Sakrálne architektonické pamiatky sú komplexné svedectvo vývoja duchovnej kultúry. Kláštory, kostoly, synagógy, kaplnky, kalvárie a cintoríny je potrebné vnímať viac ako len estetické a umelecké artefakty či technické a funkčné historické objekty. Na rozdiel od iných objektov pamiatkového fondu ide vo väčšine o dodnes živé stavby, ktoré stáročia neprerušene slúžia svojmu pôvodnému účelu - náboženskému kultu.
Sakrálne stavby ako prejav náboženského správania sa človeka majú symbolický obsah. Zahŕňajú celé spektrum jasne identifikovateľných alebo skrytých ideových, ideologických i sociálnych odkazov, ktoré sú zrozumiteľné iba za podmienky interdisciplinárneho štúdia rôznych aspektov (umelecko-historických, teologických, liturgických, sociologických, antropologických.., dejín mentalít a dobovej spirituality, na pozadí spoločensko-historických a politických súvislostí).
Sakrálna architektúra má špecifickú funkciu - slúži náboženskému kultu. Vytvára architektonický rámec miesta, kde človek komunikuje s transcendentálnou skutočnosťou, ktorú v judaizme a kresťanstve predstavuje osobný Boh. Posvätné miesto bolo hodnotovým ťažiskom každého archaického spoločenstva. Sakrálny priestor sa od profánneho odlišuje intenzitou v ňom fixovaných symbolov.
V Európe, ktorá bola civilizačno-kultúrne formovaná judaisticko - kresťanskou tradíciou, je základným typom sakrálneho priestoru kostol, zborový dom resp. synagóga. V rámci registrovaného pamiatkového fondu predstavujú v súčasnosti kostoly najreprezentatívnejšiu skupinu, dokladujúcu stáročný vývoj architektúry na území Slovenska. V duchovnej rovine je kostol vo svojej podstate miestom a zdrojom kolektívnej a individuálnej pamäti. Človek bol spojený s kostolom od narodenia až po smrť.
Kresťanský kostol je miesto, kde sa kresťania od 4. storočia zhromažďujú k sláveniu eucharistie, teda k pripomínaniu si ústrednej udalosti, Kristovej vykupiteľskej obety, tak ako ich k tomu vyzval Kristus pri poslednej večeri deň pred svojou smrťou: „...toto robte na moju pamiatku.“ Z toho sa odvodzuje prvotný význam kresťanského chrámu ako domu ecclesie - domu cirkvi, zhromaždenia Božieho ľudu. Kresťanský kostol sa nemá chápať ako vydelené kultové miesto, kde má Boh pridelený náboženský priestor, ktorý sa stane symbolom zvláštneho sakrálneho náboženského sveta vydeleného od profánneho.
Pod označením kostol sa rozumie posvätná budova určená na božský kult, do ktorej veriaci majú právo prichádzať, aby v nej najmä verejne tento kult vykonávali. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre kostoly používa označenie chrám (cerkev).
Podľa posledného sčítania obyvateľov Slovenska z roku 2022 sa z celkového počtu 5 431 306 obyvateľov viac ako polovica (55,8 %) prihlásila k rímskokatolíckemu náboženskému vyznaniu. Nasleduje evanjelické vyznanie (5,3 %), gréckokatolícke (4 %), reformované (1,6 %), pravoslávne (0,9 %) a ostatné (2,1 %). Celkový počet kostolov u nás je 4 181. Podľa denominácií ide o takéto rozloženie: rímskokatolícke kostoly - 2647 (63,31 %), evanjelické kostoly - 541 (12,94 %), gréckokatolícke chrámy - 520 (12,44 %), reformované (kalvínske) kostoly - 311 (7,44 %), pravoslávne chrámy - 161 (3,85 %). Z celkového počtu miest a obcí na Slovensku - 2 927 sa len v 242 nenachádza ani jeden kostol. Počas obdobia socializmu (1948 - 1989) bolo na Slovensku postavených 218 nových kostolov, hoci stavať kostoly v tomto období bolo oficiálne zakázané.
Vývoj Architektúry Kostolov na Slovensku
Najstaršie dochované sakrálne pamiatky na Slovensku sa datujú do obdobia 9. storočia, na území Veľkej Moravy. Christianizácia Veľkej Moravy príchodom Konštantína a Metoda zo Solúna mala na svedomí príchod kresťanskej architektúry, či už ovplyvnenej karolínskym alebo byzantským stavebným štýlom. Najstaršia pamiatka Slovenska sa našla pri odkryve románskeho kostolíka svätého Martina pod Zoborom.
Nitra bola v tom období významné stredisko Veľkej Moravy, preto väčšinu románskych a predrománskych pamiatok môžeme nájsť práve tu. Existenciu mnohých, dnes už nezachovaných pamiatok, môžeme sledovať vďaka historickým prameňom. Napríklad listina z roku 1075 preukazuje existenciu benediktínskeho kláštora a kostola v Hronskom Beňadiku. Z roku 1075 sa tiež spomína kráľovská drevená kaplnka svätého Martina v Dvoroch nad Žitavou a murovaná kaplnka v Kňažiciach.
Z pohľadu Veľkej Moravy môžeme hovoriť na území Slovenska o prekrývaní prvkov domácej architektúry a architektúry východnej a západnej Európy, ktorá sa na územie Veľkej Moravy dostala vďaka misii Konštantína a Metoda. Po páde Veľkej Moravy a začlenenia Slovenska do Uhorska začali králi a šľachtici podporovať stavbu kostolov a kláštorov (benediktínskych, cisterciánskych, premonštrátskych a dominikánskych).
Rozvoj románskej architektúry na Slovensku sa datuje od 12. do 13. storočia. Začali sa rozširovať kostoly a kláštory a vznikali nové farské, banské a kláštorné kostoly. V 12. storočí centrálne stavby na Slovensku nadobudli významnú pozíciu. Len centrálnych kostolíkov môžeme nájsť na Slovensku okolo 30. Začali vznikať rotundy (Skalica, Križovany…), baptistéria, mauzóleá, hrobové stavby, martýria atď. Osobitnú skupinu románskych stavieb tvoria tehlové kostolíky. Vznikali na miestach s nedostatkom kameňa, najmä na juhu Slovenska, oblasť Žitného ostrova, južného Gemera a východoslovenskej nížiny.
Významná je tehlová rotunda v Šiveticiach (1241), ktorá sa svojím priemerom (11,10m) radí medzi najväčšie stredoeurópske centrálne stavby. Významný je aj tehlový kláštorný kostol Panny Márie v Diakovciach. Ide o trojloďovú stavbu členenú piliermi na lode, pričom každá je ukončená apsidou. Stala sa vzorom pre ďalšie tehlové kostolíky Žitného ostrova. Taktiež vznikali kláštorné komplexy, medzi najznámejšie patria kostol a kláštor v Krásnej nad Hornádom a Skalka pri Trenčíne.
Gotika nastúpila na Slovensko v polovici 13. storočia. Nástup nového slohu bol spätý s obnovou krajiny po tatárskych nájazdoch, čo sa vo veľkej miere dotýkalo aj sakrálnych stavieb, ktoré vojská ničili. Tieto stavby sa stali predmetom prestavieb a dostavieb. Týkalo sa to najmä kostolov a kláštorov. Zakladali sa nové osady, čo viedlo k vytvoreniu jednoduchého farského kostola tzv. kolonizačného. Charakteristickými znakmi bola pozdĺžna prevýšená loď s dreveným trámovým stropom, krížová rebrová klenba a hranolová veža. Takéto kostolíky môžeme nájsť napríklad vo Veľkej Lomnici, Danišovciach, Sučanoch či Rimavskej Bani. Malé vidiecke kostolíky slúžili ako vzor kostolom vo väčších mestách.
V prosperujúcich mestách došlo k výstavbe trojloďových bazilikálnych dispozícii. Najtypickejšou stavbou je kostol svätého Mikuláša v Trnave. Vrcholom gotickej periódy na Slovensku bola stavba haly dómu svätého Martina v Bratislave. Predstavovala meniace sa nároky na chrámový interiér so symbolom rajskej záhrady, stromami života a priestoru, ktorý zjednocuje. Významný je aj veľkoryso koncipovaný dóm svätej Alžbety v Košiciach.
Renesancia na Slovensku započala 16. storočím a doznela koncom 17. storočia. Viedeň sa stala významným centrom a mala veľký vplyv aj na Slovensko. Vďaka Viedni sa k nám dostali informácie o renesančnom slohu a architektúre z ostatných častí Európy. V období renesancie na Slovensku vzniklo pomerne málo nových kostolov. Problémy vznikli novými konfesiami (kalvíni, protestanti a pravoslávni) a ich nárokmi na bohoslužobné priestory. Vo väčších mestách s väčšou koncentráciou týchto konfesii vznikli nové kostoly ako napríklad v Bratislave, Prešove alebo Košiciach.
Obdobie baroka na Slovensku datujeme približne od polovice 17. storočia a trvalo asi 170 rokov. Koncom 16. storočia bola väčšina obyvateľov Slovenska protestantská, až kým Habsburský panovníci nezačali protireformačnú činnosť. Najvýraznejšie sa baroko dostalo do Bratislavy a Trnavy, kde sa rozšírilo z Viedne a Talianska. Novým prvkom bol vznik kalvárii, Božích múk, pútnických miest atď. Renovovali a prestavovali sa stredoveké kostoly, časom došlo aj k stavbe nových kláštorov, kaplniek a kostolov.
Veriaci gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkev na Slovensku stavali sprvu najmä drevené a neskôr murované cerkvi (chrámy), ktoré sa zachovali najmä na území severovýchodného a východného Slovenska.
Klasicizmus na Slovensku nastúpil po reformách Márie Terézie od 2. polovice 18. storočia. Vplyv na nástup klasicizmu mala Uhorská stavebná komora s menami ako František Anton Hillebrandt a jeho nástupca Jozef Ján Tallher, Melchior Hefele. Ich vplyv sa šíril najmä pomocou bratislavského stavebného cechu.
Slovensko renovuje najvyšší gotický oltár sveta
Mnoho kostolov si zachovalo svoju typickú architektúru a nové slohy sa odzrkadlili najmä na výzdobe. Z bežného rámca sa vymyká napríklad kostol v Čataji (1820-1830) alebo kostol v Slanici. Architektúra 19. storočia prevládala stavba civilných budov, ktoré si vyžadoval každodenný život (školy, nemocnice, priemyselné budovy atď.) Sakrálna architektúra sa najmä rekonštruovala.
Na neveľkom území Slovenskej republiky, kde sa dotýka latinská a byzantská kresťanská kultúra, máme obdivuhodné bohatstvo kostolov, v ktorých sú zapísané naše dejiny od 9. Stále sme ich však náležite neobjavili a neprezentovali svetu. Nielen početnosť, ale aj architektonická variabilita našich kostolov (rímskokatolíckych, evanjelických, gréckokatolíckych, reformovaných a pravoslávnych) je pritom výnimočná. Sme radi, že Svet kresťanstva prejavil záujem o výsledky nášho spoločného mapovania kultúrno-historického dedičstva, ktorému sa venujeme vyše desať rokov.
Typológia Kostolov
V sakrálnej architektúre hrá dôležitú úlohu hodnotová hierarchia jednotlivých priestorov odvodená od príslušnej liturgie cirkví a náboženských spoločností a artikulovaná architektonickými a výtvarnými prostriedkami. V kresťanských kostoloch hodnotové ťažisko reprezentuje svätyňa (presbytérium) a loď s zhromaždením veriacich.
Jednotlivé časti interiérového zariadenia sa podriaďujú hodnotovej hierarchii podľa toho, akú úlohu zohrávajú v rámci bohoslužby. Od ich významu a dôležitosti v liturgii sa odvíja ich situovanie, architektonická a výtvarná artikulácia, vždy určovaná vierovyznaním, dobovou spiritualitou a slohovým prejavom. Ťažiskom bol oltár s obetným stolom ako miesto bohoslužby obety a čítací pult alebo kazateľnica ako miesto bohoslužby slova.
Základná typológia sakrálnej architektúry:
- kresťanský (rímskokatolícky, gréckokatolícky)
- evanjelický a.v.
- kalvínsky
- protestantský
Medzi iné stavebné typy sakrálnych priestorov patria:
- Kaplnka - z. latinského slova „capella“ (plášť). Od približne 9. storočia.
- Rotunda - z latinského slova „rotundus“ (okrúhly) - kultová stavba kruhového alebo polygonálneho pôdorysu, môže mať štatút farského kostola (Ducové, Baďan, Šivetice, Skalica, Bíňa). Sú buď s apsidou alebo bez apsidy. Keďže boli malé, bohoslužby sa odohrávali často pred rotundou.
- Karner (kostnica) - z latinského slova „carnarium“ (skriňa na mäso) - špeciálna stavba sepulkrálneho účelu, väčšinou dvojpodlažná, centrálnej alebo pozdĺžnej dispozície, ktorá sa budovala na cintorínoch vedľa farských kostolov. Boli to takzvané pohrebné kaplnky. Spodné podlažie bolo zahĺbené do zeme a stavba samotná z vonku pôsobí ako jednopodlažná. Spodné podlažie sa nazýva „ossarium“ (osa - kosť). Horné podlažie slúžilo na pohrebné obrady, spodné na deponovanie ostatkov, odkrytých pri zakladaní nových hrobov. (Typickým príkladom je Kaplnka sv. Michala v Košiciach, ktorá stojí v centre mesta vedľa Dómu sv. Alžbety. Kedysi bol vedľa nej mestský cintorín.) Stavba karnerov sa rozmohla v 11. a 12. storočí.
- Babtistérium - kaplnka, určená na vysluhovanie sviatosti krstu (Bratislava, hrad vedľa baziliky sv. Spasiteľa, Spišská kapitula z. prvej polovice 13. storočia).
- Zborový dom - modlitebňa cirkevného zboru niektorej z evangelikálnych cirkví.
Prehľad evanjelických kostolov v Bratislave:
| Kostol | Ulica | Rok Postavenia | Architekt |
|---|---|---|---|
| Veľký kostol | Panenská ulica | 1774-1776 | Matej Walch |
| Malý kostol | Panenská ulica (vstup z Lýcejnej) | 1776-1777 | Matej Walch, František Römisch |
| Nový kostol | Legionárska ulica | 1933 | Michal Milan Harminc |
Kostol Panny Márie Snežnej v Bratislave
tags: #slovensky #kostol #z #obdobia #klasicizmu