Liturgický rok „A“ zakončujeme úryvkom z 25. kapitoly Matúšovho evanjelia, ktoré nás sprevádzalo počas tohto roka. Ježiš tu veľkou eschatologickou predpoveďou uzatvára svoje verejné vyučovanie. Keď uzrel zástupy, bolo Mu ich ľúto, že boli utýrané a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera.
V Matúšovom evanjeliu sa spomínajú mnohé cesty Pána Ježiša po izraelských mestách a dedinách. Počujeme o zástupoch ľudí, ktorí ”boli utýraní a bezmocní” a pripomínali “ovce, ktoré nemajú pastiera”. Takýto stav národa možno označiť moderným slovom “frustrácia”. Frustrovaný človek je človek sklamaný, neuspokojený a nahnevaný a to je podkladom jeho zlej vôle a aj častej agresie.
Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov je málo, preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu”.
Ježiš ako Dobrý Pastier
Ježiš používa obraz pre vtedajších poslucháčov zrozumiteľný. Pastier kráča na čele stáda, hľadá obživu pre ovce, bráni pred hroziacim nebezpečenstvom, je prvým terčom pre agresora. Ovce počúvajú jeho hlas, nasledujú ho, je pre ne istotou, bezpečím, ochranou.
Ježiš sa predstavuje ako Dobrý Pastier. Prečo? Používa tento obraz v situácii, keď uzdraveného slepca od narodenia židia vyhodili spomedzi seba. Ježiš sa ho ujíma, berie ho pod ochranu rečou o bráne, ovčinci a pastierovi. Evanjelista Ján pripomína tieto Ježišove slová rodiacim sa kresťanským spoločenstvám na konci prvého storočia, ktoré boli vylučované spomedzi židov.
Starozákonná tradícia
Tieto nároky nezaznievajú po prvýkrát až z Ježišových úst. Zbožným židom sú známe zo starozákonnej náboženskej tradície. Za pôst, milý Bohu Izaiáš označuje: „Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš? (Iz 58, 7); a Ezechiel kladie na spravodlivého nasledujúce požiadavky: „nikoho nezarmucuje, dlžníkovi vráti záloh, cudzí majetok si neprisvojí, zo svojho chleba dá hladnému a nahého zaodeje rúchom, nepožičiava na úžeru a neberie viac, od zločinu si odťahuje ruku a spravodlivo rozsudzuje medzi stránkami, chodí podľa mojich prikázaní a zachováva moje rozsudky, takže koná správne: ten je spravodlivý, žiť, áno žiť bude, hovorí Pán, Boh. (...) nikoho neutláča, neberie záloh a lúpež nepácha; zo svojho chleba dá hladnému, nahého zaodeje rúchom“ (Ez 18, 7 - 9. 16).
Ak je Ježiš Sudca a Kráľ vesmíru, treba byť ochotný slúžiť mu, avšak podľa jeho požiadaviek mu majú ľudia túto službu prejavovať v pozornosti na potreby najnúdznejších bratov.
Skutky milosrdenstva
Hoci sám Ježiš opisuje svoj druhý príchod ako vesmírnu udalosť, hovorí, že príde v sláve, sprevádzaný anjelmi, pri samotnom súde sa bude zaujímať o drobné skutky milosrdenstva, nie o veľkolepé diela. Práve týmito požiadavkami potvrdzuje, že on je ten Kráľ - Sudca, ktorého predpovedá prorok Ezechiel ako pastiera, ktorý súdi svoje ovečky.
V zdramatizovanom obraze tak dokonca štyri krát - dva krát v pozitívnom zmysle, dva v negatívnom - zaznieva tých istých šesť skutkov milosrdenstva, dokonca prednesených vždy v tom istom poradí. Nejde o vyčerpávajúci zoznam, ale o zdôraznenie ich mimoriadneho významu.
Kritériom súdu sú „skutky telesného milosrdenstva“. Hlad a smäd vedú k fyzickej smrti, odvrhnutie a nahota k morálnej smrti, choroba a väzenie k obidvom.
Dôležitosť služby blížnemu
Dlhé diskusie o tom, koho myslel Ježiš pod „jedným z mojich najmenších bratov“ len zakrývajú podstatu, na ktorú Ježiš štvornásobným opakovaním kládol dôraz: každú službu človeku v akejkoľvek núdzi, už tým, že mu pomôžeme, preukazujeme ju Ježišovi samému.
Vyjadruje to opakovaný údiv: „kedyže sme ťa videli...?“. Na oprávnené a zvedavé osudové otázky „kedy“ sa Kristus vráti v sláve, „kedy“ bude koniec sveta, „ako obstojím pri súde“ Ježiš odpovedá: Keď Syn človeka príde v sláve, dozvieme sa, že ono „kedy“ je práve „dnes“, „teraz“, keď prichádza k nám v každom núdznom a že o celej večnosti práve rozhodujem podľa toho, ako sa k nemu zachovám.
Ak však v tomto kontexte ide o univerzálny súd, prikláňame sa k názoru že sa týmto výrazom myslia všetci ľudia. On oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Význam obrazu je v tom, že sa oddeľujú tí, čo sú určení k životu od tých, ktorých údelom je smrť.
Prijať chudobného znamená prijať kráľa slávy.
Význam lásky a služby
Posolstvo celého Matúšovho evanjelia nám odkazuje, že človek bude súdený na základe svojej lásky k maličkým a slabým. Protirečí však celému kontextu evanjelia, keď si niekto myslí, že vzťah k Bohu nie je dôležitý. Láska k najposednejšiemu je láskou k Bohu. Prikázanie lásky k blížnemu vnútorne pramení z prvého a hlavného prikázania lásky k Bohu.
Ježiš spomínanými príkladmi nadväzuje na starozákonnú tradíciu, a hlavne chce ukázať, že ide o celkom konkrétne situácie veľmi rozmanitej núdze blížneho, určité okruhy: hlad predstavuje všetky problémy sociálnej nerovnosti a hmotnej biedy, smäd nespravodlivosť, choroba všetky zdravotné problémy, osamelosť psychické utrpenie, väzenie násilie a potláčanie slobody a ľudskej dôstojnosti.
Náš večný údel bude závisieť od našej schopnosti vidieť a milovať Pána v tých najposednejších. Kto miluje, prešiel zo smrti do života.
Ježiš počas celého verejného pôsobenia zdôrazňoval, že nestačí len volať „Pane, Pane“, ale plniť Otcovu vôľu (7, 21-23). Jeho synovia majú milovať všetkých ako on: „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.(.) Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (porov.
Ateizmus a viera
Neraz tak hovoria, lebo sú pohoršení zlým príkladom nedobrých kresťanov. Tak, ako je každý náchylný k zlému, v každom je aspoň iskra túžby po dobre, ktorá je vždy stopou dobroty Boha Stvoriteľa. Bežne považujeme za ateistov nepraktizujúcich kresťanov, nepokrstených.
Ateistom v pravom zmysle sa myslí ten, kto vedome popiera Boha a odkláňa sa od neho, čím sa dobrovoľne zrieka aj spásy. Ale aj kto sa ponorí do tmy, nesie v sebe vnútorné svetlo, ktoré nemožno v žiadnom človeku zničiť a v ktorom sa mu Boh prihovára. Hlavný argument však je, že Kristus zomrel aj za ateistov.
Dôležité je poznať aj dôvody toho, že sa niekto vyhlasuje za ateistu. Neraz sa aj po krátkom rozhovore ukáže, že svojmu ateizmu veľmi neverí.
Dve skupiny ľudí
Ľudstvo sa skladá z dvoch skupín ľudí: „raz narodených“ a „dvakrát narodených“. Raz narodení sú tí, ktorí opustili matkino lono s plačom, dvakrát narodení sú tí, ktorí sa „narodili z Boha“ a stali sa účastnými nielen na prirodzenosti svojich rodičov ale aj na prirodzenosti Boha.
Boh nie je Bohom mŕtvych vecí, ale obnovených vecí. Nemení ideál, aby zapadal do spôsobu života ľudí, ale mení ich spôsob života, aby im dal ideál. Len človek, ktorý sa rozhodne žiť pre seba, zostáva v hrobe. Žiadne sebazaprenie neostáva bez vzkriesenia ducha.
Posledné lono, cez ktoré prechádzame, je lono času, aby sa narodila večnosť. Je to Golgota, ktorá nás individualizuje bez ohľadu na to, ako sme sa v živote prispôsobovali. Tu vystúpime z radu, keď zavolajú naše meno. Urobí sa čiara pod súčet dní a tento ústrižok nesieme na súd.
Počas nášho života mnohé naše rozhodnutia neboli dokonalé, lebo telo, čas a momentálne výhody skomplikovali problémy. Ale keď vypustia vtáča z klietky, lieta.
Nie je to veda, čo vykupuje človeka. Človek je vykúpený prostredníctvom lásky. Ten, kto nepozná Boha, i keď môže mať rôzne nádeje, v podstate je bez nádeje, bez veľkej nádeje, ktorá podopiera celý život.
Vzťah s Ježišom je však vzťah s tým, ktorý dal sám seba ako výkupné za nás všetkých. Byť v spoločenstve s ním nás začleňuje do jeho bytia „pre všetkých“ a to sa stáva aj spôsobom nášho bytia.
Všetci túžime po večnej blaženosti v Božej prítomnosti, ale túto blaženosť sme schopní prežívať už teraz - práve v tejto chvíli môžeme byť šťastní s Bohom.
Nedeľa Dobrého Pastiera
Štvrtá veľkonočná nedeľa nesie pomenovanie Nedeľa dobrého pastiera. Je to zároveň aj deň modlitieb za duchovné povolania. Modlíme sa za to, aby Pán dal svojej Cirkvi pastierov podľa svojho srdca.
Ale rád by som upriamil vašu pozornosť, milí rodičia, na význam pojmu „pastier“ z pohľadu vášho životného stavu. Vy ste pre svoje deti prvými svedkami viery. Ste akoby pastiermi pre nich, chránite ich od zlého, chcete im iba to najlepšie a ste ochotní sa obetovať pre nich až do krajnosti. Majte a zachovajte si tento vzor zodpovednosti a starostlivosti dobrého pastiera aj naďalej. To iste sa však týka aj nás ostatných, aby sme sa snažili privádzať ku Kristovi tých, ktorí zablúdili na ceste spásy, ktorí sa stratili a sú vystavení nebezpečenstvu zla, nebezpečenstvu večného zatratenia. Nech každý jeden z nás je a bude pre toho druhého oporou.
Hoaxy a falošné správy
V Biblii je nazvaný aj Otec lži. Tomuto hoaxu veria dodnes veľmi mnohí. Takých ľudí - utýraných, bezmocných, slabých, nešťastných akoby bezhlavé stádo žijúcich bolo možné stretnúť vždy. Stretal sa s nimi aj Pán Ježiš - aj s ich agresivitou, nenávisťou a zlobou. On ich však neodsudzoval, netrestal a neprehlboval sklamanie a bolesti oklamaných, ale ich navštevoval a liečil. Uzdravoval všetky neduhy- telesné i duchovné, všetky nemoce a prinášal “dobrú zvesť” pre všetkých. Prinášal evanjelium o kráľovstve, ktorého dvere On otvoril a otvára pre všetkých. On sám bol a je tými dverami, lebo Jeho slovo je slovo pravdy. Preto očakával a očakáva aj dnes plnú dôveru.
Výzva k modlitbe
Otvoriť oči a srdce pre jasné slovo a odpoveď samotného Pána cirkvi: “Proste preto Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu”. Prispieť k duchovnému prebudeniu, uzdraveniu spoločenstva tela i duše cirkvi, k prekonaniu falošnej viery v klamstvá sveta a “toho starého nepriateľa,” a tak prispieť k prekonaniu sklamania, smútku, hnevu a agresivity medzi ľuďmi môže každý. Každý kto počuje aj dnes výzvu Pána Ježiša: “Proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu”. Žatva začína modlitbou: prípravou pôdy, orbou a pokračuje sejbou dobrého zrna, ktorým je čisté slovo Božie.
Vráťme sa na záver znova k nášmu oltárnemu obrazu Premenenia Pána: Po tomto hlbokom duchovnom zážitku Ježiš schádzal s apoštolmi do reality všedných dní, ba kráčal smerom k inému vrchu, ku Kalvárii, na ktorej mal zomrieť na kríži. Ich viera sa dostala do krízy. No aj vďaka tomuto zážitku nemala vyhasnúť. A apoštoli naozaj zostali spolu aj v temnote smútku až do radostného rána vzkriesenia.
Drahí bratia! Aj po tejto slávnostnej vysviacke prídu vo Vašom živote všedné dni. Z rozličných dôvodov sa možno ocitneme aj v duchovnej hmle alebo priamo v temnote. No, treba si uvedomovať, že na základe svätenia zostávate spojení so spoločenstvom Cirkvi, že ste pričlenení k biskupovi, ku kňazom, ale i k veriacim laikom. A pokiaľ i v ťažkých chvíľach si zachováme jednotu s Cirkvou, budeme vytvárať predpoklady, aby sa vzkriesený Pán, náš Dobrý Pastier s nami znova stretol a viedol nás k prameňom vôd života.
Nech Panna Mária Salus Populi Romani, bdie nad každým z vás a nad vašou cestou.
Žalm 100
Na začiatku žalmu vyzýva žalmista - ako je v Žaltári časté - celú zem k chvále Božej moci a slávy. Dôvodom je skutočnosť, že Boh je Stvoriteľ (v. 3), a teda by ho mali zvelebovať všetky jeho stvorenia, dokonca aj tie, ktoré toho nie sú schopné, ale samotná ich existencia je dôkazom Božej moci a slávy.
Ž 100 je dokonalý a pritom jednoduchý modlitbový chválospev. Ako jeden z najznámejších chválospevov Žaltára sumarizuje vieru a nádej Izraela - tak starého (podľa tela), ako aj nového (podľa Ducha).
Ježiš ako brána k ovciam
Je zvláštne, že samotná reč o pastierovi sa u Jána nezačína výrokom „Ja som dobrý pastier“, ale iným obrazom: „Ja som brána k ovciam“ (Jn 10,7). Už predtým Ježiš povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou je pastier oviec“ (Jn 10,1-2). Tým Ježiš dáva meradlo, že pastierom jeho stáda, môže byť len ten, kto k stádu vstupuje cez Ježiša ako cez bránu. Najvyšším pastierom oviec teda zostáva stále Ježiš.
Konkrétna podoba toho, čo znamená vstupovať k ovciam cez Ježiša ako cez bránu je opísaná v 21. kapitole Jánovho evanjelia, pri uvedení Petra Ježišom do pastierskeho úradu. Aby sa Peter mohol stať pastierom Ježišovho stáda, musí byť zjednotený s Ježišom v láske. Až po tomto vysvetlení, ako sa možno stať pastierom Ježišovho stáda, prichádza najznámejší výrok tejto obraznej Ježišovej reči: „Ja som dobrý pastier“.
Dobry pastier dáva život
Avšak skutočný pastier koná opačne - neberie život, ale ho dáva: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“. Ježiš je nielen pastierom, ale aj pastvinou - pokrmom, dáva život tak, že sa sám dáva, lebo on je Život (por.
Tak ako sa v Ježišovej reči o sebe ako o chlebe života v 6. kapitole Jánovho evanjelia (t.j. v tzv. eucharistickej reči) Ježiš nezastavuje len pri odkaze na seba ako Slovo, ktoré bolo už v Starom Zákone pokrmom pre veriacich, ale hovorí o sebe ako Slove, ktoré sa stalo telom, a ktoré sa stane darom za život sveta, tak aj v tejto reči o pastierovi nejde len o dávanie pokrmu, ktorý je akosi mimo darcu Života, ale že ten pokrm vzniká práve tým, že svoj život vydá za svoje ovce. V pozadí reči o pastierovi teda stojí kríž, ale nie ako niečo náhodné, ako niečo vykonané na Ježišovi len zvonka, ale ako jeho slobodné vydanie seba samého za ovce: „Dávam svoj život a zasa si ho vezmem. „Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba“ (Jn 10,17n). Ježiš teda nedáva „niečo“, ale sám seba.
Zhrnutie
Ježiš Kristus je dobrý pastier a aj svoj život položí za svoje ovce. On prišiel medzi Izrael, ktorý blúdil, aby ho priviedol na správnu cestu. Stará sa oň, aby to bol iba jeden ovčinec s jedným pastierom.
Pre Pavla a Barnabáša to však nebola žiadna tragédia, jednoducho pokračovali ďalej v evanjelizačnej ceste po Malej Ázii. Hoci sa nám postoj Židov voči univerzalizmu spásy, ktorú prináša Kristus, môže dnes zdať ako úzkoprsý, malicherný, nedôstojný nábožného človeka, musíme si uvedomiť, že tento postoj náboženskej nadradenosti voči tým, ktorí sú od nás iní, je vlastný aj nám a bol problémom v každej dobe.
Súčasná Cirkev je teda „cirkev pohanov“, čo však neznamená, že sa dar spásy Židov už vôbec netýka. Dvere pre židovský národ sú do Cirkvi neustále otvorené, a my dnes už Židov nezatracujeme, naopak veríme, že Židia môžu istým spôsobom získať dar spásy aj vďaka svojmu nábožnému zachovávaniu predpisov Starého Zákona, podobne ako aj neveriaci môžu získať dar spásy vďaka zachovávaniu prirodzeného zákona vo svedomí, čo však neznamená, že Kristovo dielo spásy bolo zbytočné. Znamená to len toľko, že sa jeho dielo spásy privlastňuje aj tým, ktorí podľa slov Druhého Vatikánskeho koncilu „bez vlastnej viny neprišli k jasnému poznaniu Boha, a usilujú sa, nie bez Božej milosti, správne žiť.
Ak zídeme z cesty spásy, nášmu pastierovi Ježišovi Kristovi, ktorý za nás položil svoj život, to nie je ľahostajné. Ihneď sa vyberá za nami a volá na nás. On nenecháva nikoho, koho mu Otec zveril, len tak napospas vlkovi, čiže diablovi. Pretože, je pravdou to, čo sa spieva v piesni: Ak sa jedna ovca stratí, on sa hľadať ju navráti!
Ak viem, komu som uveril, potom viem aj za kým mám ísť a viem, že pri ňom mi nič chýbať nebude.
Pretože, je pravdou to, čo sa spieva v piesni: Ak sa jedna ovca stratí, on sa hľadať ju navráti!
Nech každý jeden z nás je a bude pre toho druhého oporou.
Ak viem, komu som uveril, potom viem aj za kým mám ísť a viem, že pri ňom mi nič chýbať nebude.