Vo veku 86 rokov zomrel katolícky kňaz a bývalý politický väzeň Anton Srholec. Túto smutnú správu potvrdil hovorca KBS Martin Kramara. Anton Srholec podľahol ťažkej chorobe v Bratislave.
Srholec bol človekom, ktorý prežil náročný život poznačený prenasledovaním komunistickým režimom. Napriek tomu zostal večne usmiaty a plný optimizmu. Slovenskí politici si na neho spomínajú ako na bojovníka proti útlaku, hrdinu, výnimočného človeka a priateľa, ktorý bude v spoločnosti chýbať. Predseda KDH Ján Figeľ bol poctený, že Srholca poznal osobne a považoval ho za svojho priateľa, učiteľa a vizionára.
Strana SaS prijala správu o úmrtí Antona Srholca s veľkým zármutkom. Podľa SDKÚ-DS tvoril Anton Srholec lepšiu spoločnosť. Aj predseda Mosta-Híd Béla Bugár si na Srholca spomína ako na človeka, ktorý nikdy neodbočil od svojich zásad a neoblomne veril v Boha a v silu dobra.
Ľudovít Kaník považoval zosnulého kňaza za vzácneho a výnimočného človeka, ktorý bol vzorom lásky k ľuďom a k životu. Za človeka s veľkým Č považuje Srholca aj líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič. Podľa Radoslava Procházku bol Anton Srholec ozajstnou legendou, ktorá si nikdy nepestovala žiadny kult osobnosti.
Život Antona Srholca
Anton Srholec sa narodil ako jedno zo siedmich detí rodičov maloroľníkov. Už v roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. Študoval na gymnáziu v Skalici, v Trnave a v Šaštíne.
V roku 1950 komunistický režim rozpustil všetky rehoľné spoločnosti. V roku 1951 mohol maturovať v Bratislave už ako civilná osoba. Keďže mu nebolo umožnené študovať teológiu, v roku 1951 sa pokúsil ilegálne prekročiť hranice, aby v cudzine mohol dosiahnuť svoj cieľ.
Perzekúcia a väzenie
Pojednávanie sa konalo pred Štátnym súdom v Bratislave, a skupina bola odsúdená spolu na 289 rokov väzenia. Anton Srholec na 12 rokov. Vo väzení strávil 10 rokov, prevažnú časť z toho v uránových baniach v Jáchymove. Pobyt v tomto pracovnom tábore opísal vo svojej knihe Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov. Vo väzení, aj ako robotník stále študoval, predovšetkým teológiu. V Ostrave mu bolo umožnené študovať aj cudzie jazyky, urobil si tam aj štátne skúšky z jazyka anglického a nemeckého.
Kňazské pôsobenie
V roku 1969, v období tzv. Pražskej jari, dostal povolenie odísť na tri mesiace do Talianska. Tamojší pobyt si predĺžil na jeden rok, aby mohol dokončiť teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Za kňaza ho vysvätil pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970.
Ako kňaz bol nepohodlný, preto mu odobrali štátny súhlas na výkon povolania. Hovorca saleziánov Rastislav Hamráček uviedol, že Anton Srholec zomrel po 68 rokoch rehoľného života, z ktorých 45 bol kňazom.
Pomoc bezdomovcom
Od roku 1992 sa venoval bezdomovcom, pre ktorých zriadil domov v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice, za ktorý vzal na seba zodpovednosť. V domove zvanom RESOTY je ubytovaných 60 bezdomovcov a 40 ich dochádza ambulantne. Je to neštátne občianske združenie, ktoré žije zo sociálnych príspevkov bezdomovcov a z pomoci dobrodincov.
Vždy chcel, aby naša krajina bola skutočným domovom pre ľudí, kde je teplo, otvorené náručie, ochota odpúšťať a poprosiť o prepáčenie.
