Obec Moravský Svätý Ján sa nachádza v okrese Senica, v Trnavskom samosprávnom kraji a v Záhorskom regióne. Obec leží cca 5 km od štátnej hranice s Rakúskom a približne 10 km od štátnej hranice s Českou republikou.
Obec Moravský Svätý Ján je miestom, kde história, kultúra a prírodné krásy spolu úzko súvisia a vytvárajú jedinečnú atmosféru, ktorá poteší každého, kto sa sem vydá. Obec je rozložená na terase, ktorá sa tiahne pozdĺž rieky Morava. Moravský Svätý Ján sa nachádza len dvanásť kilometrov juhozápadne od Šaštína-Stráží. Toto miesto je známe svojou pozoruhodnou architektúrou a historickými pamiatkami.
Danica RUMANOVÁ (1944) bola kameramanka, Ferdinand RALBOVSKÝ (1919 - 1987) redaktor a lesný pracovník, Tibor DOSTÁL (Kúty 1902 - Bratislava 1989), Ing. František VALACHOVIČ DrSc. (Kúty 1919 - Košice 1979) banský inžinier a vysokoškolský profesor, JUDr. Ferdinand KLINDA, Ladislav JÁNSKY vlastným menom KISS (1914 - 1989), Mgr. Jozef MIKUŠ (Kúty 1934 - Kúty 1997) stredoškolský pedagóg, regionálny historik a osvetový pracovník.
Názov obce Zent Janos (1449), Sankt Johan an der March (1771) a Swaty Jan (1773) pochádza od mena patróna kostola, obce alebo fary. Neskôr bol rozšírený o orientačný prívlastok Moravský (podľa rieky Morava).
Historické míľniky
Obec sa po prvý raz spomína v roku 1449. Patrila grófom z Pezinku a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň.
V druhej polovici 16. storočia sa v Moravskom Sv. Jáne usadili habáni a zriadili dvor s výrobou nožov. Koncom 18. storočia splynuli s miestnym obyvateľstvom a zrušili spoločné hospodárenie na základe majetkového hospodárstva.
Od 17. storočia sa obec rozvíjala ako zemepanské mestečko s jarmočným právom. Stala sa strediskom panstva hradu Ostrý Kameň, ktoré sa od 18. storočia nazývalo Svätojánske. Majiteľmi panstva boli postupne rody Keglevichovcov, Batthyányiovcov, Zichovcov, Jesenákovcov, Erdodyovcov.
Už od 18. storočia v obci fungoval poštový úrad, v ktorom s sústreďovali a rozdeľovali poštové zásielky z Hohenau a okolitých obcí. V šesťdesiatych rokoch 18. storočia vzniklo v Moravskom Sv. Jáne faktórium šaštínskej manufaktúry na výrobu kartúnu. Slúžilo na vydávanie vlny alebo bavlny česáčom a priadiarom na ďalšie spracovanie.
Obyvatelia obce boli známi pestovaním tabaku, ktorí predávali na Morave a v Rakúsku. V obci boli dva majere, pálenica a sladovňa. V 20. storočí pribudol liehovar a konzerváreň. Napriek tomu veľa miestnych obyvateľov dochádzalo za prácou do Hohenau a okolitých rakúskych obcí.
Železná opona za éry socializmu znemožňovala počas desaťročí udržiavať kontakt medzi rakúskym a slovenským obyvateľstvom. Prelomová sa stala jeseň 1994, keď obnovili hraničný priechod medzi Moravským Sv. Jánom a Hohenau.
Kultúrne pamiatky
Kultúrna a historická bohatosť obce je pre návštevníkov viditeľná na každom kroku. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí kaštieľ z polovice 18. storočia, ktorý je pôvodne barokový objekt.
Kaštieľ v Moravskom Svätom Jáne
Zo svetských kultúrno-historických pamiatok si zaslúži pozornosť kaštieľ, ktorý postavil v roku 1866 gróf Zicsi ako barokový objekt. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Nosná podlaha prvého poschodia bola drevená. Neskôr bol kaštieľ grófovi Ziscimu odňatý a postúpený za určité politické zásluhy barónovi Hirschovi.
V roku 1886 kaštieľ vyhorel. Požiar bol zapríčinený neopatrnosťou sluhu a zničil celé poschodie. Ešte v tom istom roku barón Hirsch kaštieľ obnovil v slohu romantizmu a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Vznikla tak dvojpodlažná budova s mazardkami. Až do roku 1917 bol majiteľom princ K.F. Hohenlohe. Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov.
Hirschovci boli židovskou rodinou pochádzajúcou z mesta Würzburg. Najznámejším členom bol práve Moritz (1831-96), ktorý bol z jedným najznámejších železničných podnikateľov a finančníkov svojej doby.
Od baróna Hirscha odkúpil kaštieľ v roku 1895 princ Fridrich Hohenlohe von Ehringen, ktorý bol príbuzným nemeckého cisára Wilhelma.
V roku 1900 si princ zavolal na úpravu parku záhradníka z Nemecka. V tom čase bolo vybudované jazierko severne od kaštieľa a založené výsadby s cudzokrajnými drevinami najmä v prednej časti parku. Na poľovačkách, ktoré tu organizoval sa stretávali mnohé spoločensky významné osobnosti vtedajšej Európy.
Od obce bol park oddelený kovaným plotom na murovanom základe. Obidve brány, južná - hlavná a západná - zadná, boli umelecky kované. Pri južnej bráne sa nachádzala budova pre vrátnika. Tadiaľto bol aj vchod pre koče, ktoré boli potom odstavované okolo kaštieľa.
V roku 1916 bol kaštieľ od princa Hohenlohe prevzatý bankou. Po odchode princa z kaštieľa odišiel aj záhradník. V roku 1916 bola vyrúbaná bažantnica a plocha sa využívala ako zeleninová záhrada. Následne v roku 1917 prevzal kaštieľ od banky Dr. Artur Czeczowicka.
Po skončení vojny vládla v obci chudoba a hlad. V tomto období došlo aj k rabovaniu v zámku, kedy sa interiér kaštieľa značne poškodil. V roku 1940 sa kaštieľa ujala Hlinková mládež, ktorá si tu zriadila vodcovskú školu.
Od roku 1958 sa tu zriadil Domov dôchodcov. Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov. Kaštieľ je považovaný za najväčšiu historickú stavbu v obci. V súčasnosti predstavuje veľkú dvojposchodovú pozdĺžnu stavbu s nízkou strechou.
V súčasnosti v budove kaštieľa sídli Domov sociálnych služieb. Areál parku a objekt kaštieľa je verejnosti neprístupný. Park je oplotený a do areálu vstupuje cez vrátnicu. Je to tiché a pokojné miesto, ktoré si návštevníci zamilujú už pri prvom pohľade.
Po roku 1900 bol prestavaný a po 2. svetovej vojne bol zvýšený o jedno poschodie.
Rímsko-katolícky klasicistický kostol sv. Jána Krstiteľa
Jednou z najvýraznejších sakrálnych pamiatok obce je rímsko-katolícky klasicistický kostol sv. Jána Krstiteľa. Stojí na mieste staršieho barokového kostola a bol postavený v rokoch 1840 až 1851.
Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky klasicistický kostol sv. Jána Krstiteľa. Postavili ho v rokoch 1840 až 1851 na mieste staršieho barokového kostola.
História habánov v Moravskom Svätom Jáne
V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža.
Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň. Po mnohých snahách o rekatolizáciu habánov, väčšina z nich zostala pri katolíckej viere, niektorí sa vysťahovali do Ruska. Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17.
Miestne obyvateľstvo nazýva tento dvor aj „Kaníža“. Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom.
Lesná železnica
Aj rozsiahlymi lesmi Záhoria sa kedysi pravidelne ozýval zvuk parnej píšťaly. Úzkorozchodná lesná železnica bola postavená na zvážanie drevnej hmoty k prekladisku, neďaleko zastávky Moravský Ján, na hlavnej železničnej trati Bratislava-Kúty.
Lesná železnička začínala v lokalite Kobyliarka, kde boli dve slepé koľaje dlhé asi 200 metrov. Tu sa nakladalo drevo do vozňov zo skládky, na ktorú ho z okolitých ťažobných úsekov privážali kone. Dnes tu je čerstvý výsek.
Záhorská lesná železnica viedla cez tri chotáre: Moravský Svätý Ján, Závod a Lakšárska Nová Ves.
Tunajší veľkostatok vlastnil rozsiahly majetok, v ktorom sa okrem dreva produkovali aj poľnohospodárske plodiny ako zemiaky, obilniny, cukrová repa a lieh. Preprava výrobkov na železničnú stanicu vo Veľkých Levároch konskými poťahmi a ťažnými volmi bola však zdĺhavá a drahá, preto sa veľkostatok rozhodol na jej zrýchlenie a zlacnenie postaviť úzkorozchodnú železnicu.
Licenciu na jej stavbu s rozchodom 760 mm získal v roku 1918 a v tom roku na nej začala aj prevádzka. Z Kobyliarky sa trať napojila na cestu, spájajúcu Studienku so Šaštínom a odtiaľ pokračovala južným smerom k hájovni Hrabovec. V tomto úseku viedla železnička vysokými borovicovými lesmi, ktoré pretrvali dodnes.
V najväčšom záreze 18-kilometrovej siete dnes rastú stromy. Lesná cesta zo Šaštína až po Hrabovec miestami stúpa alebo klesá. Teleso železnice si však udržuje približne rovnakú výšku násypmi a zárezmi - najmä vďaka tomu je dobre viditeľné aj dnes.
Prevádzka na trati závisela od ročného obdobia. Najviac sa prepravovalo od novembra do apríla. Denne to predstavovalo asi 90 ton drevnej hmoty, privezenej dvomi vlakmi. Ročný objem prepravy bol teda asi 15 000 až 20 000 ton.
Stavebné drevo sa vozilo na píly do Veľkých Levár, Plaveckého Štvrtku a Šaštína, kde bolo narezané na potrebnú hrúbku. Niektoré drevo bolo určené na impregnáciu do Brodku pri Přerove, kde sa z neho vyrábali telefónne a telegrafné stĺpy i železničné pražce.
V niektorých úsekoch vedie lesná cesta priamo po telese železničnej trate.
Mosty na úzkorozchodke boli drevenej konštrukcie. Na fotografii sú vidieť pozostatky pilierov cez Lakšársky potok.
Z Hrabovca viedla trať na majer Priečne, kde sa privážalo uhlie a nakladali poľnohospodárske produkty. Trať pokračovala na Trajlinkovský mlyn, odkiaľ sa stáčala k lokalite Nový majer. Odtiaľ prechádzala okolo kanála, v ktorom parné rušne doberali vodu k tehelni U Janíčkov, odkiaľ sa odvážali tehly. Železnička končila v lokalite Dúbrava, asi 5 kilometrov od zastávky Moravský Ján.
Okrem stavebného dreva a dreva určeného na impregnovanie sa využívalo aj zvyšné drevo. Tenké drevo sa rezalo na 4-6 metrovú dĺžku a dodávalo sa do chmeľníc. Z odpadového vyradeného dreva zase bolo na mieste pálené drevené uhlie. Túto prácu vykonávali robotníci z Kysúc, Rakova, Turzovky a Liptovskej Kokavy, ktorých si najímal veľkostatok. Vypálené uhlie bolo odvážané na prekladisko do Dúbravy a odtiaľ ďalej do Švajčiarska a Nemecka. Ročne tak bolo vyvezených 25 až 30 vozňov normálneho rozchodu. Lokalita Hrabovec v lete 2009.
V roku 1930 bola odtiaľto postavená 2-kilometrová odbočka na majer Tŕnie. Tam bol liehovar, privážali sa tam otruby a krmivo a uskladňovali poľnohospodárske produkty na odvoz k hlavnej trati. Násyp odbočky na Tŕnie dnes pretína asfaltová cesta z Lakšárskej Novej Vsi do Studienky.
Dopravu na lesnej železnici zabezpečoval malý trojnápravový rušeň firmy Orenstein und Koppel, ktorý niesol meno Mariška. Železnica mala aj dve motorové dreziny a asi 30 nákladných vozňov. Na prepravu robotníkov, poľovníkov či výletníkov slúžil otvorený vozeň.
Vlakové súpravy boli tvorené štyrmi vozňami, obsluhu vlaku tvorili rušňovodič, kurič a dvaja brzdári. Cesta z Kobylárky na Dúbravu trvala dve hodiny. V týchto miestach končila trať z Hrabovca. Z liehovaru sa zachoval do dnešných dní len komín. Trasa železničky medzi Trajlinkami a Dúbravou viedla približne v dnešnej stromovej aleji na fotografii.
Manipulačný priestor na Dúbrave bol pomerne rozsiahly. Z hlavnej železničnej trate viedla na prekladisko normálnerozchodná vlečka, dlhá asi 200 metrov, nazývaná IRMA. Trať úzkokoľajky sa tu vetvila na tri koľaje. Štvrtá koľaj viedla do výhrevne a piata opačným smerom k Moravskému Jánu. Okrem toho tu bola administratívna budova, vlastná elektráreň, sklad uhlia, ubytovňa, pekáreň aj kuchyňa. Vlečku obsluhoval rušeň ČSD z Veľkých Levár. V týchto miestach bolo koľajisko prekladiska Dúbrava. Dnes je tu čistinka s lesným porastom.
Po druhej svetovej vojne sa ťažba dreva obmedzovala a ťažké časy prišli aj na železničku. Majetok aj lesy boli zoštátnené a ťažba a teda aj prevádzka na železničke bola nakoniec pre nerentabilnosť zastavená. V roku 1947 bola trať rozmontovaná a celý zvršok aj vozidlový park predali do Maďarska.
Po niekdajšej Záhorskej lesnej železnici zostali len staré fotografie a miestami pozostatky jej vedenia v krajine…
Šport v Moravskom Svätom Jáne
Futbalový klub TJ Slavoj Moravský svätý Ján bol založený v roku 1925 ako Sokol Moravský Svätý Ján. Prvé ihrisko bolo na pôvodnom dobytčom trhu vedľa cintorína. Neskôr sa postavilo nové ihrisko na Lúčkach a v roku 1959 v Zámockom parku.
Definitívne sa futbalový klub premiestnil na voľnú plochu na Lúčkach po jej odvodnení a vybudovaní nového ihriska s tribúnou a šatňami. Mali sme aj spoločnú históriu so Sekulami, keď sa hrávalo pod názvom Moravan. V rokoch kedy sa Slavoju darilo hrával v krajských súťažiach, pred šiestimi rokmi sme sa začali intenzívne venovať mládeži a výsledkom je zatiaľ najvyššia súťaž akú kedy mužstvo Slavoja hralo - 2. liga starších i mladších žiakov.
Areál sa dobudovaním tenisových kurtov, plážového volejbalu, detského ihriska a multifunkčného ihriska stáva postupne miestom pre šport a zábavu nielen občanov Moravského Svätého Jána.
Umiestnenie tímov:
- Mladší žiaci: 2. liga
- Starší žiaci: 2. liga
- Dorast: 5. liga
- Muži: 5. liga