Lakšárska Nová Ves, malebná obec ležiaca v centrálnej časti Borskej nížiny, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí rímskokatolícky barokový Kostol svätého Vavrinca, ktorý je dominantou obce a zároveň chránenou kultúrnou pamiatkou.
Kostol svätého Vavrinca v Lakšárskej Novej Vsi.
Poloha a Význam Kostola
Kostol svätého Vavrinca sa nachádza na návrší v nadmorskej výške 254 metrov, vďaka čomu je viditeľný zo značnej vzdialenosti. Táto strategická poloha svedčí o jeho dôležitosti pre miestnych obyvateľov. Kostol je chránenou kultúrnou pamiatkou od roku 1968.
História Kostola
V roku 1618 bol postavený malý kostolík, ktorý bol obohnaný obranným múrom so štrbinovými strieľňami. Prvá vizitácia tohto kostola sa konala 29. marca 1627, pričom bolo zaznamenané, že je zasvätený sv. Vavrincovi. Pretože malý kostol už nestačil, v roku 1729 sa začala stavba nového kostola. 10. augusta 1730, na sviatok sv. Vavrinca, bol kostol požehnaný.
Výstavba a Architektúra
Dnešný barokový kostol s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou postavili v rokoch 1729 - 1730. Nahradil menší kostol, ktorý na tunajšom návrší stál od roku 1618. Práve tento malý kostolík bol opevnený obranným múrom, v ktorom sú stále dobre viditeľné štrbinové strieľne.
Celá stavba kostola je postavená z pevných materiálov - kameňa a pálených tehál. Výška veže dosahuje impozantných viac ako 32 metrov a je umiestnená priamo v priečelí. Veža skrýva tri zvony, z ktorých dva boli obstarané v roku 1922 a tretí, umieračik, bol darom Šimona Klempu, rodáka z obce a trnavského prepošta, v roku 1901.
Interiér Kostola svätého Vavrinca.
Interiér Kostola
Vnútorné vybavenie kostola je zmesou romantických, novogotických a renesančných prvkov. Z pôvodného barokového zariadenia sa zachovalo 22 lavíc s bohatou ornamentikou, drevený kríž a baptistérium. Hlavný oltár, hoci nie je pôvodný, je v harmónii s bočnými oltármi. Sochy Panny Márie a Božského srdca stoja v miestach, kde kedysi boli kazateľnica a kríž. Krížová cesta, dar trnavského kanonika Šimona Klempu, zdobí obvod kostola. Na klenbe nad lavicami je maľba Poslednej večere a na zadnej časti nad chórom sú obrazy sv. Heleny a sv. Rozálie. Chórové stĺpy zdobia sochy sv. Antona Paduánskeho a Ružencovej Panny Márie, zatiaľ čo pod chórom nájdeme lurdskej Panny Márie a spovednicu s obrazom sv. Hlavný vchod do kostola chránia pôvodné mohutné drevené dvere, ktoré sú nielen praktickým, ale aj estetickým prvkom tohto sakrálneho diela.
Obranný Múr
Okolo kostola stojí dodnes obranný múr so štrbinovými strieľňami, ktorý obklopoval pôvodný kostol z roku 1618. Tento múr svedčí o búrlivej histórii regiónu a o potrebe chrániť sakrálne miesto pred nepriateľmi.
Kaplnka sv. Šimona a Júdu
V roku 1754 postavili miestni veriaci v strede obce barokovú kaplnku zasvätenú apoštolom sv. Šimonovi a sv. Júdovi. Daroval im krížovú cestu, ktorá je v kostole dodnes, i kamenný kríž, ktorý stojí pred 265-ročnou Kaplnkou sv. Šimona a Júdu v centre obce. Tú sa miestnym podarilo nedávno kompletne obnoviť a dnes ju súčasný šéfredaktor KN požehnal.
Kaplnka sv. Šimona a Júdu.
Šimon Klempa a Katolícke Noviny
Lakšárska Nová Ves je rodiskom Šimona Klempu, zakladateľa a prvého redaktora Katolíckych novín. Na významného rodáka sú „Lakšárania“ obzvlášť hrdí. Hoci sa v rodnej obci počas života dlho nezdržal (už gymnaziálne štúdiá absolvoval v Bratislave a v Ostrihome), na svoju obec nezanevrel. Daroval im krížovú cestu, ktorá je v kostole dodnes, i kamenný kríž, ktorý stojí pred Kaplnkou sv. Šimona a Júdu v centre obce.
Siedmeho novembra oslavovali okrúhle narodeniny Katolícke noviny, 21. novembra si zase pripomíname 116. Na výnimočnom dni pre obec aj noviny sa podieľali všetci. Deti zo Základnej umeleckej školy Šaštín-Stráže v spolupráci s deťmi z miestnej základnej školy zaujali pripraveným prierezom histórie Katolíckych novín slovom i spevom.
Počas dňa viackrát zaznievajú modlitby i poďakovania za noviny, čitateľov a prispievateľov aj ich prvého redaktora. Rečníci ich prirovnávajú k stromu, ktorý prináša ovocie. Miestny farár Ladislav Labo dodáva: „Katolícke noviny prinášajú nielen cirkevné novoty zo Slovenska a zo sveta, ale aj utvrdenie viery. Nie je dôležitá len ich forma a vzhľad, ale aj obsah.
Svätý Vavrinec
Prečo tak veľa slov o svätom Vavrincovi? Pretože v Lakšárskej Novej Vsi stojí opevnený kostol zasvätený sv. Varvincovi diakonovi. Deň zasvätený svätému Vavrincovi je 10. augusta. 10. augusta 955 cisár Oto I., s podporou českých pomocných zborov, porazil Maďarov na rieke Lech v Bavorsku. Víťazstvo bolo v nemalej miere pripísané pomoci svätého Vavrinca. Táto udalosť pomohla k jeho nemalému spopularizovaniu najmä v strednej Európe.
Legenda hovorí, že Vavrinca na príkaz cisára Valeriána umučili. Cisár Valerián usúdil, že najvhodnejším spôsobom ako vymiesť zlý plod rímskeho náboženského života v podobe svätca Vavrinca, bude upiecť ho na ražni. Krutej poprave sa osobne prizeral. Na veľké počudovanie prihliadajúcich a asi na nemalé zdesenie vládnucich úradníkov, Vavrinca život pomaly opúšťal, ale zmysel pre humor nestratil. V jednej chvíli sa z plameňov údajne ozvalo: „Táto strana je už pripravená, otoč ma na druhú!“. Ani to však nemalo byť všetko, kým duša dosiahla Kráľovstvo nebeské, ozvala sa ešte jedna poznámka: „Opiekol si ma po jednej strane! Obráť ma a zjedz!“. Našťastie legenda o svätom Vavrincovi mučeníkovi už ďalšie veselé poznámky z popravy nespomína.
Úžasný príbeh svätého Vavrinca
Život vo Farnosti
Spravovať farnosť, pod ktorú patria tri dedinky, by sa mohlo zdať náročné - najmä ak ju má na starosti takmer 70-ročný dekan. K Lakšárskej Novej Vsi totiž patrí aj Mikulášov a Bílkove Humence. Dekan Ladislav Labo tam však pôsobí už vyše dvadsať rokov. Najväčšou obcou farnosti je práve Lakšárska Nová Ves, kde sa sväté omše slávia denne. V menších Bílkových Humenciach a v Mikulášove sú bohoslužby len v nedeľu a na veľké sviatky.
Dekan Ladislav Labo spomína aj na komunitu modliacich sa matiek, ktorá, žiaľ, už zanikla. Pani, ktorá bola srdcom komunity, sa aj s rodinou presťahovala do mesta a spoločenstvo už nemal kto ďalej viesť.
Tabuľka: História a Významné Fakty
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1618 | Postavenie malého kostola obohnaného obranným múrom |
| 1627 | Prvá vizitácia kostola zasväteného sv. Vavrincovi |
| 1729 | Začiatok stavby nového, väčšieho kostola |
| 1730 | Požehnanie nového kostola sv. Vavrinca |
| 1754 | Postavenie barokovej kaplnky sv. Šimona a Júdu |
| 1968 | Kostol vyhlásený za chránenú kultúrnu pamiatku |
Zaujímavosti v Okolí
Len 7 kilometrov od Trnavy a približne 60 kilometrov od Bratislavy sa nachádza malebná obec Bohdanovce nad Trnavou. História Bohdanoviec nad Trnavou siaha až do konca 12. storočia, pričom prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332. Pôvodne patrila ku kráľovským majetkom a neskôr ju vlastnil Ctibor zo Ctiboríc.
Dominantou obce je bezpochyby rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla zo 14. storočia. Okrem kostola môžu návštevníci obdivovať aj neskorobarokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého z roku 1835. Pre milovníkov aktívneho oddychu a poznávania je ideálnou voľbou náučný chodník Chotárom Bohdanoviec nad Trnavou. V katastrálnom území Bohdanoviec nad Trnavou sa nachádza aj územie európskeho významu - Bolerázske sysľovisko.