Žakovce
Jana Ševčíková a film Opri rebrík o nebo
Jana Ševčíková (1953), absolventka FAMU, je nezávislá scenáristka, režisérka a producentka dokumentárnych filmov. Zaujíma sa predovšetkým o etnografiu, sociálnu problematiku a základné otázky ľudskej existencie, čoho dôkazom sú snímky Světské děti, 1981, Piemule, 1983, Jakub, 1992, Starověrci, 2001, Svěcení jara, 2002, Gyumri, 2008. Nakrúca len témy, ktoré ju bytostne zaujmú, preto im venuje dostatočne dlhý čas, pričom sa snaží preniknúť k ich podstate, či je to život Rusínov v Rumunsku alebo ruská náboženská menšina v tej istej krajine, portrét japonského choreografa a tanečníka Mina Tanaku či arménske mesto a jeho obyvatelia po ničivom zemetrasení. V tejto línii pokračuje aj vo svojom siedmom filme, ktorého názov tvorí biblický odkaz: Opri rebrík o nebo (2014).Ševčíková si píše sama scenáre a keďže mala už vo svojich filmárskych začiatkoch zlé skúsenosti s oficiálnymi producentmi (v osemnásťminútovom študentskom filme Piemule žiadali od nej v Krátkom filme Praha rovnaký počet zásahov), rozhodla sa v minulom režime radšej nenakrúcať a živiť sa upratovaním, resp. produkovať si filmy sama.Život v Inštitúte Krista Veľkňaza
Opri rebrík o nebo je teda päť rokov vznikajúci časozberný dokumentárny film, zobrazujúci život na fare - v Inštitúte Krista Veľkňaza v podtatranskej obci Žakovce. Komplex začal pred štvrťstoročím svojpomocne budovať katolícky farár Marián Kuffa (príznačne narodený na Štedrý deň roku 1959), ktorý postupne prijímal pod svoje ochranné krídla bezdomovcov, alkoholikov, narkomanov, bývalých väzňov, mentálne a fyzicky postihnutých seniorov, neskôr aj týrané ženy, prostitútky a niekdajších chovancov detských domovov, ktorí po odchode z nich nemali kam ísť. Dnes žije v žakovskom komplexe okolo dvesto päťdesiat ľudí.Ich opakovaná každodennosť, ťažký boj pri vyrovnávaní sa s tvrdým novými pravidlami i so starými zlozvykmi, najmä alkoholizmom, ale aj snaha začať žiť inak, po novom, tvorí jednu z dvoch hlavných línií filmu. Tou druhou je mozaikovitý, viac činmi ako slovami budovaný portrét farára Mariána Kuffu.Kázeň - Povzbudivý príbeh s policajtmi - o. Marián Kuffa
Mini príbehy Kuffových "ovečiek"
Prvá línia pozostáva z niekoľkých minipríbehov Kuffových „ovečiek“, ktorí sa nejakým spôsobom vydeľujú z masy tamojších obyvateľov a režisérka sa k nim opakovane vracia. Je tu niekdajšia prostitútka Pavla, ktorá sa priznáva aj ku krádežiam a pohlavným chorobám, ba aj k veľkej erotickej túžbe. Hoci zrejme ide o lesbický vzťah, farár Kuffa reaguje neadresne, všeobecne a oveľa zmierlivejšie než v neslávne známom video blogu istého slovenského týždenníka. Tvorcovia filmu sledujú Pavlu aj pri návrate do osady, k matke, ktorá ju nespoznáva, nepamätá si jej krstné meno, no ihneď pýta peniaze... Tragikomický je osud alkoholika Petra, ktorý opakovane nútene odchádza zo Žakoviec, keďže prekračuje striktný zákaz pitia, no rovnako pravidelne sa sem vracia, vždy s veľkými sľubmi. Možno zobrazený návrat k bývalej manželke a práca pre Červený kríž budú znamenať úspešné naplnenie jeho druhej, v skutočnosti však pätnástej či dvadsiatej šance...Sledujúc tieto a ďalšie minipríbehy, ktoré dohromady tvoria zaujímavú sociologickú sondu do života „bezprizornej“ society, žijúcej na okraji spoločnosti, nemôžeme si nespomenúť na iný dokument - Comeback slovenského režiséra Mira Rema. Otvorené, úprimné, často sebakritické vyjadrenia mnohých „klientov“ žakovskej fary i chovancov ilavskej väznice sa totiž až prekvapivo podobajú. Hoci tieto dve zariadenia nemožno porovnávať, sú odlišné, majú iný obsah aj iné ciele, jedni i druhí protagonisti na nich oceňujú to isté: zabezpečenie základných životných potrieb, ako je strecha nad hlavou, jedlo a oblečenie, pre ktoré s ťažkým srdcom oželejú aj slobodu. Svet vonku, po ktorom túžia, je pre mnohých veľkou neznámou, nie sú naňho pripravení, boja sa objektívnych prekážok i subjektívneho zlyhania pri zaraďovaní do „normálneho“ života, pričom ich obavy sa zväčša naplnia a oni sa vracajú tam, odkiaľ odišli. Uvedená paralela je pochopiteľná - societa zo Žakoviec aj Ilavy má veľa podobných, ak nie dokonca totožných čŕt, predovšetkým podobnú minulosť, navyše jedných i druhých nemožno zvládnuť bez prísneho režimu, pričom na fare pribúda povinnosť pracovať a modliť sa.Marián Kuffa: Kňaz a Robotník
Marián Kuffa je pri svojich kázniach, podobajúcich sa skôr na priateľské rady, sugestívny a presvedčivý, no nevedno, či jeho slová vždy padajú na pripravenú pôdu. Obyvatelia fary sú svetonázorovo podobne diferencovaní ako spoločnosť, ktorá ich odvrhla, nie každý má v sebe dar viery v Boha a posmrtný život. Mariána Kuffu vidíme v dokumente predovšetkým v dvoch podobách: ako kňaza pri rannej bohoslužbe a ako tvrdo manuálne pracujúceho robotníka, jedného z mnohých. Skôr tušíme obrovské množstvo energie, ktorú vynakladá pri riešení každodenných problémov. Nad vodou ho drží jeho náboženská viera a životná filozofia, ktorá mu velí pomáhať ľuďom v núdzi. Len postupne odkrýva pred režisérkou svoje vnútro, spomína si na detstvo s otcom alkoholikom i osudový moment v horách, ktorý rozhodol o jeho ďalšom živote. Pôsobivá je scéna, v ktorej metaforicky opisuje rozlúčku so svojimi koníčkami - s karate, horolezectvom, poľovníctvom - i snami o rodine, žene a dcére. Postupne sa priznáva aj k pochybnostiam o zmysle a spôsobe svojej obete, zamýšľa sa nad budúcnosťou.A hoci jeho občasné výjazdy na koni evokujú osamelého westernového hrdinu, Marián Kuffa je obyčajný človek s neobyčajnou silou viery a darom milosrdenstva, ktorý si zaslúži obdiv a úctu. Nie vždy sa mu ocenenia dostáva, pre cirkev je zrejme stelesnením jej zlého svedomia - zvykla si skôr kárať ako pomáhať. Nedočká sa ani vďaky od tých, pre ktorých sa obetuje, ako o tom svedčí drsná scéna z rómskej osady, v ktorej má nespokojný obyvateľ na jeho adresu iba opakované vulgárne výčitky.Technická stránka filmu
Jana Ševčíková premyslela svoj film nielen po obsahovej, ale aj formálnej stránke. Miestami až poetická kamera Jaromíra Kačera dáva do kontrastu veľkoleposť tatranských štítov s malichernosťou ľudských sporov, rozľahlosť podhorských polí s preľudneným interiérom, bielobu snehového poprašku so špinou ľudského konania. Hudba Vladimíra Martinku, no najmä clivé klarinetové sóla podčiarkujú baladickosť až osudovosť príbehu.* Názov: Opri rebrík o nebo (Opři žebřík o nebe)* Krajina: ČR* Rok: 2014* Námet, scenár, réžia: Jana Ševčíková* Spolupráca na scenári a dramaturgia: Ivan Arsenjev* Kamera: Jaromír Kačer* Strih: Eva Mesteková* Hudba: Alan Vitouš, Klarinet factory, Vladimír Martinka* Účinkujú: Marián Kuffa a obyvatelia Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach* Premiéra v SR: 6.Kuffa a Politika
Kým o liberálnych voličov sa na Slovensku uchádza len niekoľko strán, o tých kresťanských súťaží celá paleta. Veriacich sa snažia osloviť strany od ľavicovo orientovaného Smeru až po krajne pravicovú ĽSNS. A v týchto dňoch k nim oficiálne pribudla ďalšia.Snahe Matoviča, ale aj ďalších politikov využiť vo svoj prospech hlásenie sa ku kresťanským hodnotám, sa dá rozumieť: podľa ministerstva kultúry sa len k Rímsko-katolíckej cirkvi hlásilo 3,3 milióna ľudí na Slovensku. Ďalších 650-tisíc kresťanov napočítame medzi evanjelikmi, gréckokatolíkmi, kalvínmi a pravoslávnymi.Politické strany a kresťanský volič
Politologička Aneta Világi hovorí, že na Slovensku majú kresťanskodemokratické strany tradíciu. Okrem KDH pripomína aj SDKÚ. „Potenciál na Slovensku pre takéto strany je. Ale nakoľko dokáže živiť tak veľa politických strán, je veľmi otázne,“ hovorí analytička.Kresťanský odkaz je v našom priestore natoľko silný, že sa dostal aj do preambuly ústavy: oficiálne sa hlásime k duchovnému odkazu Cyrila a Metoda. Hneď v prvom článku prvej hlavy ústavy pritom konštatujeme, že „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo“.S apelom na kresťanské hodnoty dlhodobo pracoval aj Smer. Strana si udržiavala dobré vzťahy najmä s katolíckou cirkvou na Slovensku. Biskupom to prisľúbil ešte premiér Robert Fico, po ktorom to zdedil Peter Pellegrini. No Smer nadbiehal kresťanskému voličovi viackrát.Po rokoch pochodovania v uniforme pripomínajúcej rovnošatu Hlinkovej gardy objavil po voľbách 2016 kresťanstvo aj extrémista Marian Kotleba.Kňazi ako magnet na voliča
Do politického súboja však dnes nevstupuje len cirkev cez spojenctvá s politickými stranami, ale aj jej jednotliví predstavitelia. Príkladom sú dvaja kňazi: bývalý arcibiskup Róbert Bezák a kňaz Marián Kuffa. Obaja muži cirkvi sú dnes celospoločensky známe osobnosti.Keďže obaja priťahujú pozornosť, a tým pádom aj voličov, o ich priazeň sa uchádzajú aj politici. Kým Bezák patrí skôr k umierneným, Kuffa je presne na opačnom krídle. Radikálne sa vymedzuje voči čomukoľvek, čo označí za vplyv liberalizmu. Jeho meno taktiež priťahuje politikov. Rád s ním svoju stranu spája práve Kotleba. A Kuffa v spolupráci s ním problém nevidí.Kuffov brat, Štefan Kuffa je dokonca aktívny politik a predseda strany Kresťanská demokracia - život a prosperita.
Marián Kuffa
Marián Kuffa a Hodnoty
Kňaz Marián Kuffa sa v azylovom dome v Žakovciach venuje bezdomovcom, sirotám, prostitútkam, prepusteným väzňom, alkoholikom a narkomanom.| Hodnota | Marián Kuffa | Soňa Holúbková |
|---|---|---|
| Pokora | Pravda pred Bohom, aj keď sa človek nevie vymotať z hriechov. | Prijatie samého seba v stave, v akom sme. |
| Pýcha | Nezriadená túžba vyniknúť. | Hranie niekoho iného, kým človek ani nie je. |
| Právo | Právo na život. | - |
| Nádej | Opak strachu, vidieť východisko v čiernom lese. | Opak strachu, vidieť východisko v čiernom lese. |
Kontroverzie okolo Istanbulského dohovoru
Pokračovanie kampane proti Istanbulskému dohovoru pod názvom Zastavme zlo z Istanbulu ktorého súčasťou bol aj podpis petície, sa uskutočnilo počas víkendu v Košiciach. Prednášky farára Mariána Kuffu, Antona Chromíka, Pavla Vilčeka a bývalého politika Vladimíra Palka zaujali len zhruba dve stovky ľudí. S výnimkou Kuffu ďalší traja mali texty pripravené a tieto čítali.Zhromaždenie pobavil vtedy, keď sa v množstve historiek zo súkromného života zamotal natoľko, že sa ich pýtal čo chcel tým povedať. Pobúrenie niektorých rodičov vyvolal slovník ktorý farár zvolil. Nebral ohľad na to, že v kostole sedia aj maloleté deti.Farár zo Žakoviec prirovnal podpis dokumentu ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou k Trójskemu koňovi, ktorého priviezla k hraniciam so Slovenskom. „Ani za cenu obeti nebudeme mlčať,“ povedal Kuffa. „Nebojím sa, keď niekoho zavrú, ja budem určite prvý. Nevadí, aspoň si oddýchnem a vy mi budete nosiť makovníky,“ poznamenal ironicky.Čo je Istanbulský dohovor?
Jeho presný názov je Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu. Slovensko ho podpísalo v roku 2011, ale doposiaľ nebol ratifikovaný.Konferencia biskupov Slovenska vydala vyhlásenie k Istanbulskému dohovoru (krátené): Násilie páchané na ženách v akejkoľvek podobe je neprípustné a odsúdeniahodné. Definícia rodu, tak ako ju zavádza Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu a domácemu násiliu a o boji proti nemu oddeľuje rod od pohlavia. Takéto chápanie však protirečí ľudskej skúsenosti i zdravému úsudku. Istanbulský dohovor v predkladanej podobe môže vyústiť do porušovania práv rodičov na výchovu detí i do porušovania náboženskej slobody. Ideologické zaťaženie v takomto dôležitom dokumente pokladáme za kontraproduktívne.Kuffa a Istanbulský dohovor
Na Námestí slobody chýbal akurát ľudový tribún, kazateľ, rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa, populárny farár zo Žakoviec, ktorému jeho biskup Štefan Sečka zakázal opustiť Spišskú diecézu a zúčastniť sa na modlitebnom zhromaždení v Bratislave. Organizátori bratislavského podujatia sa vynašli, kňaza Mariána Kuffu sprítomnili na veľkoplošnom plátne videozáznamom jeho pôsobivej kázne venovanej účastníkom zhromaždenia, prítomným i neprítomným politikom.Z bratislavského Námestia slobody pred úradom vlády sa na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej nieslo posolstvo: Odmietnite Istanbulský dohovor! Od roka 2017 organizuje Slovenský dohovor za rodinu po farnostiach Slovenska sväté omše, ktorých súčasťou je ružencový pochod k sídlam miestnych samospráv, aby žiadali jedno: Zastavte zlo z Istanbulu.Najrazantnejšie sa proti nemu postavil kňaz Marián Kuffa. A cirkevná hierarchia namiesto toho, aby ho v jeho činnosti podporila, zakázala mu účasť na týchto stretnutiach s občanmi.
Marián Kuffa