Farnosť Liptovské Revúce sa nachádza v Ružomberskom dekanáte Spišskej diecézy. Ide o farnosť, ktorú tvorí iba jedna dedina, tá však pozostáva z troch častí - z nižnej, strednej a vyšnej. Farský kostol, zasvätený tajomstvu Obetovania Pána, je v strednej časti. Celá dedina je dlhá až 6 kilometrov.
Panoráma Liptovských Revúc
História obce a farnosti
Prvá písomná zmienka o Liptovských Revúcach je z roku 1233. Ako obec patrí medzi najstaršie liptovské usadlosti. Táto zmienka sa viaže k menu uhorského kráľa Ondreja II., ktorý v roku 1233 daroval Hundkontovi tri poplužia zeme, z toho aj názov (Terra Reucha) za mnohé služby preukázané kráľovi. Hundkont bol zakladateľom zemianskeho rodu Kubínich a Meškovcov. Títo zemani pobudli v Revúcej sotva 100 rokov.
Prví obyvatelia Revúc cirkevne patrili do Ružomberka (ostrihomské arcibiskupstvo), kde si už okolo roku 1250 kráľovskí baníci postavili kostol sv. Ladislava (hoci samotné mesto bolo založené až v roku 1314). Riadna mestská fara v Ružomberku bola roku 1318. Prvý známy ružomberský farár je Mikuláš, s ktorým pravdepodobne prišli do styku aj Revúčania pri konaní svojich náboženských úkonov.
Až do založenia fary v Liptovskej Osade (za pôsobenia ružomberského farára Andreja Fektora) v roku 1752 boli Liptovské Revúce filiálkou Ružomberka. A keďže Liptovské Revúce boli pevne spojené s Ružomberkom, nemôžeme podrobnejšie nespomenúť, čo sa v Ružomberku dialo, pretože toto všetko malo ohlas a dopad aj na dianie v Liptovských Revúcach.
Z doby protestantizmu stojí za spomenutie istý farár Šimon (ktorý bol v Ružomberku okolo 1560), ktorý bol predtým v Teplej a Kubíne. Farár Šimon sa prikláňal ku protestantizmu. Potom skoro všetky fary, najmä na strednom Slovensku okolo roku 1576 nebadane tiež prešli na protestantizmus. Ružomberský kostol bol katolíkom navrátený 13. marca 1672.
V roku 1777 sa vytvorilo spišské biskupstvo a tak roku 1778 bola vytvorená farnosť v Liptovskej Osade a Liptovské Revúce, Liptovská Lužná boli začlenené ako filiálky do liptovsko-osadskej farnosti. Obec Liptovské Revúce sa rozrastala najmä vplyvom chovu oviec, dobytka a povozníctva (po vybudovaní cesty cez Šturec). V roku 1784 sa spomína, že Revúce mali 119 domov a 1145 obyvateľov.
Osamostatnenie a vznik farnosti Liptovské Revúce
Dňa 7. augusta 1787 sa Liptovské Revúce spolu s Lúžnou cirkevne osamostatnili od Liptovskej Osady. Tak vznikla samostatná farnosť Liptovské Revúce. Prvým administrátorom novovytvorenej farnosti bol P. Anton Janík OFM - pravdepodobne z Okoličného. Prvým invenstovaným farárom sa stal roku 1789 Anton Tobiáš Nedeczey, ktorý bol aj iniciátorom otvorenia školy (predtým pôsobil v Ružomberku okolo roku 1760). Do roku 1819 slúžil Revúčanom drevený kostolík (oratórium) postavený roku 1692.
Kostol v Liptovských Revúcach
Základný kameň nového murovaného kostola bol posvätený a položený 26. mája 1802 na vigíliu Nanebovstúpenia Pána. Stavba trvala 17 rokov. Požehnaný bol 1. augusta 1819 a zasvätený Očisťovaniu Panny Márie (Obetovanie Pána). Počas stavby sa vystriedali kňazi: Jozef Dvorčák - iniciátor stavby, Ján Lazár, Štefan Tóth, Matej Nemessányi a Jozef Mojš. Starý drevený kostolík bol zbúraný v októbri roku 1819.
Kostol Obetovania Pána v Liptovských Revúcach
V roku 1821 sa veriaci spolu s kňazom Jozefom Mojšom dali do stavby murovanej fary pri kostole. Dovtedy slúžila ako fara drevená chalupa Ondreja Močiľana (asi 8 minút chôdze od kostola “za vodou”). V roku 1823 bola na kňazovu žiadosť (Jozef Mojš) postavená škola pri kostole. V roku 1829 bol zadovážený obraz “Ukrižovaného” na hlavný oltár určený pre adventnú a pôstnu dobu od maliara Maximiliána Raczkaja.
Od roku 1889 spravoval farnosť Jozef Tomík - nadaný a presvedčený Slovák. Jozef Tomík dal vymaľovať kostol. Maľbu previedol známy slovenský maliar, sliačansky rodák, Jozef Hanula - počas rokov 1912-1913. Jozef Tomík zomrel 7. mája 1916 a je pochovaný pri kostole v Lipt. Revúcach.
V rokoch 1927-1933 tu pôsobil ThDr. Štefan Barnáš. Veľkou udalosťou bola oslava 150-ročného jubilea založenia farnosti, ktorú celebroval Andrej Hlinka. V rokoch 1952-1957 za farára Lavrinca bola prevedená oprava chrámu a renovácia malieb. Veľkú prácu odviedol správca fary Jozef Debnár počas svojho pôsobenia 1957-1972.
Misijná nedeľa
Vo všetkých kostoloch na Slovensku sa bude sláviť Misijná nedeľa 24. októbra. Misijnú nedeľu slávia farnosti celého sveta, aj tie najchudobnejšie. Je to najstaršia a najväčšia akcia solidarity na celom svete.
Na Slovensku sa tento rok upriamujeme na Keňu, kde kresťania hovoria: „Sme jedna Božia rodina“. Na celom svete je celkovo 2500 diecéz, z ktorých sa viac ako 1100 nachádza v najchudobnejších častiach sveta. Každý rok vznikne 10 nových diecéz a 10 nových kňazských seminárov v misijných krajinách.
Tohtoročná misijná nedeľa je zameraná na Keňu
„Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ (Sk 4,20) To je motto tohtoročnej Misijnej nedele, ktorá pozýva všetkých kresťanov, aby sa navzájom učili vzájomne zdieľať bohatstvo viery.
Ľudové misie tu mali naposledy v roku 1994, teda pred 24 rokmi. Aj z tohto dôvodu sme radi, že sme mohli prísť do tohto krásneho miesta Slovenska, do chotára pod Čiernym Kameňom, na ktorom sa vyníma Cyrilometodejský dvojkríž. Nech Pán Boh žehná túto farnosť, i všetkých, ktorí sa otvorili pôsobeniu Božej milosti!