Jeho telo a existencia sú predmetom - darom. Musí sám seba prijať ako dar a odhaľovať Boha, ktorý je darca. Čo je predmetom takéhoto daru? Je to telo, ale nie v zmysle predmetu, ale v zmysle existencie. Láska sa totiž vždy vyjadruje v tele, len prostredníctvom tela môžeme milovať. Telo je stvorené na to, aby vyjadrovalo lásku. Nezabudnime, že aj druhý má byť darom pre mňa.
Manželstvo a darovanie sa
Ja som ten, kto prijíma dar od Boha (to je postavenie, v ktorom sme ako manželia). Cez toto darovanie sa spájame s Bohom ako darcom všetkých darov. Dar v podobe nášho manžela / manželky máme v prvom rade prijať. Ďalej sme za tohto človeka zodpovední a dokážeme na tento dar odpovedať svojim sebadarovaním. V snubnej láske dáva človek seba samého celého, nie len nejakú časť zo seba. Pýtajme sa ďalej, čo znamená takáto snubná láska?
Kristova láska ako vzor
Manželia pri prísahe kladú prsty na kríž, teda chcú, aby ich láska bola taká, ako Kristova láska. Snubná láska na začiatku má charakter úplnosti, je výlučná, pre jednu osobu a navždy. Radostná láska je len tá, ktorá sa dáva celá - ako sa aj Kristus na kríži úplne odovzdáva. Snubná láska si zasnubuje celého človeka, nie iba nejakú jednu vlastnosť, ktorú si vážime na svojom manželskom partnerovi. Ak pominie nejaká kvalita - nejaká vlastnosť, nepominie láska. Preto je potrebná úplná láska. Ak manželia nedávajú všetko, sami robia lásku nepravdivou. K úplnosti patrí aj otvorenosť k plodnosti. Jej odmietanie, to je neúplná láska. Manželia, ktorí užívajú umelé prostriedky regulácie plodnosti zažívajú ochudobnenie. Takýto manželský akt nie je úplný a teda nie je pravdivý.
Aká veľká má byť VIERA v lásku, aby som žil šťastie manželstve?
Ježiš a jeho láska
Existujú slová, ktoré sa kresťanovi nikdy nezunujú. Ježiš Kristus nás miluje. Tieto slová sú kľúčom pre nás, aby sme pochopili Ježišov život. Poháňala Ho láska. ,,… a keďže miloval svojich, ktorí boli na svete, dokonale im preukázal lásku.“ Prvé, s čím sa Jeho priatelia stretli, bola Ježišova láska; a bola tiež to posledné. Ježiš chce, aby si vedel, že ťa miluje. Skrze svoje Slovo ťa vedie do mnohých okolností, ale v prvom rade ťa uisťuje o svojej láske.
Môže byť zdravé dívať sa dopredu. Pre kresťana je dobré, keď je realistický. Božie slovo nás nenecháva na pochybách, že nás čakajú zápasy a problémy. Napriek tomu si musíš dávať pozor, aby tvoju myseľ nepremohli skúšky, ktoré ťa čakajú. Nik a nič ťa nemôže oddeliť od Kristovej lásky. Obklopuje ťa za každých okolností. Ponesie ťa až do neba. Keď uvidíš Ježišovu tvár, budeš premožený. Ježišova láska je jedno s Jeho krvou. Práve krv je znakom, ktorý odstráni všetky tvoje pochybnosti, že si pre Neho vzácny. Nikdy nedokážeš pochopiť hĺbku Ježišovej lásky. Ale na tom nezáleží, len keď ťa obklopuje. Znamená to, že tvoje hriechy už nie sú na tebe. Niekto iný ich odňal. Zároveň si oblečený do čistého a svätého rúcha spásy. Spolu so všetkými veriacimi si nevestou Ježiša Krista.
Aby sme napriek našej túžbe po Božom kráľovstve dokázali žiť tu na zemi správne a múdro, potrebujeme pokoru a bázeň pred naším Pánom. Pavel je v tejto pokore ochotný žiť vo viere ako blázon. Podobne Luther. Keď objavil Krista a Jeho význam pre náš život, mocne pozval cirkev k návratu k Nemu, Jeho Slovu a k živej viere. Aj keď ho vyhlásili za kacíra a blúznivca - nezaváhal. A Duch Boží začal konať dielo obnovy, ktoré pokračuje podnes. Aj dnes je život viery pre mnohých bláznovstvom. Ľudia sú ochotní prijať tradíciu, zvyky, náboženstvo, ale nie živú vieru, nie živého Krista.
Podobenstvo o poslednom súde
Dnes sme počuli podobenstvo Pána Ježiša o poslednom súde. Na obraze „oviec a capov“ nám chce pripomenúť, že to bude súd lásky. Svätý Ignác z Loyoly, ďalší mystik, v rozjímaní nazvanom „Kontemplácia na dosiahnutie lásky“ pripomína aj nám, že „láska sa nedokazuje slovami, ale skutkami“. A dnešné evanjelium je veľmi dobrou ilustráciou tejto skutočnosti. Každý skutok milosrdenstva, ktorý konáme, konáme pre samotného Krista: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne“ (Mt 25,34-36).
kráľovstvo nemá nič spoločné s aroganciou moci; je to služba lásky. skutočnosť našej existencie je láska; tá bude mať aj posledné slovo. druhým. O sebe tvrdil, že je „učiteľ“ a „Pán“ (porov. to, že je kráľom (porov. učeníkom (porov. kríži. Na kríži bol nápis „Ježiš Nazaretský, kráľ židovský“ (Jn 19,19). Snažím sa vidieť v blížnom, ktorý trpí či potrebuje pomoc, samého Krista? Ako praktizujem lásku v bežnom živote?
Pohľady na lásku
Zjavenia o láske apoštol Pavol umiestnil v 1. liste Korinťanom medzi dve kapitoly, ktoré analyzujú charizmy a ich používanie v kapitolách 12 a 14. Apoštol Pavol sa tu v prvom rade zaoberá prázdnotou človeka. Pod pojmom prázdnoty rozumieme, že človek, stvorený na obraz a podobu Božiu, po páde do hriechu stratil podstatu a obsah svojej existencie. Jeho úsilie vyplniť tento deficit v živote napokon vyústi v neúspech a zlyhania, preto je jednou z charakteristických čŕt jeho životného pocitu práve frustrácia. Duch človeka je darcom aj nositeľom života. Telesnou smrťou „odletí do neznáma“ aj život samotný. Frustrácia je preto charakteristickou črtou neviditeľnej časti človeka, lebo jeho snaha ukončiť vnútornú prázdnotu - chvíľkovú aj dlhodobú - končí neúspechom, keďže duch človeka je závislý od Boha a svoje naplnenie môže nájsť jedine v Božej prítomnosti.
Po páde do hriechu zostal duch človeka Bohom opustený, no aj v tomto stave je schopný komunikovať s dušou. Toto je tiež dôležitou súčasťou fungovania svedomia - popri hodnotení svojich skutkov. Prijímanie a vnímanie informácií, pochádzajúcich z ducha, prehodnocuje človek najčastejšie na duševnej úrovni a to takým spôsobom, že nie si je istý duchovným zdrojom rozhodujúcich informácií a ich identity. Kultúrne pozadie v rozhodujúcej miere ovplyvní v človeku to, či umožní svedectvu ducha vládu, alebo ju potlačí. Preto kresťanstvo v porovnaní s gnosticizmom nikdy neverilo, že by sa duša človeka samotným hĺbaním (meditáciou) mohla dostať k takému poznaniu, ktoré je nutné pre život, respektíve, čo by mu zaručovalo harmóniu a pokoj s Bohom aj s ľuďmi.
Apoštol Pavol stavia jazyk a slová tvárou v tvár láske. Tento súvis nie je teoretický, ale odzrkadľuje skutočný stav. Týka sa to hlavne moderných spoločností, ktoré sú ovládnuté falošnou vierou v komunikáciu. Dnes je to už totiž v kruhoch hospodárskej, politickej, náboženskej aj kultúrnej elity spoločnosti povýšené na hodnosť falošnej náboženskej viery. Apoštol Pavol hovorí aj o tom, že tiež slová vyslovené bez lásky hrajú rozhodujúcu úlohu, čo sa týka vnútorného vyprázdenia osobnosti človeka. Dnešný svet je celý ovládnutý slovami bez lásky.
Vypovedané slová v rodinných a medziľudských vzťahoch sú skôr prostriedkom k odcudzeniu sa, odmietnutiu, vylúčeniu, k duševnému aj duchovnému týraniu, než prostriedkom na vytvoreniu dobrých vzťahov. Slová a jazyk často nevytvárajú priateľskú, príjemnú, dôvernú atmosféru v rodine, v okolí, v národe, ale skôr nepriateľskú, chladnú a cudziu. Jazyk je styčnou plochou ducha človeka, na ktorú prerazia tie veci, ktorými sa duch zaoberá, ktoré sú pre neho dôležité, a ktoré nie. Jazykom sa prejaví skutočný stav človeka. Človek svojimi slovami vyžaruje do svojho okolia čo vlastne v ňom je. Duchovný obsah vyrieknutých slov ovplyvní stav, pomery, vývin budúcnosti, ba do istej miery aj materiálny svet toho, ktorý hovorí, a aj jeho poslucháča.
V moderných spoločnostiach je rozšírený názor, podľa ktorého sa dá komunikáciou a odbornými slovami dosiahnuť viac než tradičnou prácou. Pravdou naproti tomu zostáva, že mnohými rečami si ľudia viac problémov vyrobia, než vyriešia.
Kým v helénskej rétorike posolstvo slúžilo k nárastu vplyvu rečníka, kresťanský kazateľ slúži Slovu Božiemu - čiže posolstvo musí byť väčšie ako posol, aby vplyv Božej prítomnosti prevýšil vplyv osobnosti tlmočníka na poslucháčov. Podľa apoštola Pavla sú slová vyslovené bez lásky iba akustickým javom. Môžu mať psychickú a citovú príťažlivosť - pôsobiť na psychiku človeka - ale neobsahujú skutočné hodnoty, a preto ani nie sú schopné sa o ne podeliť s poslucháčmi.
Podstatný rozdiel medzi ľudskou a Božou rečou je v tom, že ľudské slová je možné oddeliť od vecí, o ktorých je reč. Navyše, medzi ľudskými slovami a skutočnosťou sa tiahne hlboká priepasť, obsahovo nie sú v zhode, a následkom tohto slová nemajú vplyv na danú skutočnosť, nie sú schopné ju zmeniť, a toto je pravdou aj opačne. Božie slovo je vlastne preto vypovedaním skutočnosti, lebo sú v ňom obsiahnuté vyslovené veci. Svet podľa Biblie vznikol preto, lebo Stvoriteľ vyslovil stvoriteľské veci. Ján na začiatku svojho evanjelia napísal: „Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.“ (Jn 1:3) Hlavnou charakteristikou Ježišovej reči je to, že Jeho slová obsahujú skutočné veci. Keď povedal chorému: „Buď zdravý!“ zmena nastala preto, lebo jeho slová obsahovali uzdravujúcu silu - zdravie, ktoré pôsobilo v tele trpiaceho.
Adamove slová disponovali stvoriteľskou silou. Pomenovanie zvierat bolo oveľa väčšou udalosťou ako iba to, že dostali od neho meno. Na jednej strane mená obsahovali presnú podstatu zvierat, tým boli Adamovi, ktorý ich pomenoval, povolané zabezpečovať autoritu a prvenstvo. Adam si pomenovaním zvierat začal budovať svoju všemohúcnosť nad zemou, svoju vládu, a tiež si podriaďovať viditeľný svet. Na druhej strane pomenovaním viditeľných vecí dal najavo, že sa podelil s láskou Stvoriteľa so svetom. Mená vyrieknuté Adamom do času pádu obsahovali Stvoriteľovu lásku, ktorá bola prvotnou príčinou stvorenia. Apoštol Ján zjavuje o Bohu, že On je láska. Láska zo svojej podstaty potrebuje niekoho druhého, niekoho, kto môže dostať podiel na láske a kto ju opätuje. Všetko, čo Boh stvoril, je stvorené pre lásku.
Druhy lásky
Grécke slová vyjadrujúce lásku:
- Storgé - všeobecná náklonnosť, najviac uprostred rodiny. Tiež obľuba a nežná láska, napr. vo vzťahu ku vlastným deťom.
- Filia - priateľstvo. Ježiš toto slovo použil vo verši Matúš 10,37 Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden.“
- Erós - telesná láska. Tento pojem bol už pred obdobím NZ tak znehodnotený, že sa v NZ vôbec nevyskytuje, aj keď sa biblickí pisatelia o telesnej láske vyjadrovali kladne.
- Agapé - Božia láska.
V novom zákone, v učení Krista láska zahŕňa v sebe celý zákon a láska k bližnému je neoddeliteľná od lásky k Bohu, na tom je založená. Podľa učenia Krista láska nepodmienená: nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Boha milovať znamená, že človek sa oddá celkom do Božích rúk, slúži iba jemu, plní iba jeho príkazy a odtrhne sa od všetkého čo ho od Neho oddeľuje. Iba táto dokonalá láska robí človeka podobného k nebeskému Otcovi. Svätý apoštol Pavol nerobí rozdiel medzi láskou Boha a Krista, rovnako učí o milosti Boha a Krista. Láska prekonáva aj vieru a nádej, lebo viera a nádej pominú, ale láska ostane naveky. Svätý Ján vo svojom liste dokonale píše o láske „A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život“(1Jn 4,8).
tags: #laska #zamyslenie #kristus