Panorama Ríma
Rím pamiatky a zaujímavosti (monuments and attractions)
Doprava v Ríme
Osobne považujem Rím za jedno z najkrajších miest sveta, no po stránke dopravnej infraštruktúry ma vie vždy priviesť aj do určitých rozpakov. Vo veľkých mestách totiž rád cestujem metrom, ktoré vás dopraví všade rýchlo a bez značných problémov, no v meste Rím je metro pri svojich súčasných dvoch linkách, tretej vo výstavbe, jednoducho nedostatočné. Na porovnanie, mesto Paríž má 14 liniek s dvoma odbočkami hlavných tratí. Preto som sa snažil pri vzdialenejších cieľoch v Ríme naučiť tento rok používať aj pozemnú MHD. Niežeby som bol lenivý chodiť pešo - aj tak som nachodil desiatky kilometrov - no mám svoje zdravotné limity, čo sa kolien týka. Ak teda budete najbližšie cestovať do Ríma, odporúčam využiť android aplikáciu „Probus Rome“, ktorá vám s tou MHD v meste veľmi pomôže. Nezabudnite sa však obrniť veľkou dávkou trpezlivosti pri permanentne meškajúcich spojoch a na prichádzajúci autobus vždy zamávajte a v autobuse si zas zazvoňte na zastávku, keď budete chcieť vystúpiť. Inak vám šofér jednoducho nezastaví.Fontánky Nasoni
Nedostatočnú dopravnú infraštruktúru však v Ríme kompenzuje sieť pitných liatinových fontánok, ktoré ľudia familiárne volajú nasoni, doslova „veľký nos“. Svoje meno dostali podľa charakteristického dizajnu so štíhlym zahnutým kohútikom , ktorý bol prvýkrát použitý v 70. rokoch 19. storočia. Navyše, mnohé majú otvor na vrchnej časti výlevky, takže ak hlavný výtok zablokujete palcom, studená osviežujúca voda sa vytlačí do horného otvoru, čo umožňuje pohodlné pitie. Dokopy je takýchto pitných fontánok v Ríme okolo 2 500. Bez nich by som si to v horúcich rímskych uliciach nevedel vôbec predstaviť.Pápežské baziliky
Začal by som teda pápežskými bazilikami. Pápežská bazilika Santa Maria Maggiore patrí medzi štyri hlavné rímske patriarchálne baziliky. Je tiež jedným zo siedmich takzvaných pútnických kostolov, ku ktorým už od raného stredoveku putovali veriaci prichádzajúci do Ríma. Dejiny predchodkyne dnešnej baziliky siahajú až do 4. storočia, pričom jej vznik je spájaný s legendou o zázračnom snežení uprostred leta (akurát počas noci zo 4. na 5. augusta) a dvojitom mariánskom zjavení.
Bazilika Santa Maria Maggiore
Interiér dnešnej baziliky si zo všetkých rímskych veľkých sakrálnych stavieb, napriek viacerým prestavbám, najväčšmi zachoval svoj pôvodný ranostredoveký vzhľad. Tri lode sú stále od seba vizuálne oddelené dvoma radmi po dvadsiatich iónskych stĺpoch. V hlavnej lodi návštevníka zaujme nádherný kazetový strop vyzdobený zlatom, ktorý bazilike v roku 1492 venovali katolícke veličenstvá Izabela I. Kastílska a Ferdinand II. Aragónsky. V apside dominuje mozaika Korunovácie Panny Márie od Jacopa Torritiho z roku 1295, zhotovená podľa predlohy z 5. storočia.Pod hlavným oltárom sa nachádzajú relikvie sv. Matúša evanjelistu, sv. Hieronyma a ďalších svätých. Tiež sa tu nachádzajú jasličky donesené z betlehemskej maštaľky. Tie sú umiestnené na striebornom oltári, v podzemnej kaplnke pod hlavným oltárom.Sixtínska kaplnka (po Sixtovi V.) je najkrajšia a najbohatšia z barokových kaplniek v Ríme. Skôr než dal Sixtus V. postaviť v kaplnke svoj pomník, myslel na svojho predchodcu, pápeža sv. Pia V., ktorý v roku 1566 vydal rímsky katechizmus, v roku 1568 prepracovaný kňazský breviár a v roku 1570 misál. Založil aj Svätú ligu v boji proti Osmanom a zázračne vycítil veľké víťazstvo tejto ligy proti Osmanom v bitke pri Lepante (1571), vďaka čomu dal oslavne zvoniť skôr, než mu správu o víťazstve fyzicky doručili. Naozaj obdivuhodný pápež, ktorého súčasníci kvôli jeho zbožnému a asketickému životu veľmi nemuseli a hovorili o ňom, že je „zbožný až k neznášanlivosti“. V náhrobku Pia V. boli v roku 1672 pri príležitosti blahorečenia uložené jeho ostatky. Steny kaplnky pokrýva mramor získaný zo starých antických stavieb.
Sixtínska kaplnka v bazilike Santa Maria Maggiore
Pokračujúc teda, by som sa rád pristavil pri mojej najobľúbenejšej z nich - Arcibazilike Najsvätejšieho Spasiteľa a Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu v Lateráne, „Matke a hlave všetkých kostolov mesta a sveta“. Pôvod mena Laterán siaha až do antického Ríma, kedy miestny palác patril rodu Laterani. Jeden z členov rodiny, P. Sextius Lateranus sa v roku 366 pred Kr. stal aj konzulom. Posledného potomka rodiny dal zavraždiť cisár Nero. Palác sa potom stal majetkom cisára.O niekoľko storočí neskôr dal na tomto mieste postaviť chrám zasvätený Najsvätejšiemu Spasiteľovi (Basilica Salvatoris) prvý kresťanský cisár Konštantín I. Išlo o votívny chrám za cisárovo víťazstvo v bitke pri Mulvijskom moste v roku 312. Keď v nasledujúcom roku Konštantín vydal Milánsky edikt zaručujúci v ríši náboženskú rovnoprávnosť, dozrel čas pre vybudovanie stavby, ktorá by symbolizovala novú epochu v dejinách impéria.Postavenú baziliku spolu s palácom daroval cisár pápežovi Silvestrovi I., čím sa Laterán stal sídlom pápežov, kde už cisár nebol zvrchovaný vládca. Svedčí o tom jedna z fresiek, znázorňujúca vysvätenie baziliky. Cisár tam stojí na pravej strane okraja pápežského trónu, zatiaľ čo pápež svätí oltár. Túto fresku si určite pri svojej návšteve všimnite. Je tak trochu odkazom na príchod nových čias, kedy svetská a cirkevná moc tvorili jednotu v podriadenosti Svätému stolcu.Do baziliky vedie päť brán, z ktorých jedna je tzv. Porta sancta (Svätá brána), ktorá sa otvára iba počas milostivých (jubilejných) rokov. Bronzové dvere strednej brány boli pôvodne na antickej senátnej budove zvanej Curia Julia.Interiéru baziliky dominuje drevený kazetový pozlátený strop, vytvorený za pápeža Pia IV., ktorý sa oproti jemne profilovanej štruktúre stien javí ako mohutný a ťažký. Jeho zachovanie v pôvodnej podobe dal Inocent X. Borominimu ako podmienku. Hlavnú loď baziliky lemujú kolosálne sochy dvanástich apoštolov, ktorí vám vyslovene evokujú piliere Cirkvi, keď kráčate k hlavnému pápežskému oltáru, kde sa Kristus v rukách pápeža sprítomňuje vo Sviatosti oltárnej. Pri pápežských oltároch smel totiž slúžiť svätú omšu len sám pápež. Oltár pozostáva z drevenej oltárnej menzy, pri ktorej podľa legendy slúžili omše už prví rímski biskupi. Nad menzou sa nad štruktúrou baldachýnu dvíha nádherné mohutné tabernákulum zdobené freskami a sochami, ktoré vo svojom vnútri obsahuje v strieborných relikviároch hlavy apoštolov sv. Petra a Pavla. Je to neskutočne nádherný objekt, ktorý by vedel človek obdivovať celé hodiny. Pred oltárom sa ešte nachádza náhrobok pápeža Martina V., ktorého voľbou v roku 1417 sa skončila veľká západná schizma.
Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu v Lateráne
V blízkosti hlavnej pápežskej baziliky sa nachádza Santuario Scala Santa. Nájdeme tu Sväté schody (Scala Santa), po ktorých kráčal zbičovaný Ježiš Kristus v paláci Pontia Piláta v Jeruzaleme. Na niektoré schody padali kvapky Jeho svätej Krvi. Hoci neexistujú žiadne zdroje, ktoré by túto skutočnosť mohli písomne potvrdiť, mramor použitý pri stavbe schodov je identický s tým, ktorý sa našiel neďaleko Jeruzalema. Možno preto tvrdiť, že schody priviezla v roku 326 z Jeruzalema cisárovná Helena. Pre mňa ako katolíka sú tieto schody skrátka relikviou.V roku 1723 rozhodol pápež Inocent XIII., aby boli schody zakryté a predišlo sa tak ich poškodeniu. „Schodisko je vytvarované skutočne nezvyčajným spôsobom, doslova ich vytesali chodidla pútnikov“, povedal otec Francesco Guerra, ktorý má na starosti správu svätyne. Miesta, kam dopadla Kristova Krv, sú chránené mriežkami. Ľudia totiž tie miesta chytali, až ich tými stáročiami prstami doslova „vydlabali“. Na hornej plošine schodov, ktoré som tento rok „vyšliapal“ pokľačiačky, sa nachádza Sancta Sactorum, čo je pápežská kaplnka, integrálna súčasť budovy Svätých schodov.
Santuario Scala Santa so Svätými schodmi a kaplnkou Sancta Sactorum
Dosť vzdialenou od centra je neoklasicistická Basilica Papale San Paolo fuori le Mura, teda Bazilika svätého Pavla za hradbami, ktorej návštevu v roku 2019 som spojil s cestou do Ostie, čo je jediný mestský obvod Ríma pri Tyrrhenskom mori.Bazilika bola postavená v 4. storočí za mestskými hradbami - odtiaľ jej meno. Pôvodná stavba, svojho času väčšia ako Bazilika svätého Petra, sa dochovala až do roku 1823, kedy bola zničená požiarom. Predpokladá sa, že predchodcom dnešnej baziliky bol malý kostolík založený rímskym cisárom Konštantínom I. nad miestom, kde bol asi dva kilometre od hradieb mesta pri ceste do Ostie pochovaný apoštol Pavol.Po požiari v 19. storočí sa pápež Lev XII. rozhodol, že namiesto vybudovania kostola v modernejšom slohu obnoví baziliku v jej pôvodnej podobe. Na jej znovuvybudovanie prispelo viacero krajín, napr. egyptský vicekráľ venoval alabastrové stĺpy a ruský cár Mikuláš I. drahocenné malachity a lazurity. Práce sa začali po organizovaní zbierok v roku 1826. Kolonáda s portikom je však omnoho mladšieho dáta - dokončená bola až v roku 1928 podľa plánov Guglielma Calderiniho. V bazilike je možné pod baldachýnom pápežského oltára zadať intenciu (úmysel) na sv. omšu: hromadný úmysel 5 €, individuálny úmysel (len váš úmysel na sv. omšu) je za 10 €.
Bazilika sv. Pavla za hradbami
Bazilika svätého Petra
Poďme sa konečne pozrieť do mestského štátu Vatikán a na baziliku, ktorá mu dominuje. 18. novembra roku Pána 1626 bola v Ríme pápežom Urbanom VIII. vysvätená najznámejšia patriarchálna bazilika - Bazilika svätého Petra. Výstavba renesančno-barokového chrámu trvala 120 rokov, pričom stojí na mieste pôvodnej neskoroantickej sakrálnej stavby, ktorú dal postaviť cisár Konštantín I. na žiadosť pápeža Silvestra I. Tá križovala Nerov cirkus, kde mal zomrieť sv. Peter. K tomuto faktu sa ešte dostanem spomenutím jedného špeciálneho miesta.Pri spätnom pohľade na históriu výstavby dnešnej baziliky možno povedať, že to, čím je stavba dnes, je výsledok zvláštnej súhry štyroch géniov svojej doby. Renesančný architekt Donato Bramante, stojaci pri jej zrode, Michelangelo, ktorého návrh detailov stavby ako i kríženia lodí zavŕšeného kupolou vtlačil stavbe pečať vrcholnej renesancie a ranobarokový umelec Carlo Maderno so svojím riešením monumentálneho priečelia.Architektonický a výtvarný odkaz týchto umelcov zavŕšil svojím veľkolepým prínosom Gian Lorenzo Bernini, geniálny sochár a architekt, ktorého meno ostane navždy spojené nielen s dotvorením chrámového interiéru - legendárny baldachýn nad oltárom a hrobom sv. Petra (ktorý bol v dobe svojho vzniku považovaný súčasníkmi za paškvil kvôli použitému bronzu, ktorý pochádzal z Pantheonu), tzv. Cathedra Petri s vrchným ukončením diela v podobe Berniniho Glorie s oknom a vznášajúcou sa holubicou, viacero sôch, umeleckých doplnkov a náhrobkov - ale najmä realizáciou námestia pred bazilikou, ktoré dotvára jeho slávna kolonáda. Tá v súlade s prianím pápeža Alexandra VII. symbolizuje objatie Cirkvi bojujúcej, ktorá prichádza na návštevu Baziliky svätého Petra, Cirkvou Víťaznou, na ktorú odkazuje 140 sôch svätých zdobiacich balustrádu kolonády. Práve preto sa kolonáda skladá z dvoch radov stĺpov lemujúcich gigantický ovál, ktorý predstavuje dve ramená obklopujúce návštevníka. Keď si tento fakt uvedomíte, budete svoju návštevu na Svätopeterskom námestí vnímať úplne inak.
Bazilika sv. Petra
Od 22. marca 2021 je to už žiaľ vďaka nóte Vatikánskeho Štátneho sekretariátu nemožné. Petra hľadajú aj Michelangelovu Pietu z rokov 1498 až 1500. Michelangelo ju dokončil ako 24-ročný, a je to jeho jediná socha, na ktorú sa podpísal. Podpis nájdeme na stuhe, ktorá ide cez Máriine prsia. Doslova je tam napísané: „Michelangelus Buonarrotus Florent Faciebant“, čo v preklade znamená „Vytvoril Michelangelo Buonarroti z Florencie“. Nakoľko socha bola v roku 1972 poškodená mentálne narušeným Laszlóm Tóthom, ktorý s výkrikom „Ja som Ježiš“ odbil geologickým kladivom časť ruky Panny Márie, priamy prístup k nej nie je možný. Ja som sa jej bližšie „dotkol“ vďaka objektívu svojho fotoaparátu, ktorý mi umožňuje opticky si priblížiť aj vzdialenejšie predmety, čím som si Pietu za ochranným sklom mohol detailnejšie vyfotiť.Pri pohľade na túto krásnu sochu sa vám môže vynoriť otázka - prečo vyzerá Panna Mária mladšia ako jej syn Ježiš Kristus. Michelangelo to totiž stvárnil takto naschvál - Panna Mária ako mladé dievča v rozkvete a Ježiš Kristus vo svojom historickom veku 33 rokov. Mladistvý vzhľad Panny Márie je Michelangelovým odkazom na Jej nepoškvrnenosť a zdržanlivosť akejkoľvek myšlienky od hr...Maltézsky Rád
Založenie Rádu sv. Jána sa datuje približne do roku 1048. Rád sv. Jána z Jeruzalema - mníšska komunita, ktorá prevádzkovala xenodochium (nemocnicu) - sa stala nezávislou pod vedením svojho zakladateľa, blahoslaveného Gerarda. Pápež Paschal II. schválil založenie nemocnice pápežskou bulou 15. februára 1113. V tej istej bule ju vzal pod ochranu Cirkvi a udelil Rádu právo voliť si svojho predstaveného bez vonkajšieho zasahovania svetskej alebo duchovnej authority. Pápežskou bulou získalo špitálne spoločenstvo štatút rehoľného laického rádu. Po založení Jeruzalemského kráľovstva pribudla Rádu úloha zabezpečiť vojenskú obranu chorých a pútnikov, ako aj ochranu svojich nemocníc a najdôležitejších ciest kráľovstva. Popri špitálnickom poslaní, Rád pripojil k svojim úlohám aj obranu viery a pútnikov.Po páde Akonu v roku 1291 a strate Svätej zeme, preložil Rád sv. Jána svoje sídlo a špitál do Limasolu na ostrov Cyprus. Na Cypre bol Rád prítomný už od roku 1210, kedy mu boli udelené významné majetky, privilégiá a obchodné práva. Aj tu, verný svojej špitálnickej tradícii, zriadil mnohé nové nemocnice. Využijúc strategickú polohu Cypru, Rád vybudoval veľkú flotilu vojenských lodí, ktorá ochraňovala pútnikov smerujúcich do Svätej zeme. V tomto období vstupovalo do Rádu čím ďalej tým viac nových rytierov, čím rád mocnel. Nové územia a majetkové práva získal rád na Cypre najmä na pobreží Stredozemného mora.V roku 1307 pristála flotila s rytiermi Rádu sv. Jána pod vedením veľmajstra Fra´ Foulquesa de Villaret na ostrove Rodos. Po úplnom prevzatí ostrova v roku 1310 si tu zriadili svoje sídlo. Ostrov poskytoval vynikajúce prírodné podmienky na zriadenie prístavov. Ochrana kresťanského sveta si vyžadovala odteraz mohutnú námornú silu. Vďaka pápežským dekrétom Rád získal nezávislosť, právo mať vlastné vojenské sily a vysielať veľvyslancov. Od začiatku 14. Storočia boli inštitúcie Rádu a rytieri, ktorí prichádzali na Rodos, rozdelení podľa svojich rodných jazykov. Rádu vládol veľmajster (Rodoské knieža) spolu s Radou. Rád razil svoje vlastné mince a udržiaval diplomatické styky s inými štátmi. Vyššie pozície v Ráde boli udeľované zástupcom rôznych Jazykov.Po strate Rodosu zostal Rád niekoľko rokov bez vlastného územia. No už v roku 1530 Rádu udelil cisár Karol V. ako léno ostrov Maltu. Po odobrení tejto donácie pápežom Klementom VII., pristála na Malte flotila s rytiermi na čele s veľmajstrom Fra´ Philippe de Villiers de l´ Isle Adam a formálne prevzali ostrov do správy Rádu. V roku 1565 Turci obľahli Maltu. Grand Siege (Veľké obliehanie) trvalo tri mesiace. Po tomto víťazstve nastala na Malte veľká stavebná činnosť. Bolo založené nové mesto a nový prístav. Mesto dostalo názov La Valetta, po svojom zakladateľovi, veľmajstrovi de la Vallette. Na ostrove boli postavené mnohé paláce, kostoly ako aj rozsiahly nový pevnostný systém. Rozkvitlo mecenášstvo umenia a architektúry. Na ostrove bol založený nový veľký špitál, ktorý patril k najlepšie organizovaným a najefektívnejším vo vtedajšom svete. Rád založil školu anatómie a zakrátko na to medicínsku fakultu. Popritom Rád rozvíjal aj svoju vojenskú zložku.
Erb Maltézskeho rádu
Dvesto rokov neskôr, počas egyptskej kampane v roku 1798, Napoleon obsadil Maltu kvôli jej strategickej polohe. Pretože Rádový zákon zakazoval rytierom povstať so zbraňou proti iným kresťanom, rytieri boli donútený opustiť ostrov. Po tom, čo Rád našiel dočasné útočisko v Mesine, neskôr v Catanii a Ferrare, usídlil sa v roku 1834 definitívne v Ríme. Od druhej polovice 19.storočia, sa hlavným poslaním Rádu znovu stalo špitálnicke poslanie.Prehľad dôležitých udalostí v histórii Maltézskeho rádu:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1048 | Založenie Rádu sv. Jána v Jeruzaleme |
| 1113 | Pápež Paschal II. schvaľuje založenie nemocnice |
| 1291 | Strata Svätej zeme a presun sídla na Cyprus |
| 1310 | Rád si zriaďuje sídlo na ostrove Rodos |
| 1530 | Cisár Karol V. udeľuje Rádu ostrov Maltu |
| 1565 | Veľké obliehanie Malty Turkami |
| 1798 | Napoleon obsadzuje Maltu a rytieri opúšťajú ostrov |
| 1834 | Rád sa usídľuje v Ríme |
Magistrálny palác
Magistrálny Palác je sídlom Veľmajstra a Vlády Maltézskeho rádu od roku 1834. Nachádza sa priamo v historickom centre Ríma na ulici Via dei Condotti, neďaleko Španielskych schodov. Magistrálny palác je pulzujúcim srdcom medzinárodnej inštitúcie, v ktorom sa rozhoduje o diplomatických, duchovných, humanitárnych a administratívnych záležitostiach Rádu. Palác požíva status extrateritoriálneho územia od Talianskej republiky a s tým spojené výsady a práva.Magistrálny palác bol prenechaný Maltézskemu rádu v roku 1629 jeho vtedajším zástupcom pôsobiacim v Ríme Fra´ Antoniom Bosiom, vzdelancom, ktorý sa všeobecne považuje za zakladateľa kresťanskej archeológie. Zo začiatku palác slúžil ako sídlo veľvyslanca rádu pri pápežských štátoch a Svätej Stolici. Od roku 1834, kedy sa rád presídlil do Ríma, sa palác stal rezidenciou veľmajstra a sídlom vlády.Nad hlavným vchodom do Magistrálneho paláca z ulice Via dei Condotti vejú dve vlajky Maltézskeho rádu - vlajka sv. Jána, ako štátna vlajka a vlajka špitálnej činnosti rádu. Štandarda veľmajstra je vyvesená vždy v čase, ak sa veľmajster nachádza vo svojej rezidencii. V paláci sú prijímané hlavy štátov, členovia diplomatického zboru a vyšší členovia rádu zo všetkých častí sveta. Palác slúži tiež ako miesto, kde sa schádzajú ku svojej činnosti orgány Vlády rádu. Každý deň ráno sa v kaplnke paláca koná svätá Omša. Kaplnka je zasvätená patrónovi rádu sv. Jánovi Krstiteľovi. V priestoroch paláca sa nachádzajú aj Magistrálna knižnica a Magistrálny archív, ktoré tvoria kultúrne centrum Rádu. Keďže tradíciou Rádu je zakladanie nemocníc všade, kde pôsobí, na prvom poschodí paláca sa nachádza aj centrum pre dennú zdravotnú starostlivosť. V paláci majú svoje miesto aj Magistrálna mincovňa a Magistrálna pošta. Poštové zásielky označené známkou Rádu môžu byť z tohto miesta odoslané do 57 krajín sveta, s ktorými má Rád uzatvorené medzinárodné dohody o poštovom styku. V paláci sa nachádzajú aj vládne oddelenia pre vnútorné záležitosti, zahraničné veci, špitálne a charitatívne záležitosti, financie a komunikačný odbor Maltézskeho rádu.
Magistrálny palác Maltézskeho rádu v Ríme
tags: #rim #kostol #maltezskych #rytierov