Lateránska bazilika: Chrám, spoločenstvo a história

Keby sme mohli nejakú baziliku alebo chrám použiť ako filmové plátno, na ktorom by sme premietli celú históriu katolíckej cirkvi, asi by sme mali zvoliť Lateránsku baziliku v Ríme, ktorej výročie posviacky oslavujeme 9. novembra od 12. storočia, aj keď nie je isté, či sa tak stalo práve v tento deň.

Lateránska bazilika bola od čias cisára Konštantína stáročia sídlom pápežov, až kým sa nepresťahovali do Baziliky svätého Petra, čím Lateránska bazilika získala výsadné postavenie v katolíckom svete, ktoré zastáva až dodnes a právom nesie titul hlavy a matky všetkých chrámov mesta (Ríma) a sveta.

S Lateránskou bazilikou sa spája aj sen, ktorý mal pápež Inocent III. - vtedy tam pápeži ešte sídlili - o rúcajúcej sa bazilike a o nepatrnom človiečikovi, ktorý ju podopieral, aby sa nezrútila. Tradícia tohto človiečika identifikovala so svätým Františkom.

Skutočná obnova Cirkvi sa súbežne deje na troch úrovniach: obnova celej Cirkvi, obnova spoločenstva, do ktorého patrím, a obnova môjho osobného „chrámu“. Veď každý z nás je chrámom Ducha Svätého (1 Kor 3, 16) a neustále potrebuje svoju obnovu.

Onedlho začneme Rok zasväteného života, ku ktorému nás pozýva Svätý Otec František. Pre nás to môže byť výzvou k obnove - veď „zasvätený život môže prebudiť svet“! Stáročia bola obnova Cirkvi spojená práve so zasväteným životom.

História a vývoj Lateránskej baziliky

Bazilika sa nachádza vedľa paláca, ktorý patril rodu Laterani. Keď dal Nero popraviť posledného potomka, palác sa stal majetkom cisára. Vedľa paláca dal cisár Konštantín postaviť baziliku ako pamätník víťazného ťaženia a celý komplex daroval pápežovi. Pôvodná bazilika bola dostavaná v roku 318. Postupne sa celý komplex rozrástol o ďalšie budovy - rezidenciu, obranu a administratívu Rímskej kúrie, nazývanú Patriarchio. Od 4. do 14. storočia tu sídlili pápeži.

Bazilika bola viackrát zničená. Vandalmi v 5. storočí, zemetrasením v 9. storočí, a keď vyhorela v roku 1308, pápeži sa presťahovali do Vatikánu, kde už zostali. V roku 1586 dal pápež Sixtus VI. postaviť novú, ale menšiu baziliku. Tá zase vyhorela v 17. storočí. A bolo treba stavať znovu. (Pre)stavbou bol poverený slávny architekt Borromini. Bazilika sa postupne dostavovala až do 19. storočia.

V Lateránskej bazilike sa konalo aj päť všeobecných koncilov. Posledný v rokoch 1512 - 1517. Je to teda miesto, ktoré by nemalo zostať len turistickou atrakciou. Pápež Ján XXIII. v nej zriadil Rímsky vikariát. Lateránsky palác sa teda stal sídlom Rímskeho biskupstva. Sídli tam biskup alebo kardinál, ktorý zastupuje pápeža vo vedení Rímskej diecézy.

Na priečelí baziliky je pätnásť sôch - Krista, sv. Jána, apoštola, sv. Jána Krstiteľa a cirkevných učiteľov. V roku 1927 pribudlo pred bazilikou ešte jedno súsošie sv. Františka a jeho bratov. František naťahuje ruky smerom k bazilike. Presne ako vo sne pápeža Inocenta III., v ktorom praskajúcu Lateránsku baziliku zachraňoval jeden otrhaný mních. František z Assisi. Lateránska bazilika - „matka všetkých kostolov hlavného mesta a sveta“ a sídlo pápeža - bola synonymom celej cirkvi.

Zdá sa, že až s týmto súsoším je bazilika kompletná a „zachránená“. Ukazuje, že to, čo robí baziliku veľkou, nie sú jej sochy, mramor, dlažba, slávni autori či veľkoleposť. Ale ľudia, ktorí ju - baziliku aj cirkev - môžu v časoch akýchkoľvek katastrof zachrániť.

Význam a funkcie Lateránskej baziliky

Text článku : Bazilika je prvým typom kresťanského kostola. Po stavebnej stránke ju kresťania prevzali od Rimanov, ktorí názvom basilica označovali kráľovské a cisárske budovy. Titul basilica je od stredoveku aj čestným titulom V súčasnosti sa tento titul používa na označenie chrámov postavených v bazilikálnom architektonickom štýle (viac lodí na pozdĺžnom pôdoryse) alebo pre chrámy, ktorým sa tento názov dostal ako čestný titul vzhľadom na ich staroveký pôvod, význam, intenzitu a rozsah pastoračnej činnosti.

Cirkevné právo rozlišuje baziliky patriarchálne (dnes pápežské) - basilica maior (bazilika väčšia) a basilica minor (bazilika menšia). Titul basilica maior (bazilika väčšia) majú významné chrámy v Ríme, ktoré sú pôvodnými hlavnými kos­tolmi pápeža - rímskeho biskupa. V Ríme má Cirkev štyri patriarchálne baziliky - sv. Petra, sv. Pavla za hradbami, Lateránsku (sv. Jána v Lateráne) a Panny Márie Snežnej.

Baziliky väčšie sa vyznačujú predo­všetkým takzvanou svätou bránou, ktorá sa otvára iba počas svätých rokov (naposledy pri jubileu v roku 2000). Tieto baziliky sa donedávna nazývali tiež patriarchálnymi bazilikami, pretože symbolicky predstavujú jednotlivé staroveké patriar­cháty: Bazilika sv. Jána v Lateráne je pápežovým katedrálnym kostolom ako patriarchu Západu; Bazilika sv. Petra (Vatikánska bazilika) je titulom konštantínopolského patriarchu; Bazilika sv. Pavla za hradbami je titulom alexandrijského patriarchu; Bazilika Panny Marie Väčšej (Santa Maria Maggiore) je titulom antiochijského patriarchu; Bazilika sv. Vavrinca za hradbami sa tiež niekedy radí medzi väčšie baziliky, pretože je titulárnym kostolom jeruzalemského patriarchu.

Okrem týchto kostolov získalo privilégium patriarchálnej baziliky ešte niekoľko ďalších kostolov, napríklad Bazilika sv. Františka v Assisi a Panny Márie Anjelskej s kaplnkou Porciunkula. Je v nich umiest­nený pápežský sedes a oltár, na ktorom sa slúži liturgia iba so súhlasom pápeža.

Basilica minor (bazilika menšia) je pápežský čestný titul pre zvlášť významné kostoly v Cirkvi na celom svete. Ich počet značne prevyšuje počet bazilík s prívlastkom maior. Prvým chrámom s týmto titulom sa stal na základe apoštolského breve Pia VI. (27. júna 1783) Chrám sv. Mikuláša v Tolentíne.

Normy v súvislosti s udelením titulu basilica minor po Druhom vatikánskom koncile stanovuje dekrét Domus Dei zo 6. júna 1968, ktorý promulgovala Posvätná kongregácia obradov. Uvádza sa v ňom, že bazilika má byť úzkym spojivom s Katedrou sv. Petra a osobitným centrom liturgických a pastoračných podujatí.

Pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou Pastor bonus (28. júna 1988) stanovil nové normy o rímskej kúrii. V 69. článku tejto konštitúcie sa kompetencia udeliť titul basilica minor určuje Kongregácii pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Táto kongregácia - vzhľadom na najnovšie liturgické dokumenty a po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov - uviedla 9. novembra 1989 (na sviatok výročia posvätenia Lateránskej baziliky) nové normy prispôsobené dnešným okolnostiam.

V apoštolskej konštitúcii Pastor bonus sa v prvej časti uvádzajú pod­mien­ky potrebné na dosiahnutie titulu basilica minor. V druhej časti sa uvádzajú dokumenty, ktoré treba predložiť, aby tento titul chrám získal. V ďalšej časti sú uvedené služby a úlohy vlastné bazilike v liturgii a pastorácii. V bazilike sa má umiestniť znak Svätého Otca, znak Apoštolskej stolice a celé znenie apoštolského breve, ktorým sa udelil titul baziliky.

Postavenie baziliky menšej umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámu a pečiatke. Aby sa zjavnejšie prejavilo puto spoločenstva baziliky menšej s rímskou Petrovou katedrou, každý rok sa v nej osobitne slávia v tomto zmysle významné liturgické dni, a to: sviatok Katedry sv. Petra (22. februára); slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla (29. júna); výročie voľby alebo začiatok pastierskej služby najvyššieho veľkňaza (počas pontifikátu pápeža Benedikta XVI. ide o dni: 19. apríl - výročný deň zvolenia v roku 2005; 24. apríl - začiatok pastierskej služby v tom istom roku).

Lateránska bazilika ako symbol jednoty

Na začiatku boli miestom stretávania kresťanov ich súkromné domy, kde sa spoločenstvá zhromažďovali na modlitbu a lámanie Eucharistického chleba. Zhromaždené spoločenstvo bolo - a dodnes je - Božím svätým chrámom. Postupom času si tieto spoločenstvá stavali budovy určené na liturgické slávenie, prednes Božieho slova a modlitbu. A tak kresťanstvo, od svojho počiatočného prenasledovania až po konečnú náboženskú slobodu v Rímskej ríši, začalo stavať svoje veľké baziliky, z ktorých najvýznamnejšou je rímska katedrála svätého Jána Lateránskeho.

Táto katedrála je symbolom jednoty všetkých miestnych cirkví na svete s Rímskou cirkvou. Nikdy by sme však nemali strácať zo zreteľa, že skutočným miestom stretnutia človeka s Bohom, je Ježiš Kristus.

Bože, večná pravda, veríme v teba.Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.

Svätá brána a jubilejné roky

Práve v Lateránskej bazilike pápež Bonifác VIII. v roku 1300 slávnostne otvoril prvý svätý rok v histórii. A v Jubilejnom roku 1423, ktorý sa konal pri príležitosti spomienky na návrat pápežstva do Ríma po avignonskom vyhnanstve, pápež Martin V.

Ján Pavol II. v bule Incarnationis mysterium, ktorou vyhlásil Veľké jubileum 2000, vysvetlil, že pripomína prechod z hriechu do milosti, ktorý je povolaný uskutočniť každý kresťan. Vychádzal z Jánovho evanjelia, kde Ježiš sám seba označuje za bránu, ktorá jediná vedie k Otcovi. „Je len jeden vchod, ktorý umožňuje vstúpiť do života spoločenstva s Bohom. Tým vchodom je Ježiš, jediná a výlučná cesta spásy.“ Prechod cez bránu si vyžaduje odvahu zanechať starý život. „Prejsť touto bránou znamená vyznať, že Ježiš Kristus je Pán, a posilňovať vieru v neho, aby sme žili novým životom, ktorý nám on daroval.“

Svätú bránu v Lateráne mimoriadne otváral aj Svätý Otec František pri príležitosti Svätého roka milosrdenstva. V homílii 13. decembra 2015 nadviazal na to, že by sme sa mali radovať a vydávať svedectvo o blízkosti a starostlivosti Pána.

Posviacka Lateránskej baziliky

Dnes si pripomíname posvätenie Lateránskej baziliky. Tomuto chrámu sa hovorí, že je to matka všetkých chrámov. Teda i toho nášho. Jej stavbu začal rímsky cisár Konštantín Veľký. Bol to cisár, ktorý sa rozhodol pre kresťanstvo a v roku 313 daroval kresťanom slobodu - zbavil ich prenasledovania. Po spomenutom roku začal stavať prvú kresťanskú katedrálu - veľký chrám pre pápeža. Dnes všetci vieme, že hlavným pápežským chrámom je Bazilika svätého Petra. Ale 10 storočí to bola Lateránska bazilika.

Tak ako to bolo zvykom, cisár použil kameň - pripomínajúci v našich očiach niečo večné - aby vytvoril chrám pre Boha a jeho služobníka pápeža. Spomínam to však preto, že dejiny tohto chrámu sú veľmi symbolické. Tento prvý veľký a vyzdobený chrám kresťanstva prešiel niekoľkonásobným drancovaním, zemetrasením, vyhorením. Zo stredoveku existuje svedectvo, že na jeho ruinách sa pásli ovce. Avšak po každej ťažkej rane ho opravili, nanovo ozdobili a sprevádzkovali.

My sme chrám

V 2. čítaní (1 Kor, 3,9c-11.16-17) apoštol Pavol veľmi dobre vystihol, o čo má ísť. My sme chrám! „My“ ako spoločenstvo, keď svojím konaním a svojimi vzťahmi prispievame k budovaniu Božieho kráľovstva.

Spomínal som Lateránsku baziliku, ktorá prežila a po dnešný deň funguje. Jeruzalemský chrám také šťastie nemal. V roku 70 po Kristovi ho zničili Rimania a už nikedy nebol obnovený. Na jeho mieste je mešita a Izraelitom zostal múr nárekov. Po zničení chrámu sa rabíni pýtali, čo teraz, kde a ako sa majú stretávať s Bohom, keď jeho dom leží v rozvalinách. A potom im napadlo riešenie - svätosť oltára Pánovho domu sa preniesla na jedálenský stôl židovskej domácnosti. Keď sa rodičia stretávajú s deťmi pri stole, vtedy je uprostred nich Boh. Pre mňa je to povzbudzujúci príklad toho, ako sa má chrám a jeho kult podpísať na našom živote.

Prehľad bazilík na Slovensku s titulom Basilica minor

tags: #lateranska #bazilika #chram #spolocenstvo