Drevené kostoly v Kurimke a ich história

Drevená sakrálna architektúra je skvostom slovenského ľudového dedičstva. Zvláštnosťou je, že objekty sú postavené výlučne z dreva a pri ich stavbe nemohol byť použitý ani jeden klinec. Vyznačujú sa originalitou a jedinečným technicko-umeleckým riešením.

Severovýchodný región Slovenska je posiaty sakrálnymi pamätihodnosťami v podobe drevených kostolíkov. Ak zatúžite po spoznávaní drevených kostolíkov a krásnej prírody, vaše kroky by mali viesť do blízkeho okolia mesta Svidník.

Pri pohľade na ne sa natíska otázka, ako je vôbec možné, že sa niečo také podarilo postaviť z dreva, a že prežili toľké storočia. Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku.

Typy drevených kostolov

Drevené kostoly boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti. Najstarší z nich (postavený v roku 1490) je zasvätený sv. Františkovi z Assisi a nachádza sa v Hervartove, malej dedinke pri Bardejove.

Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície. Písal sa rok 1681. Uhorsko ohrozovala osmanská invázia a panovník potreboval nájsť spôsob ako predchádzať náboženským konfliktom, aby sa ríša vnútorne neoslabovala.

Kráľ Leopold I. tak presadil na Šopronskom sneme prijatie dekrétu, ktorý udelil kongregáciám kalvinistov a luteránov povolenie stavať si v Uhorsku kostoly. Bol v tom však háčik. Kameň a kov sa mohli používať len pri budovaní svätostánkov rímskokatolíckej cirkvi. Kostoly reformovaných cirkví sa mohli stavať len z dreva, mohli mať len minimálne základy a nesmeli mať vežu.

Sú ukážkou dizajnu a dokonalého remeselného majstrovstva. Všetky boli postavené vo forme gréckeho kríža, mali do stien zabudované kazateľnice, často boli relatívne veľké (niektoré mali až 1 100 miest na sedenie). Mnohé mali svoj vlastný organ a ich interiér zdobili detailné nástenné maľby, mnohé v štýle trompe d’oeil z 18.

Tretia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb. Podľa pamiatkara Milana Dudáša, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o zapísanie našich kostolíkov do zoznamu UNESCO, bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.”

Na našom území sa následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov. Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine. Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke. Väčšina z nich pozostáva z troch spojených častí, ktoré symbolizujú svätú Trojicu. Sú usporiadané na východnozápadnej osi, pričom v tomto smere postupne narastá aj výška ich veží. Ten vytvára charakteristický vzhľad. Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža.

Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované. Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali. Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži. Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona.

Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami.

Drevený kostolík v Hunkovciach

Drevené kostoly UNESCO

Výbor Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na zasadnutí 8. júla 2008 v kanadskom Quebecu rozhodol o zaradení niektorých slovenských drevených chrámov do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

Tri z týchto kostolov - v Kežmarku, Hronseku a Leštinách - sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Tri z nich (Ladomirová, Bodružal, Ruská Bystrá) sú v zozname UNESCO.

Na Slovensku sa nachádza 38 gréckokatolíckych drevenných cerkví. Tri z nich sú zaradené do zoznamu UNESCO (Chrám svätého biskupa Mikuláša v Bodružali (1658), Chrám prenesenia ostatkov sv. biskupa Mikuláša v Ruskej Bystrej (1730) a Chrám svätého archanjela Michala v Ladomirovej (1742)). Ostatné kostolíky sú zaradené do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok Slovenska.

Mapa drevených chrámov na Slovensku

Rímskokatolícke drevené kostoly

Na Slovensku sa nachádza 11 rimskokatolíckych drevených kostolov. Dva z nich sú zapísané v zozname UNESCO - Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove a Kostol Všetkých Svätých v Tvrdošíne.

Evanjelické artikulárne drevené chrámy

Evanjelických artikulárnych drevených chrámov sa na Slovensku nachádza 6. Tri z toho sú zapísané v zozname UNESCO - kostol v obci Hronsek, v Kežmarku a v obci Leštiny.

Drevené kostoly v okolí Kurimky

Ak Vás láka čaro drevených sakrálnych pamiatok, určite neváhajte s návštevou východného Slovenska. Jednu zo vzácnych pamätihodností tohto druhu navštívite v dedinke Ladomirová. Veľmi podobný drevený kostolík zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi nájdete aj v neďalekej obci Šemetkovce. Hneď potom sa vyberiete do dedinky Krajné Čierno, ktorá sa môže pochváliť dreveným chrámom sv. Bazila Veľkého alebo si pôjdete obzrieť drevený kostolík v Hunkovciach.

V obci Nižný Komárnik, pod vrcholkami Nízkych Beskýd stojí malebný gréckokatolícky drevený kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky.

Drevený kostolík sv. Michala Archanjela v Ladomirovej

Vzácnou pamiatkou tohto druhu je aj drevený kostolík sv. Michala Archanjela. Nachádza sa v obklopení malebnej prírody Nízkych Beskýd, na území obce Ladomirová. Neveľká dedinka je situovaná v okrese Svidník, len pár kilometrov od okresného mesta. Práve región Šariš a celé severovýchodné Slovensko sa vyznačuje vysokým výskytom drevených sakrálnych stavieb, ktoré boli postavené bez použitia jediného klinca. Takýmto architektonickým pokladom je aj kostolík v Ladomirovej.

Gréckokatolícky chrám zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi bol vybudovaný v roku 1742. V čase bojov počas druhej svetovej vojny boli viaceré vzácne stavby v tomto regióne výrazne poškodené. Aj v drevenom kostolíku došlo k narušeniu vzácneho ikonostasu. Rekonštrukcia prebehla v roku 1946. Ďalšou zásadnou obnovou prešiel kostol v roku 1957, kedy došlo k poškodeniu pádom stromu počas búrky. Chrám je dnes národnou kultúrnou pamiatkou a bol zapísaný aj do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.

Samotná drevená stavba je trojpriestorová so štvorcovým pôdorysom a jej charakter odráža tradície podkarpatsko-ruských Lemkov. Ústredná rozšírená loď a predsieň boli pri rekonštrukcii v roku 1946 prepojené vypílením steny. Loď i presbytérium sú ukončené drevenými kupolami s odstupňovanými šindľovými cibuľami. Celej stavbe dominuje hlavná veža. Vypína sa nad babincom - predsieňou, kde sedávali ženy, ktoré nemohli vstúpiť do kostola. Veža i kupoly sú ukončené kovovými krížmi. Exteriér chrámu je obložený vertikálnymi doskami s lištami.

V interiéri môžete obdivovať umelecky hodnotný ikonostas a oltár, pochádzajúci z 18. storočia. Obzvlášť zaujímavá je ikona sv. biskupa Mikuláša, ikona Ježiša Krista Učiteľa a sv. Michala Archanjela. Nachádzajú sa tu i ikony hlavných cirkevných sviatkov, jednotlivých apoštolov a celý rad ďalších hodnotných sakrálnych obrazov. Niektoré z nich ako i vzácne bohoslužobné predmety sú zapísané v zozname kultúrnych pamiatok.

Súčasťou areálu chrámu je aj drevená zvonica. Nachádza sa na južnej strane a má stĺpikovú konštrukciu, ktorú z vonkajšej strany zabezpečujú vertikálne dosky. V prednej časti sa zachovala aj časť drevenej trámovej ohrady so šindľovou strieškou a vstupná bránička. Priamo vedľa kostolíka je situovaný menší cintorín s kamennými, drevenými i kovovými krížmi. Celú atmosféru drevenej stavby s ľudovo-barokovými prvkami dotvára okolitý hornatý terén ako stvorený pre prechádzky a relax v prírode.

Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch

V malebnom prostredí obce Potoky, ktorá sa nachádza blízko miest Stropkov a Svidník, stojí v blízkosti lesa gréckokatolícky drevený kostolík. Chrám je zasvätený sv. Paraskieve. V areáli obklopenom kamenným múrom stojí spolu s drevenou zvonicou. Navštívte chrám, ktorý je súčasťou súboru východoslovenských drevených kostolov a je zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Kostolík postavený v druhej polovici 18. storočia, prežil v dobrom stave obe svetové vojny. Stavba je charakteristická netradične vysokou vežou. Gréckokatolícky kostol má tri veže, tri kríže a pozostáva z troch častí - svätyne, chrámovej lode a predsiene. Interiér zdobí pozlátený ikonostas z radov piatich ikon. Zachytáva javy z Nového zákona a je najvzácnejšou pamiatkou kostolíka. V strede chrámu nájdete dvojkrídlové cárske dvere.

Pamiatka je miestom pravidelných gréckokatolíckych liturgií, počas ktorých si môžete naplno vychutnať krásy interiéru a na chvíľu sa zamyslieť. Kostol sv. Paraskievy patrí do karpatskej drevenej cesty, spolu s ďalšími viac ako 50 drevenými kostolmi na východnom Slovensku. Čo tak prejsť tieto krásne miesta na bicykli. Využite príležitosť skvelého cyklovýletu s rodinou či priateľmi.

V okolí môžete navštíviť ZOO Park Stropkov, ktorý nájdete v centre mesta. Kontaktná časť zoo očarí malých aj veľkých návštevníkov. V letných dňoch si užijete osvieženie a relax na Letnom kúpalisku Stropkov. V zimných mesiacov si vychutnáte snehovú nádielku v Lyžiarskom stredisku Stropkov.

Drevený kostolík v Hunkovciach

Pokiaľ prídete do okresu Svidník a zvolíte si za svoj cieľ návštevy a prehliadky drevených kostolíkov, určite neobíďte ani malebnú obec Hunkovce. V strede tejto obce sa na návrší, hneď vpravo od hlavnej cesty nachádza Drevený kostolík.

Obdobie vzniku tohto nie veľmi veľkého chrámu sa datuje do 18. storočia, kedy vyhovoval požiadavkám miestnych veriacich. Tento špecifický drevený chrám je radený k ojedinelým sakrálnym stavbám východného kresťanstva. Pôvodne sa v ňom stretávali ľudia s gréckokatolíckym vyznaním. Počas prehliadky kostola si môžete všimnúť atribúty tej doby, v ktorej ho stavali. Prevláda tu jednoduchý štýl, pretože v tom čase nemali miestni obyvatelia peniaze nazvyš. No aj vďaka dôvere a nádeji v Boha sa im podarilo postaviť tak krásnu a jedinečnú stavbu.

Pozornému oku návštevníka tohto chrámu neunikne rozdelenie kostola do 3 častí. Prvú časť tvorí predsieň, ktorá bola ľudovo označovaná aj babinec. Táto je pod hlavnou vežou. Predsieň kedysi slúžila ľuďom pripravujúcim sa na krst alebo kajanie sa zo svojich hriechov. Z tejto časti sa plynulo dostanete do lode. Je to druhá časť, v ktorej sa konajú obrady. Zo symbolického hľadiska predstavuje putujúcu cirkev, teda kresťanov žijúcich na Zemi. K najpodstatnejším častiam stavby patrí svätyňa, ktorá má zo symbolického hľadiska pripomínať nebeské kráľovstvo. Zaujímavosťou je jej natočenie na sever v dôsledku rešpektovania nerovností terénu. Svätyňa býva od lode bežne oddelená vysokou obrazovou stenou nazývanou ikonostas. V tomto chráme však ikonostas chýba. Chrám bol už opravovaný viackrát. Najviac poškodený bol v čase 2. sv. vojny.

Do oka Vám môžu padnúť aj 3 veže. V jednej boli kedysi zavesené zvony. Na vrchu veže si môžete všimnúť dvojramenný barovkový ozdobný kríž s lunetkou. Popri kostolíku sa môžete poprechádzať a užívať si miestnu scenériu. Zaujať Vás môžu aj hrobové miesta, ktoré sú umiestnené hneď vedľa kostolíka. Počas horúcich letných dní sa prechádzkou týmto miestom môžete na chvíľku schovať v tôni stromov. Kedysi drevené oplotenie v tvare dlhých kmeňov sa tu už, žiaľ, nezachovalo. Uchvátiť Vás ale môže aj drevená brána so šindľovou strieškou. Pozdvihnúť svojho ducha počas bohoslužby tu už bohužiaľ v súčasnosti nie je možné.

Okrem dreveného kostolíka sa môžete navštíviť piestne miesto s viac ako 3 100 hrobmi vojakov z druhej sv. vojny. Označované je ako Vojenský cintorín Hunkovce.

tags: #kurimka #dreveny #kostol