Naša Zem je plná dychberúcich rekordov, fascinujúcich scenérií a riek takých krásnych, až sa vám nebude chcieť veriť, že sú skutočné. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré z nich.
Najväčšie jazerá sveta
Začneme prehľadom najväčších jazier sveta:
- Kaspické more: S rozlohou 371 000 km² sa nachádza v Ázii a Európe.
- Veľké kanadské jazerá: (Horné, Hurónske, Michiganské, Erijské, Ontario) spolu 245 274 km2(Horné, Hurónske, Michiganské, Erijské, Ontario)Severná Amerika, USA/ KanadaJazerá tektonického pôvodu a ľadovcového pôvodu odvodňuje rieka Sv.
- Bajkal: Najväčšia zásobáreň pitnej vody (1/5 svetového objemu). Jazero tektonického pôvodu obklopené vysokými pohoriami. Napája ho 336 riek, vyteká len jedna - Angara. Bajkal1620 m(maximálna hĺbka)dĺžka: 636 km , maximálna šírka: 79 km , objem: 23 000 km3,
Vo Fínsku jazerá ľadovcového pôvodu pokrývajú takmer polovicu jazernej pahorkatiny, čo je asi 9% územia Fínska.
Najväčšie plochy pevninského ľadu a súostrovia
- Antarktída: Najväčšia plocha pevninského ľadu, asi 13 802 000 km². Údaje o priemernej hrúbke ľadu sú rôzne, pohybujú sa od 1500 do 2500m, maximálna hrúbka presahuje 4000m.
- Indonézia: 2 000 000 km2, asi 21 000 ostrovovSúostrovie medzi Áziou a Austráliou, oddeľuje Tich a Indický oceán. Ostrovy a súostrovia patria piatim štátom, väčšinu územia však zaberá Indonézia. Tvoria ho Veľké Sundy, Malé Sundy, Filipíny, Moluky a ďalšie menšie súostrovia a skupiny ostrovov. Celá oblasť je seizmicky veľmi aktívna, je tu viac ako 300 sopiek, z toho 128 činných.
Najväčšie sústredenie koralov
Veľká útesová bariéra: Koralové more, východné pobrežie Austráliedĺžka: 2300 km , šírka: 2-150 kmVzdialenosť od pobrežia na severe 30 - 40km, na juhu 200 km .
Najväčší polostrov a najužšia šija
- Arabský polostrov: Ázia, 2 780 000 km2Asi 77% plochy ostrova pripadá Saudskej Arábii, o zvyšok sa delí ďalších 6 štátov. Takmer celé územie má charakter plošinatej tabule s priemernou nadmorskou výškou 1000 - 2000 m . Vo vnútrozemí sa rozprestierajú rozľahlé púšte.
- Panamská šija: Panama, 48 km (minimálna šírka)Šija spája Severnú a Južnú Ameriku.
Najväčšie prevýšenie a najdlhšie pohorie
- Atacamská priekopa/ Volcán Llullaillaco: 14 789 mTichý oceán/ Južná AmerikaAtacamská priekopa (max. hĺbka: 8066 m v priehlbni Bartholomew) sa tiahne pozdĺž celého pobrežia juhoamerickej pevniny, seizmicky aktívna oblasť.
- Kordillery/ Andy: asi 17 000 km (celková šírka)Severná a Južná Amerika, pohorie prechádza územím 17 štátov. Maximálnu šírku asi 1750 km dosahuje v Severnej Amerike (USA).
Najvyššia sopka a najväčšia púšť
- Guallatiri: 6060 mJužná Amerika, Chile, pohorie AndyMomentálne pokojná sopka v strednej časti Ánd, posledný výbuch bol zaznamenaný v roku 1959.
- Sahara: 7 750 000 km2, AfrikaRozprestiera sa na území 11 krajín medzi Atlantickým oceánom a Červeným morom na severe Afriky.
Najväčšia náhorná plošina a Grand Canyon
- Tibet: takmer 2 000 000 km2, Ázia, ČínaNajvyššie položená náhorná plošina s piemernou nadmorskou výškou 4875 m .
- Grand Canyon: Severná Amerika, USAdĺžka: 350 km , hĺbka takmer: 2 km , šírka na hornom okraji: 16 kmObrovský kaňon vyerodovaný riekou Colorado v horninách Coloradskej plošiny na území Arizony. Príkre až zvislé svahy s dobre viditeľným uložením horninových vrtiev. Koryto rieky Colorado na dne doliny je hlboké 30m a úzke len 7m.
Najdlhšie a najväčšie rieky sveta
Rieky odjakživa slúžili ako dôležité dopravné cesty, zdroje vody pre poľnohospodárstvo a rybolov, ako aj zdroje pitnej vody pre ľudí a zvieratá v oblasti.
- Níl (východná Afrika)
- Dĺžka: 6 650 km
- Riečny systém: Níl - Biely Níl - Kagera - Nyabarongo - Mwogo - Rukarara
- Priemerný prietok: 2 830 m³/s
- Plocha povodia: 3 349 000 km²
- Amazonka (severná časť Južnej Ameriky)
- Dĺžka: 6 400 km
- Riečny systém: Amazon - Ucayali - Tambo - Ene - Mantaro
- Priemerný prietok: 209 000 m³/s
- Plocha povodia: 7 000 000 km²
Prúdi cez Brazíliu, Peru, Bolíviu, Kolumbiu, Ekvádor, Venezuelu a Guyanu so začiatkom v Peru a ústím v Brazílii. Približne dve tretiny hlavného toku Amazonky sa nachádzajú v Brazílii, odkiaľ sa rieka vlieva do Atlantického oceánu.
- Jang-c'-ťiang (Čína)
Tretia najdlhšia rieka na svete pramení v pohorí Tanggula na Tibetskej náhornej plošine a vlieva sa do Východočínskeho mora.
- Mississippi (USA, Kanada)
- Dĺžka: 6 275 km
- Riečny systém: Mississippi - Missouri - Jefferson - Beaverhead - Red Rock - Hell Roaring
- Priemerný prietok: 16 792 m³/s
- Plocha povodia: 2 980 000 km²
Je jednou z najdôležitejších obchodných vodných ciest medzi USA a Kanadou. Pramení v jazere Itasca v Minnesote a ďalej preteká cez štáty Wisconsin, Iowa, Illinois, Missouri, Kentucky, Tennessee, Arkansas, Mississippi a Louisiana. Tam sa nakoniec vlieva do Mexického zálivu.
- Jenisej (Rusko, Mongolsko)
- Dĺžka: 5 539 km
- Riečny systém: Jenisej - Angara - Selenga - Ider
- Priemerný prietok: 18 050 m³/s
- Plocha povodia: 2 580 000 km²
- Žltá rieka (Čína)
- Dĺžka: 5 464 km
- Riečny systém: Žltá rieka
- Priemerný prietok: 2 571 m³/s
- Plocha povodia: 745 000 km²
- Ob (Rusko, Kazachstan, Čína, Mongolsko)
- Dĺžka: 5 410 km
- Riečny systém: Ob - Irtyš
- Priemerný prietok: 12 475 m³/s
- Plocha povodia: 2 990 000 km²
- La Plata (Argentína, Uruguaj)
- Dĺžka: 4 880 km
- Riečny systém: La Plata - Paraná - Rio Grande
- Priemerný prietok: 22 000 m³/s
- Plocha povodia: 2 582 672 km²
- Kongo (Konžská demokratická republika, Stredoafrická republika, Angola, Kongo, Tanzánia, Kamerun a Zambia)
Je treťou najvodnatejšou riekou na svete po Amazonke a Gange a najhlbšou riekou na svete s najhlbším bodom 219,5 m. Tečie cez Konžskú demokratickú republiku, Stredoafrickú republiku, Angolu, Kongo, Tanzániu, Kamerun a Zambiu. Vlieva sa do Atlantického oceánu na hraniciach Angoly a Konžskej demokratickej republiky.
- Amur (Rusko, Čína, Mongolsko)
- Dĺžka: 4 444 km
- Riečny systém: Amur - Argun - Cherlen
- Priemerný prietok: 11 400 m³/s
- Plocha povodia: 1 855 000 km²
Najkrajšie rieky na svete
Okrem dĺžky a veľkosti nás fascinujú aj rieky, ktoré sú pastvou pre oči. Tie najkrajšie rieky sveta hrajú žiarivými farbami, ich priezračná voda dovolí dovidieť až na dno a ich okolie je ako z obrázka.
- Caño Cristales (Kolumbia)
Rieka, ktorá vyzerá ako namaľovaná, je snáď najkrajšou riekou na svete. Hrá rôznymi farbami, kvôli čomu sa nazýva aj Rieka piatich farieb alebo Tekutá dúha.
- Li (Čína)
Malebná scenéria rieky Li je zachytená mnohými fotografmi, maliarmi, spisovateľmi a dokonca je zobrazená aj na 20-jüanovej bankovke.
- Colorado (USA)
Rieka Colorado si postupne prerazila cestu cez horninu v Coloradskej plošine, a tak počas miliónov rokov vytvorila to, čo dnes poznáme ako Národný park Grand Canyon.
- Dunaj (stredná Európa)
Naša najväčšia rieka sa vinie cez Bratislavu a tvorí časť hraníc Slovenska s Rakúskom a Maďarskom.
- Sútok riek Rhôna a Arve (Švajčiarsko)
La Jonction je miesto v Ženeve, kde sa spájajú rieky Rhôna a Arve. Rieky majú rôzne farby a pri stretnutí sa zmiešajú do výslednej Rhôny.
- Odeleite (Portugalsko)
Rieka Modrého draka má nezvyčajný zakrivený tvar pripomínajúci draka a tmavomodrú farbu.
- Soča (Slovinsko)
Smaragdovozelená sa strieda s priezračnou modrou, vďaka čomu je Soča jedna z najkrajších riek v Európe.
- Zambezi (Zambia, Zimbabwe, Mozambik, Angola, Namíbia)
Tou najväčšou atrakciou sú Viktóriine vodopády - jedny z najväčších vodopádov na svete.
- Futaleufú (Argentína a Čile)
Rieka sa pýši čistou vodou azúrovej alebo smaragdovej farby.
- Verzasca (Švajčiarsko)
Tyrkysová rieka vyvierajúca v alpskej hore Pizzo Barone je vďaka svojej kráse a priezračnosti obľúbeným miestom potápačov.
Zaujímavé mosty sveta
Hoci väčšina z nás vníma mosty predovšetkým ako architektonickú dominantu, ktorá slúži na prepojenie dvoch bodov, za každým z nich stojí aj množstvo konštrukčných riešení. Od nepamäti sú teda dokonalou symbiózou viacerých odvetví ľudského snaženia a potvrdením našej technickej vyspelosti.
- Mykénsky most na Peloponézskom polostrove: Pravdepodobne najstarší most na svete. Na dĺžku meria 22 metrov a jeho šírka je 2 a pol metra. Vytvorila ho mykénska civilizácia v neskorej dobe bronzovej (cca 13. storočie pr. Kr.), no dodnes sa stále používa.
- Danyang-Kushan Grand Bridge v Číne: Až sedem z desiatich najdlhších mostov sveta nájdete v Číne. Ten rekordný sa nazýva Danyang-Kushan Grand Bridge a nachádza sa v provincii Jiangsu. Meria neuveriteľných 164,8 kilometra, deväť z toho križuje jazero Jangčen.
- Most Millau vo Francúzsku: Most nad údolím rieky Tarn neďaleko mesta Millau na juhu Francúzska je najvyšším na svete. Francúzsky inžinier Michel Virlogeux a britský architekt Norman Foster ho skonštruovali tak, aby dosahoval v najvyššom bode výšku 343 metrov nad základňou.
- Most Helix v Singapure: Skvostom modernej architektúry je most Helix v Singapure, ktorý dokončili pred šiestimi rokmi. Jeho tvorcovia sa inšpirovali tvarom molekuly DNA a na jeho konštrukciu mosta použili len sklo a oceľ.
- Golden Gate Bridge v San Franciscu: Najfotografovanejší most na svete nájdeme v San Franciscu. Americkú metropolu Kalifornie spája s s mestom Sausalito a práve odtiaľ je aj najlepší výhľad naň. Most meria takmer 3 kilometre a s jeho stavbou začali ešte v roku 1933, kedy technológie neboli natoľko vyspelé.
- Oakland Bay Bridge: Spája mestá San Francisco a Oakland. Otvorili ho v roku 1936 po viac ako tri a pol rokoch stavebných prác a v tom čase bol jedným z najdlhších na svete.
- Most Sidu v čínskej provincii Hubei: Most nad riekou Sidu v čínskej provincii Hubei sa týči v rekordnej výške 496 metrov. To znamená, že by sa pod neho pokojne zmestil napríklad celý mrakodrap Empire State Building. Na dĺžku meria 900 metrov a otvorili ho v novembri 2009.
- Sydney Harbour Bridge v austrálskom Sydney: Slávny Sydney Harbour Bridge v austrálskom Sydney sa môže pýšiť dvomi rekordmi. Je to most s najvyšším oceľovým oblúkom na svete a zároveň ide podľa Guinessovej knihy rekordov o najširší most.
- Vasco da Gama Bridge v Lisabone: Najdlhší most v Európe meria vyše 17 kilometrov. Jeho oblý tvar čiastočne kopíruje zemskú os, aby priniesol lepšiu stabilitu. Jeho začiatok je v Lisabone a koniec v meste Alcochete.
- Basteibrücke v Nemecku: Skalný útvar týčiaci sa 194 metrov nad riekou Labe v Labských pieskovcoch vznikol vodnou eróziou pred viac než miliónom rokov. V roku tu 1851 postavili kamenný most Basteibrücke, prvý turistický most v Európe.
Atlantický oceán
Atlantický oceán je druhý najväčší oceán, medzi západnou Európou a Afrikou, východným pobrežím Severnej Ameriky a Južnej Ameriky a Antarktídou. S okrajovými moriami a zálivmi (Karibské more, Mexický záliv, Severné more, Baltské more, Stredozemné more a i.) má jeho plocha 106,46 mil. km². Názov oceánu pochádza z gréckej mytológie a znamená Atlasovo more.
Najhlbšie miesto v Atlantickom oceáne je priehlbina Milwaukee v Portorickej priekope s hĺbkou 8 648 metrov pod hladinou oceánu. Priemerná hĺbka je 3 332 m, resp. 3 926 m bez okrajových morí. Na brehoch severného Atlantiku leží mnoho z najvyspelejších štátov sveta. Atlantický oceán je tak následne pokrytý hustou sieťou celosvetovo najpoužívanejších morských trás medzi východnou a západnou pologuľou.
Podmorskej topografii dominuje severný a južný Stredoatlantický chrbát, tvoriaci mohutný pás podmorských pohorí tiahnúcich sa od severu na juh.
Atlantik je jedným z najmladších svetových oceánov. Jeho najstaršia centrálna časť začala vznikať pred asi 200 - 180 miliónmi rokov na začiatku jury na mieste zhrubnutej zemskej kôry staršieho pohoria v strednej časti superkontinentu Pangea.
Supercyklóna Amphan
Oblasť Bengálskeho zálivu zasiahla supercyklóna Amphan sprevádzaná vetrom dosahujúcim rýchlosť až 190 kilometrov za hodinu.
Smerom k Bangladéšu síce stratila na sile, ale v husto osídlenej oblasti na juhu Západného Bengálska príliv pohnal morskú vodu až 25 kilometrov do vnútrozemia a tá zaplavila viaceré mestá vrátane Kalkaty. Úrady stále zisťujú rozsah škôd. V oblasti Bengálskeho zálivu boli v súvislosti s cyklónou evakuované milióny miestnych obyvateľov.
Amphan už zasiahla aj Sundarban, najväčší mangrovníkový les na svete, ktorý sa rozprestiera sa na hraniciach Indie a Bangladéša. Cyklóna mala v tejto oblasti podľa meteorológov za následok rozsiahle škody spôsobené prívalovými vlnami, záplavami a zosuvmi pôdy.