Koľko si toho pamätáme z dejepisu? Bitka na Bielej hore, 1620. Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, 863. Uzákonenie spisovnej slovenčiny, 1843. Áno, ostalo nám pár dátumov, pár udalostí. Nejde však o to, koľko rokov si pamätáme, koľko uhorských panovníkov vieme vymenovať. Dôležité je, čo sme sa z histórie naučili. Poučili sme sa? Ako ľudia, ako kresťania? Pretože história, na ktorú sa zabudne, sa zopakuje.
Kostol Panny Márie Snežnej v Bratislave je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou, na ktorej sa podieľalo množstvo osobností. Tento kostol má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva.
Osídlenie podľa archeologických nálezov je tu dávne. Už v čase predslovanskom tu povrchove dolovali rudy.
V 13. storočí značná časť baní sa nachádza v rukách Štefana Schweingertla Junga. Neskôr prišiel o majetok, prevzali ho obchodníci Ján Ernst a Michal Königsberger. V 70. rokoch 15. storočia nastala významná udalosť v histórii baní, keď si sám Ján Thurzo z Betlanoviec, krakovský konšel prenajali všetky bane.
Na konci 14. storočia mestá vytvorili Zväz hornouhorských banských miest, sem patrili: Banská Bystrica, Pukanec, Ľubietová, Nová Baňa a Banská Belá. Závideli bohatstvo a rozvoj komunity.
Na význame zase získala za SNP, keď sa stala centrom povstaleckých síl.
Vráťme sa však k samotnému kostolu. Bol exemptný. Richtár a cirkev chceli šíriť novoty zavedené luteránmi. Farár im nedovolil kázať bez jeho súhlasu. Do sporu zatiahli aj kráľovnú Máriu, ktorej mesto patrilo právom vena. Takí boli Konrád Kordatus a Ján Crislink. Arcibiskupovi sa sťažovali, že prevracajú starú vieru. Zalkán zahynul. Zakrátko Mikuláš zomrel.
Od r. 1608 nariaďoval, aby aj Slováci boli volení do magistrátu. Zlé platenie baníkov, vyvolalo veľké banícke povstanie r. 1525, ktoré potlačil palatín Verbőczy.
V roku 1651 prišli do mesta jezuiti, aby pokračovali v Schlegelovej misii. Provinciál vyhovel a poslal do Banskej Bystrice P. Pavla Hellensteina a P. Mateja Fabera. Usadili sa v mestskom dome. Navštevovali školy a získavali žiakov, lebo tí im boli naklonenejší ako Nemci, ktorí ich odmietali. V roku 1655 pribudli ďalší kňazi, 1653 konvertovali dve prvé ženy. R. Trikell povýšil misiu na rezidenciu.
V roku 1671 plukovník Alex vojenskou mocou prevzal kostoly. Od toho roku budú jezuiti natrvalo vykonávať farskú duchovnú správu.
R. 1695 začali stavať budovu budúceho kolégia. Prvý kameň položil comes L. de Thavonat. R. 1702 začali stavať kostol sv. Františka.
Počas povstania v roku 1705 jezuitom odobrali farský dôchodok a benefícium altárie. Ale už 1.1.1709 sa vrátili dvaja pátri, neskoršie ďalší. 6. novembra prišiel gen. Heister v sprievode kniežaťa Ľubomírskeho.
V roku 1773 bol rád jezuitov sekularizovaní. Rektor Michal Šeffcsik ostal farárom.
Za reformácie bola erigovaná fara na Španej Doline. Ku nej patrili všetky osady až po Donovaly. Neskôr tu boli samostatné kaplánske stanice, r. 1806 povýšené na fary.
V rokoch 1650-1761 pôsobili v správe farnosti jezuiti, napríklad P. Poppen Zachariáš, P. Reinhardt Baltazár, P. Sanigh Gašpar a mnohí ďalší.
Kostol má rozmery: dĺžka 45,5m, šírka 12m, výška 21 m. Do veľkosti bol počítaný ako piaty kostol v bývalom Uhorsku. Je jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m.
V priečelnej strane, troška bokom, stojí veža štvorcového pôdorysu. Na prvom a druhom poschodí má združené románske okná. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou.
Z južnej strany je štýlový, gotický portál. Nad hlavným oltárom je mohutné stĺpové retabló. V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Krackera.
V severnej časti kostola je kaplnka sv. Barbory s cenným gotickým oltárom z r. 1504. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov.
V južnej časti je kaplnka Tela Kristovho. Časť okien zamurovaná pri oprave po veľkom požiari, r. 1761, bola odkrytá a tak zvýraznila pôvodný vzhľad.
Kostol románskeho štýlu stál už pred r. 1255. V 13. storočí bola otvorená v troch oblúkoch a mala dve poschodia. Z pôvodného kostola je zachovaná severná stena.
V 14. storočí sa pristavovali kaplnky. Jedna bola pre Bratstvo Božieho tela. Keď zomrel, stavbu dokončila jeho vdova Dorota.
Počas požiaru v roku 1761, zhorelo celé mesto. Zhorela aj veža kostola, ktorá sa skoro až ku klenbe. Bol údajne vyšší ako levočský.
Kostol sv. Kríža stojí vedľa farského zo severnej strany. Je dvojloďový bez veže. Svätyňa je nepravidelná. Uzatvorená je rovnou strechou.
Jezuiti zaujali kostol r. 1671, barokizovali ho zvnútra. Pôvod na gotický charakter poukazuje hlavný portál ozdobený presekávanými prútmi.
Významné osobnosti a udalosti v chronologickom prehľade:
| Rok | Osobnosť/Udalosť | Význam |
|---|---|---|
| Pred 1255 | - | Existencia románskeho kostola |
| 13. storočie | Štefan Schweingertl Jung, Ján Ernst, Michal Königsberger | Podiel na rozvoji baníctva v okolí |
| 14. storočie | Ján Thurzo | Prenájom baní a rozvoj baníckeho podnikania |
| 1525 | Palatín Verbőczy | Potlačenie baníckeho povstania |
| 1608 | - | Nariadenie o volení Slovákov do magistrátu |
| 1651 | P. Pavol Hellenstein, P. Matej Faber | Príchod jezuitov a začiatok misie |
| 1671 | Plukovník Alex | Prevzatie kostolov vojenskou mocou a začiatok farnosti pod jezuitmi |
| 1695 | Comes L. de Thavonat | Položenie základného kameňa kolégia |
| 1702 | - | Začiatok stavby kostola sv. Františka |
| 1709 | Gen. Heister, knieža Ľubomírsky | Návrat jezuitov po povstaní |
| 1773 | Michal Šeffcsik | Sekularizácia rádu jezuitov, Šeffcsik ostáva farárom |
| 1806 | - | Povýšenie kaplánskych staníc na fary |
Dôležité je, čo sme sa z histórie naučili. Pretože história, na ktorú sa zabudne, sa zopakuje.
