Kostol Svätej Rodiny v Bratislave-Petržalke: História a Architektúra

Farský kostol Svätej rodiny, situovaný na tzv. pápežskej lúke v Petržalke, je významnou sakrálnou stavbou v Bratislave. Tento kostol sa vyznačuje nielen svojou architektúrou, ale aj prístupom k veriacim, najmä v súčasnej situácii.

História Farnosti Svätej Rodiny

Rímkokatolícka farnosť Svätej Rodiny vznikla 1. júla 1995 odčlenením z farnosti Bratislava-Petržalka (Daliborovo námestie). Za jej prvého farára bol ustanovený dekan dp. Jozef Karáč.

Až do postavenia vlastného kostola sa sväté omše slávili v nedeľu v Dome kultúry Zrkadlový háj na Rovniankovej ulici (každú nedeľu o 8.00, 9.30 a 11.00 hod.) a počas týždňa v kaplnke sestier Misionárok lásky na Rovniankovej ulici (pondelok, streda až piatok o 18.00 hod., v sobotu ráno 7.30 hod.).

V júni roku 2001 bol bratislavsko-trnavským arcibiskupom-metropolitom Mons. Jánom Sokolom posvätený pozemok na Pajštúnskej ulici určený pre výstavbu kostola. 22. júna 2001 sa začalo so stavbou kostola.

Významným medzníkom v živote farnosti bola návšteva svätého Jána Pavla II., ktorý na priestranstve pred vtedy ešte nedokončeným kostolom, ktorý slúžil ako sakristia pre biskupov, slávil dňa 14. septembra 2003 svätú omšu spojenú s blahorečením biskupa Vasiľa Hopku a sestry Zdenky Schelingovej.

Prvá svätá omša, ktorá bola slávená už v našom novom kostole, bola 24. decembra 2003 o 24.00 hod. vysielaná v priamom prenose STV 1. Posledná sv. omša, ktorá bola slávená ešte v DK Zrkadlový háj, bola 4. januára 2004.

Dňa 2. júla 2005 bol náš chrám konsekrovaný Mons. Jánom Sokolom, bratislavsko-trnavským arcibiskupom-metropolitom. 18. septembra 2005 sa na priestranstve pred kostolom slávila sv. omša pri vyvrcholení Tretieho celoslovenského eucharistického kongresu a hlavným celebrantom bol pápežský legát J. Em. kardinál Jozef Tomko.

V roku 2007 bol rokom zmeny farára a novým farárom sa stal dp. Jozef Dúc. V máji 2009 sa v našej farnosti konali prvé ľudové misie vedené pátrami redemptoristami (p. Michal Zamkovský CSsR, p. Martin Huk CSsR a p. Martin Zanovit CSsR).

28. júna 2010 sa začalo s výstavbou pastoračného centra a fary, ktorá bola dokončená na jeseň 2013. Vo februári 2012 bol zmenený nedeľný bohoslužobný poriadok dopoludňajších svätých omší kvôli zmene vysielacieho času rozhlasových sv. omší z 9.30 na 9.00 hod.

• 14. september 2013 - 10. výročie návštevy bl. Jána Pavla II.
• 20. október 2013 - vyslúženie sviatosti birmovania Mons.
• 24. november 2013 - požehnanie pastoračného centra J.E.Mons.
• 25. decembra 2013 - o 9.00 hod. slávil svätú omšu bratislavský pomocný biskup Mons.
• 14. septembra 2014 pri príležitosti výročia návštevy sv. Jána Pavla II. celebroval sv. omšu o 11.00 hod. ThLic.
• 28. decembra 2014 pri hodovej sv. omši o 11.00 hod. požehnal otec arcibiskup Mons.

1. júla 2015 nastala zmena vo vedení farnosti, keď farára Jozefa Dúca a kaplána Radovana Rajčáka vystriedali o. Juraj Vittek a o. Andrej Šottník. Do farnosti pribudol aj bohoslovec komunity Oratória sv.

13. júna 2016 navštívil kostol a zúčastnil sa na zasadnutí Liturgickej komisie KBS J.Em. kardinál Robert Sarah, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorý celebroval večernú sv.

10. októbra 2023 sme oslávili 20. výročie návštevy svätého Jána Pavla II. Hlavným celebrantom bol apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli.

Architektúra Kostola

Kostol Povýšenia svätého Kríža je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Bol postavený v rokoch 1931 - 32 podľa návrhu zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Svojím výrazom patrí medzi typické stavby funkcionalistického architektonického smeru.

Kostol vznikol na základe žiadosti obyvateľov Petržalky na spoločnosť Baťa o finančný príspevok na výstavbu kostola. Spoločnosť ponúkla vlastný projekt podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Návrh bol spracovaný v roku 1930, samotná výstavba prebiehala v rokoch 1931 až 1932.

Poloha kostola súvisela s pôvodnou štruktúrou obce. Nachádzal sa v blízkosti hlavnej cesty, ktorá viedla v severojužnom smere a spájala Petržalku s ďalšími južnejšími obcami (Jarovce, Rusovce, Čunovo).

Po asanácii takmer celej obce v 70. a 80. rokoch 20. storočia sa kostol stal jedným z mála zachovaných budov pôvodnej obce. Objekt kostola sa tak dostal do novej urbanistickej štruktúry. V súčasnosti sa kostol nachádza v bezprostrednej blízkosti významného pešieho ťahu vedúceho z petržalskej stanice na nábrežie Dunaja.

Funkcionalistické Prvky

Architektúra dáva výrazne najavo svoj funkcionalistický pôvod. Hlavnými znakmi tohto architektonického smeru, ktoré sú na stavbe jasne čitateľné, sú jednoduchosť a účelnosť. Aj hmotová kompozícia objektu výrazne podlieha tomuto smeru a je jasne definovaná vnútornou funkciou.

Základom kompozície je hlavná loď kostola. Po stranách sú nižšie bočné lode. Na kratších stranách hlavnej lode je umiestnená vstupná časť a časť s presbytériom. Do kostola sa vstupuje zo severovýchodnej strany. Úroveň podlahy v interiéri je zvýšená, vystupuje sa po širokých schodoch, prekryté sú krátkou konzolou.

Nad vstupnou bránou je raster malých štvorcových okien, ktoré osvetľuje priestor chóru. Nad rovinu strechy hlavnej lode len málo prevyšuje zvonica. Je vyjadrená vo veľmi symbolickej forme. Členená je rovnakým rastrom otvorov ako stena nad vstupom, tu sú však otvory na ozvučenie.

Prvkom, ktorý člení steny hlavnej lode je pravidelný raster osvetľovacích otvorov resp. falošných okien. Jedna stena lode je vyplnená oknami, zatiaľ čo druhá zostáva plná, je však na nej viditeľný rovnaký raster „zamurovaných“ okien.

Obe bočné lode majú tesne pod rímsou po celej dĺžke osvetľovací pás vyskladaný zo štvorcových okien. Na západnej strane prechádza priestor hlavnej lode do presbytéria. To je z veľkej časti abstrahované a z exteriéru sa nedá rozlíšiť, kde sa presne nachádza hranica medzi oboma priestormi.

Interiér takisto podlieha všetkým charakteristickým znakom obdobia funkcionalizmu. Aj pri prvom pohľade je veľmi jasná jednoduchosť a účelnosť všetkých interiérových prvkov. V hlavnej lodi sú umiestnené lavice, v prednej časti prechádza priestor lode do presbytéria.

Jediným prvkom, ktorý predeľuje oba priestory je symbolické schodisko, ktoré má rovnakú šírku ako hlavná loď. V presbytériu sú jednoduché stolce pre kňaza a miništrantov. Najdominantnejším prvkom interiéru je drevený kríž s ukrižovaným Kristom.

Presbytérium je osvetlené svetlíkom, ktorého sklené výplne sú farebné. Strohý, miestami až priemyselný výraz priestoru podporuje aj prísne a pravidelné členenie mohutnými kruhovými stĺpmi, ktoré prechádzajú v celej výške hlavnej lode.

Menej výrazným ale viditeľným ozdobným motívom sú zastavenia krížovej cesty v podobe malých drevorezieb zavesených na stenách bočných lodí. Farebnosť interiéru ladí tak ako s farebnosťou exteriérovej časti, tak aj s celkovým (jednoduchým, strohým) výrazom budovy.

V kombinácii je tu svetlý odtieň krémovej farby, ktorá je použitá vo vyššej časti hlavnej lode, zvyšná časť je bielej farby. Steny sú v kontrast s drevenými pôvodnými lavicami. Nad vstupnou časťou (zádverím) je priestor chóru s organom.

Nosnou konštrukciou objektu je skeletová sústava zo železobetónu. Pri stavbe bola použitá zlínska technológia odnímateľného oceľového debnenia. Tento spôsob výstavby sa ukázal ako veľmi efektívny z hľadiska časovej i finančnej náročnosti.

Kostol patrí nielen svojím architektonickým stvárnením ale aj novátorským prístupom k zaujímavým bratislavským stavbám. Predstavoval v tom čase nový pohľad na tvorbu sakrálnych stavieb. Tento nový pohľad súvisel jednak s prebiehajúcim obdobím funkcionalizmu, jednak s experimentovaním v oblasti stavebných technológií.

Predovšetkým v uplatňovaní priemyselnej výroby, unifikácie a štandardizácie. Tento postup je typický pre tzv. zlínsku architektúru - špecifický smer vo formovaní medzivojnovej československej architektúry.

Farnosť od roku 1990 spravovali Saleziáni Don Bosca. Od 1. Verbisti prevzali vedenie farnosti Sv. Kostol je moderného typu, ktorého stredobodom je oltárny kríž umiestnený na stene presbytéria. Ide o kríž, ktorý bol umiestnený na tribúne, kde slávil sv. omšu aj bl. Ján Pavol II.

Vedľa sa nachádza ikona západného štýlu zobrazujúca Svätú rodinu. Zariadenie presbytéria je len provizórne. Stredobodom presbytéria je oltár, naľavo od neho sa nachádza ambón a napravo svätostánok v podobe zemegule.

Napravo od presbytéria sa nachádzajú relikvie blahoslavených Vasiľa Hopku, Zdenky Schelingovej a Jána Pavla II., kópia daru hlavného mesta Bratislavy a MČ Bratislava-Petržalka pápežovi Jánovi Pavlovi II.

Na tejto vitríne je umiestnená aj busta bl. Jána Pavla II., nad ktorou je jeho posolstvo, ktoré nám zanechal 14. V kostole sa nachádzajú aj dva bočné oltáre: jeden je zasvätený Panne Márii Fatimskej a na tejto oltárnej platni v tvare polkruhu slávil bl. Ján Pavol II. najsvätejšiu Eucharistiu.

Druhý oltár je zasvätený Božiemu milosrdenstvu a nachádza sa v ňom aj Boží hrob. Interiér kostola dopĺňajú aj portréty bl. Vasiľa a bl. Zdenky. V ľavej časti kostola sa nachádza aj štrnásť zastavení krížovej cesty.

Pred vchodom do kostola sa nachádza bronzová socha žehnajúceho pápeža Jána Pavla II., ktorá bola odhalená pri príležitosti 1. výročia jeho úmrtia v apríli roku 2006. Priestranstvo pred kostolom má názov Námestie Jána Pavla II.

Na chodníku ku kostolu sa na mieste, kde stála tribúna, nachádza drevený kríž ako pamiatka na túto historickú udalosť. Vedľa kostola sa nachádza novostavba pastoračného centra a fary. Súčasťou areálu je tiež parkovisko určené pre veriacich, ktorí prichádzajú na sv.

Opatrenia počas omší

Vzhľadom na aktuálnu situáciu sa farnosť dôsledne pripravila na príchod veriacich. Tieto opatrenia sú pri očakávanom množstve veriacich, a to najmä v nedeľu, nevyhnutné. Je nasledovaniahodné, ako so svojimi farníkmi komunikujú.

„Pred svätou omšou sa treba postaviť do radu na značku s poradovým číslom v aleji pred kostolom. Do kostola budú pustení prví 90-ti veriaci. Tí, ktorí majú v daný deň úmysel svätej omše, prídu dopredu a budú vpustení mimo poradia.

Do kostola začneme púšťať 10 minút pred sv. omšou v poradí, v akom budú veriaci čakať na svätú omšu. Tí, ktorým sa neujde vojsť do kostola, môžu sa zúčastniť vonku s dvojmetrovými rozostupmi, ktoré sú okolo kostola naznačené značkami s číslami alebo s X.

„V kostole sme vyhradili 90 + 10 miest, ktoré je možné obsadiť. K dispozícii sú stoličky a lavice, pričom do jednej lavice si môže sadnúť len jeden človek (v prípade rodiča s dieťaťom aj dvaja),“ dozviete sa okrem iného. Sväté prijímanie sa v kostole rozdáva iba v strede kostola.

Vďaka dobrej komunikácii majú veriaci z tejto farnosti jasno aj v tom, ako absolvovať spoveď. „Budeme k dispozícii na svätú spoveď každý deň od pondelka do soboty od 17.00-17.50h. K svätej spovedi môžete prichádzať zvonku cez bráničku detského ihriska napravo od kostola.

Či ich realizácia nevyjde nazmar, bude závisieť od disciplinovanosti zúčastnených, a to zrejme najmä po skončení omše. Každý kostol je totiž aj miestom socializácie, ktorej majú ľudia aktuálne deficit. „Niektorí sa nevideli celé mesiace, ťažko prejsť okolo priateľov bez slova,“ hovorí farár z Kostola Sv. Kríža v Devíne Marián Gavenda.

Omše v týchto dňoch sú kratšie, aj preto, že sa nespieva, ale len recituje. Sväté prijímanie sa podáva len na ruku. Znak pokoja sa vynecháva, alebo sa nahrádza úklonom hlavy. Sväteničky zostávajú prázdne. V laviciach chýbajú spoločné knižky, texty, či ružence.

Mnohí veriaci sa s tým ochotne vyrovnajú, pretože omšu v kostole im nedokázalo nahradiť nič.

Prehľad Opatrení

Nasledujúca tabuľka sumarizuje zavedené opatrenia:

tags: #kostol #svetej #rodiny