? Silná viera a skutočnosť, že jediná návšteva pri Ježišovi im dodala istotu a vnútornú silu. Nás to má viesť k premýšľaniu ako málo stačí k spáse, pokiaľ má človek otvorené srdce pre Božiu milosť! A naopak, aké bezmocné sú pred Bohom všetky ľudské plány, aj keby boli neviem ako dokonale utajené.
Žiaden múr nie je dostatočne silný, žiadna skrýša dostatočne tajná a žiadna tma dostatočne hustá, aby nás Boh nevidel.
Podľa Micheášovho proroctva (5, 1), Mesiáš sa má narodiť v Betleheme, v slávnom to mestečku v 'dejinách Izraela. V Starom zákone mestečko nosilo i staršie pomenovanie, a to Efrata - Úrodný kraj, neskoršie má meno Betlehem, čo značí Dom chleba. Betlehem leží nie celých deväť kilometrov južne od Jeruzalema.
Betlehem - Efrata dostal sa za podiel kmeňu Júdovmu. V tomto mestečku žila mladá vdova Moa'bka Rút so svojou svokrou. Na betlehemskom poli sbierala klasy.
Mesiánske proroctvá označovaly kmeň Júdov za nositeľa prísľubu o Mesiášovi a ako miesto jeho narodenia určovaly Betlehem. Keď sa tak zamyslíme nad slovami Nového zákona, zdá sa nám, že to bola zvláštna, a pritom starostlivá, pozornosť Božej prozreteľnosti, že sa Ježiš Kristus narodil v Betleheme.
Panna Mária žije v Nazarete, tam jej donáša anjel Gabriel zvesť o jej nesmiernej výsade budúcej Bohorodičky. Zdalo by sa, že Nazaret preberie prvenstvo pred Betlehemom, ako sa to stalo kedysi s Jakubom a Ezauom. Ale nič také sa neuskutoční. Večný Pán použije vrtkavosti nadutého rímskeho cisára Augusta, aby svoj odveký zámer uskutočnil do podrobnosti: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet.
Svätý Matúš vyslovene hovorí, že Ježiš sa narodil „za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme“ (Mt 2,1; porov. 2,5.6.8.16) a to isté aj svätý Lukáš (Lk 2,4.15). Štvrté evanjelium sa o tom zmieňuje nepriamo.
Keď sa diskutovalo o Ježišovej totožnosti, „niektorí zo zástupu hovorili: ‚Toto je naozaj prorok.‘ Druhí tvrdili: ‚Mesiáš je to.‘ Ale iní namietali: ‚Vari z Galiley príde Mesiáš?! A nehovorí Písmo: »Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid«?!‘“(Jn 7,40-42).
Štvrtý evanjelista je tu ironický: on i kresťanský čitateľ vie, že Ježiš je Mesiáš a že sa narodil v Betleheme. Niektorí Ježišovi odporcovia chcú dokázať, že Ježiš nie je Mesiáš, a hovoria preto, že ak by ním bol, bol by sa narodil v Betleheme, ale oni naopak vedia (myslia si, že vedia), že sa narodil v Nazarete.
Vo štvrtom evanjeliu je viackrát popísané podobné zmýšľanie (Jn 3,12; 6,42; 9,40-1). Napríklad Samaritánka sa ho pýta: „Si azda väčší ako náš otec Jakub?“ (Jn 4,12). Jánovi poslucháči vedia, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, nadradený Jakubovi, takže otázka tejto ženy túto nadradenosť iba potvrdzovala.
Evanjelista teda aj na základe tvrdení Ježišových odporcov dokazuje, že Ježiš je MesiášVšeobecná zhoda medzi veriacimi a bádateľmi trvala viac ako 1900 rokov. V minulom storočí však niektorí bádatelia tvrdili, že Ježiš je v celom Novom zákone označovaný ako „Nazaretský“ (ten, ktorý je alebo pochádza z Nazareta) a že zmienka o Betleheme ako o mieste jeho narodenia je výmyslom prvých dvoch evanjelistov, ktorí pridávajú Ježišovi jednu z charakteristík, ktoré sa v tom čase pripisovali budúcemu mesiášovi: je Dávidov potomok a narodil sa v Betleheme.
Isté je, že takáto argumentácia nič nedokazuje. V prvom storočí sa o budúcom mesiášovi hovorilo mnoho vecí, ktoré sa v Ježišovi nenaplnili, a z toho, čo vieme - napriek všetkému zdaniu (Mt 2,5; Jn 7,42) -, sa nezdá, že by narodenie v Betleheme bol dôkaz, na ktorý sa najčastejšie odkazovalo.
Mali by sme skôr uvažovať opačným smerom: keďže Ježiš, ktorý pochádzal z Nazareta (t.j. bol tam vychovaný), sa narodil v Betleheme, objavujú evanjelisti v starozákonných textoch, že sa na ňom táto mesiášska vlastnosť naplnila.
Údaje z evanjelií potvrdzujú aj všetky svedectvá tradície. Svätý Justín, ktorý sa narodil v Palestíne okolo roku 100 n. l. , sa asi o 50 rokov neskôr zmieňuje o tom, že Ježiš sa narodil v jaskyni neďaleko Betlehema (Dialóg 78). Aj Origenes o tom podáva svedectvo (Proti Celsovi 1,51). Apokryfní evanjelisti svedčia o tom istom (Pseudo-Matúš, 13; Jakubovo protoevanjelium, s.
Názov knihy je odvodený od mena proroka Micheáša. Micheáš v slovenčine znamená: kto je ako Hospodin (YHWH)? Toto pomenovanie je výstižne, pretože Micheáš sa snaží svojim poslucháčom ukázať kto je Hospodin.
Jeho domovinou je judské mesto Moréšet-gát (Mich 1:14), ktoré je od Jeruzalemu vzdialené asi 30 km na juhozápad, blízko filištínskeho Gátu. Micheáš pôsobil v druhej polovici 8. stor. pr. Kr., počas vlády judských kráľov Jotáma (750-732 pr. Kr.), Achaza (732-715 pr. Kr.) a Ezechiáša (715-686 pr. Kr.).
Micheáš teda zažil pád severného Izraelského kráľovstva a jeho presťahovanie do Asýrskeho zajatia (722 pr. Kr.), okúsil aj Senacharibov vpád do Judska (701 pr. Kr.). Práve pád Izraelského kráľovstva používa pre Judsko ako varovanie. Ak budú prestupovať Mojžišov zákon, postihne ich podobný osud (Lev 26, Deut 28).
Micheáš bol súčasníkom prorokov Izaiáša, Hozeáša a Ámosa. S Izaiášom mal zrejme bližší vzťah, ich posolstvá obsahujú viaceré paralely. Svojim spôsobom sa dá povedať, že Izaiáš bol prorokom bohatých, pôsobil na kráľovskom dvore, zatiaľ čo Micheáš bol prorokom obyčajných ľudí.
Hoci o prorokovi Izaiášovi čítame aj v biblických historických knihách, o Micheášovi sa dozvedáme až spätne z knihy proroka Jeremiáša. Na základe slávneho Micheášovho proroctva o narodení Mesiáša zistí Herodes v evanjeliu Matúša 2:1-6, že Kráľ Izraela sa má narodiť v Betleheme.
Micheášove slova vyvolali v srdciach svojich poslucháčov primeranú odozvu. Jeho posolstvo bolo prijaté, ľud sa obrátil a výsledkom bolo (dočasné) odvrátenie prichádzajúceho súdu.
1 A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti. 2 Preto ich vydá až do času, keď rodička porodí, a zvyšok jeho bratov sa vráti k synom Izraela. 3 Vstane a bude pásť silou Pánovou a velebou mena Pána, svojho Boha; budú si bývať, lebo teraz sa zvelebí až do končín zeme. 4 On bude pokoj. Keď príde Asýr do našej krajiny a vkročí do našich palácov, postavíme proti nemu sedem pastierov a osem vedúcich ľudí.
Budú pásť mečom krajinu Asýrov a čepeľou krajinu Nimróda. On vyslobodí od Asýra, keď príde do našej krajiny a keď vkročí na naše územie. 6 Zvyšok Jakuba bude uprostred mnohých národov ako rosa od Pána, ako kvapky dažďa na tráve, ktoré nečakajú na človeka a nedúfajú v syna človeka. 7 Zvyšok Jakuba bude (medzi národmi) uprostred mnohých národov ako lev medzi zvieratami lesa a ako levíča v stádach oviec, ktoré, keď vkročí, šliape a trhá, že niet toho, kto by vyslobodil.
Vyvýši sa ti ruka nad tvojich protivníkov a všetci tvoji nepriatelia zahynú. 9 „A v ten deň - hovorí Pán: vyhubím tvoje kone z tvojho stredu, vynivočím tvoje vozy, 10 vyhubím mestá tvojej krajiny, zrúcam všetky tvoje pevnosti. 11 Vyhubím ti čarodejstvá z ruky a viac nebudeš mať veštcov. 12 Vyhubím tvoje obrazy i tvoje pomníky z tvojho stredu, že sa viac nebudeš klaňať dielu svojich rúk. 13 Odbúram ašery z tvojho stredu a vynivočím tvoje mestá. Rút 1,2; 4,12; 1 Sam 17,12.
V 4,8 vyhlásil prorok, že Jeruzalem dostane nového vládcu. Tu vyhlasuje, že tento vládca bude pochádzať z Betlehema. Zmysel doslovného hebrejského textu je: Betlehem je primalý na to, žeby mohol byť medzi rodmi, ktoré počítajú tisíc rodín. Nemôže mať knieža, ktoré je predstaveným týchto tisíc rodín (tisícky). Jednako bude Betlehem slávnejší, pretože z neho bude pochádzať vládca nad celým Izraelom. (Sv. Matúš, keď uvádza toto proroctvo, výslovne spomína kniežatá Júdu, Mt 2,6.) I keď sa tento vládca narodí v Betleheme v čase, má predsa pôvod od večnosti.
Mich 5,2 - Smutné položenie národa, o ktorom hovoril prorok v predošlej hlave, bude trvať, kým sa tento vládca, Mesiáš, nenarodí. Jeho poslaním bude zhromaždiť synov Izraela. Sám hovoril, že prišiel spasiť predovšetkým synov svojho národa. Otec Mesiáša sa tu nespomína, len jeho matka, čím sa aj tu dostatočne naznačuje panenský pôvod Spasiteľa. Micheáš dozaista poznal proroctvo svojho vrstovníka Izaiáša o panenskom počatí a narodení Emanuela, Mesiáša, Iz 7,14.
Mich 5,3 - Mesiáš bude pastier svojho ľudu, jeho ovečky budú bývať v bezpečí. Mich 5,4 - Čísla sedem a osem tu označujú neurčité množstvo: V mesiášskych časoch bude mať Boží ľud dostatok vodcov, ktorí ho obránia od nepriateľov. Asýrsko tu i v nasledujúcom verši zvýrazňuje všetkých nepriateľov Božieho kráľovstva. - Mesiáš bude "knieža pokoja", Iz 9,5.
Mich 5,5 - Krajina Nimróda je tiež Asýrsko, porov. Gn 10,8 n. Mich 5,6 - Mesiáš, ktorý pochádza od Jakuba, donesie národom duševnú rosu, Božiu milosť, ktorá je nezávislá od človeka, dáva ju Boh, kedy a ako chce. Mich 5,7 - Svojmu novému ľudu Boh podrobí nepriateľov. Mich 5,9-14 - Porov. pozn. k 2,1-4. - V mesiášskych časoch Boh na obranu svojho ľudu nebude potrebovať vojsko ani opevnenia. V tom čase tiež prestanú čary a modloslužba.