Len Boh odpúšťa 2013: Recenzia Filmu Nicolasa Windinga Refna

Dánsky režisér Nicolas Winding Refn má vo svojich filmoch (Bronson, Drive, Pusher, Fear X) blízko k násiliu, nemožnosti voľby a k tendencii vykresať z akéhokoľvek hoväda pútavú postavu, ktorá hýbe útlou príbehovou líniou. Premiéra novinky dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna (Drive) kritiku rozdelila na dva polarizované tábory. Inak to nebude ani s divákmi. Mnohí v snímke Len Boh odpúšťa uvidia nadutú artovú oslavu násilia plnú nesympatických postáv a ocenia prinajlepšom jej precíznu vizuálnu a hudobnú stránku. Bude ich rozčuľovať, ako veľa toho režisér hovorí obrazom a ako málo slovami.

Vyskúšať si, ako bude film pôsobiť práve na vás, sa však oplatí. Len Boh odpúšťa je v dejovej rovine jednoduchý príbeh o zle, ktoré plodí ďalšie zlo a dá sa zastaviť - opäť len zlom. Americkí bratia Julian a Billy sa usadili v Bangkoku. Naoko prevádzkujú boxerský klub, ale v skutočnosti obchodujú s drogami. Ako neskôr zistíme, okrem neštandardného prístupu k zárobkovej činnosti majú aj silné sklony k agresivite. Billy tie svoje hneď v úvode nezvládne - brutálne zavraždí tínedžerskú prostitútku. Na miesto činu prichádza policajný dôstojník Chang. Nebude medzi vinníka a spravodlivosť klásť zbytočné prekážky.

Plagát k filmu Len Boh odpúšťa

Julian nie je žiadne neviniatko, no bratovu smrť považuje za spravodlivú. Nie však jeho matka, ktorá prichádza svojho prvorodeného pomstiť. Billy bol podľa všetkého obľúbencom chladnej ženy, ktorá mladším potomkom okázalo pohŕda. Ich protivník Chang má sám so sebou oveľa menej problémov. Refn urobil dobre, že príbeh príliš nerozvíjal - hoci pre tých, ktorí si radi potrápia hlavy doň predsa zašifroval viacero hádaniek. Práve na pozadí jednoznačnej zápletky však získal priestor na dokonalú hru s atmosférou.

Refn sa netají obdivom Gaspara Noého či Alejandra Jodorowského a na psychedelickej podmanivosti filmu to vidno. Len Boh odpúšťa je však viac ako štylistické cvičenie na pozadí gangsterky. Medzi jeho riadkami sa dá dočítať napríklad aj o paradoxoch miesta, kam si státisíce západniarov chodia pre slastný pocit, že si môžu za svoje doláre dovoliť všetko. Partia cudzincov si tu s tichým (a dobre zaplateným) súhlasom úradov veselo obchoduje s drogami a ženami. Cítia sa ako nepremožiteľní bohovia, dobyvatelia zaostalého raja. Až keď prekročia poslednú hranicu, stretnú sa s faktom, že sú len osťami v zadku prekvapujúco tvrdého sveta. A ten sa ich strasie ľahšie, ako by si kedy mysleli. Chang nepotrebuje doláre, aby vykonal spravodlivosť. Nepotrebuje ani emocionálne pohnutie, ktoré k pomste ženie jeho protivníkov. Možno preto pôsobí ako nezmyselný sadista, rovnako ako aj násilie v celom filme je pomerne ľahké považovať za samoúčelné. Ťažko očakávať, že by mal každý chuť hľadať čosi pod takým vyhraneným povrchom. Refn sa azda až príliš okázalo nesnaží vyjsť divákovi v ústrety.

Bangkok - mesto, kde sa odohráva dej filmu

Lenže ten, kto jeho málovravné postavy odsúdi za ploché karikatúry, bude mu krivdiť zbytočne. Film je zároveň tak trochu psychologickým experimentom a je zaujímavé sledovať, ako naň diváci reagujú. Niektorí po dosiahnutí svojho prahu únosnosti filmovej krvi z kina odchádzajú. Ďalší, ktorí k násiliu nedokážu zaujať žiadny emocionálny postoj, sa budú, prekvapivo, smiať - ako sa naučili pri „tarantinovkách“. Len Boh odpúšťa s priveľkým odstupom môže pôsobiť pomerne plytko a Refn iste s menšinovým záberom svojho filmu rátal.

Cesta dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna pripomína závratné stúpanie a klesanie morských vĺn. Len čo totiž spraví jeden vynikajúci film, akoby náročky si svoju reputáciu pošramotí jedným zlým. Keď pred dvoma rokmi vyšiel Drive (2011), automaticky sa stal kultovou záležitosťou. Teraz, keď sa na Blu-Ray dostáva režisérov nový film Len Boh odpúšťa, hravo sa dá označiť za najnezáživnejší film roku.

Julian (Ryan Gosling) už desať rokov žije so svojím bratom v Bangkoku. Domov sa nesmie vrátiť, pretože tam zavraždil policajta. Ani sa mu nechce, s bratom majú rozbehnutý dobrý biznis s drogami. Všetko sa mení, keď Julianov brat zabije prostitútku. Polícia zavolá na pomoc hrozivého Changa (Vithaya Pansringarm), ktorý dovolí otcovi prostitútky, aby Julianovho brata osobne zabil. Crystal (Kristin Scott Thomas), matka obidvoch bratov, chce od Juliana, aby svojho brata pomstil zabitím Changa.

Ak chceme pochopiť, kde Len Boh odpúšťa zlyháva, musíme v prvom rade vypichnúť klady Refnovho režisérskeho rukopisu. V tomto prípade najmä tie, ktoré použil v Drive (a neúspešne aj tu). Refn dokáže rozprávať absolútne konvenčný príbeh nekonvenčným spôsobom, zdvíhajúc ho na úroveň umenia, silného emocionálneho zážitku, podmieňovaného vizuálne aj technicky. Úžasne nakomponované zábery sú pritom len polovica úspechu. Drive fungoval hlavne pre to, že svoj vizuálny a herecký minimalizmus vypĺňal vkladaním výborne zvolenej hudby.

Keď sa divák povznesie nad tú sériu udalostí a ako-tak začne horko-ťažko akceptovať rôzne divné postavy príbehu (často rozvíjané len v nedostatočných náznakoch), zistí, že celá snímka je len kópiou Drive. Rovnako ako to bolo aj v Drive, Len Boh odpúšťa má neoriginálny príbeh, tento raz však aj už neoriginálny režijný prístup. To by samo o sebe nevadilo, no smola je v tom, že umelecký prístup k látke na akom film stavia, je tu samoúčelný. Dokonale naaranžované a nasnímané zábery v kombinácii s kvalitnou až halucinogénnou hudbou, ako aj výborne zrežírovaný súboj vo finálnej tretine, sú len dobre odvedeným remeslom, nič viac. Tmavé vizuálne prevedenie kombinované s kontrolovaným prienikom svetla v každej scéne je tu len na parádu. Režisérsku snahu o to, aby film aj niečo okrem názvu povedal, tu nenájdete, iba ak peknú porciu starostlivo spracovaných krvavých scénok.

Ryan Gosling ako Julian

Herecky má čo hrať len Kristin Scott Thomas. Jej podanie pomstychtivej a znevažujúcej matky je veľmi naturalistické, prakticky ako jediná do filmu vkladá aké-také náznaky emócií. Pansringarm v úlohe Changa by síce vystrašil aj Chucka Norrisa, no je na tom podobne ako Gosling - je determinovaný zostať pri kamennej tvári ako 90% všetkých ostatných postáv. Je to strojené pozérstvo, ktoré nič nerieši a nie je nástrojom v rukách umelca, inštruuje akurát nudu. Niektorí slepí diváci Refnovej tvorby namietali, že vo filme treba hľadať a pozerať ho viackrát. Tu je to však strata času, film sa ani nenamáha vyvinúť konflikt, na ktorom by sa dalo stavať. Vo výsledku sa len tvári, že niečo chce povedať, no nehovorí vôbec nič. Scenáristicky je film ďaleko skúpejší než bol svojho času Drive.

Samozrejme, ako obvykle, je oficiálny text distribútora značne mätúci. Osobne mám totižto pocit, že som pozeral úplne iný film. Film, ktorý nie je pre každého. POZOR! Toto nie je svižne plynúci ľahký akčňák s rýchlym strihom, ako by sa mohlo zdať z oficiálneho textu distribútora. Ak očakávate ďaľší Gangster Squad (2013), nemohli ste sa viac zmýliť. Áno, aj tu si hlavnú rolu strihol Ryan Gosling, ale tým sa všetka podobnosť končí. Nicolas Winding Refn sa nám totižto rozhodol naservírovať solídne psycho. Žiaľ, tentokrát sa režisér až priveľmi utrhol z reťaze.

Only God Forgives je pastvou pre oči. Vizuálu veľmi pomáha fakt, že sa dej odohráva v Bangkoku, prekvapivo veľmi fotogenickom meste, ktoré dáva filmu príjmne ostrú príchuť thajského curry. Estetická stránka filmu je dokonale prepracovaná a krikľavo tak kontrastuje s jeho náplňou.Tou sú totiž orgie krvavého násilia. Diváci, kritika a porota na filmovom festivale v Cannes sa možno aj kôli tomu k filmu postavili tak odmietavo. Táto reakcia bola, podľa mňa, veľmi povrchná. Násilie nieje zobrazované prvoplánovite aj keď je pretkané celým filmom. Najtvrdšie scény sú podkreslené hudbou, ktorá výrazne ovlyvňuje vyznenie zobrazovaného deja.

Nicolas Winding Refn má po Madsovi Mikkelsenovi nového obľúbenca. Je ním Ryan Gosling. Ten je schopný dostať poriadne do držky, tváriť sa duchaprítomne ako predavač pečených gaštanov pod Manderlákom a dôveryhodne zahrať chlapíka zmietaného oidipovským komplexom, takže vo filme pôsobí prirodzene ako blbec v parlamente. Ako jeho matka mu tu sekunduje skvelá Kristin Scott Thomas. K jej výkonu môžem napísať len toľko, že naposledy vo mne podobné pocity vyvolala sestra Ratchedová (v podaní Soni Valentovej).

Only God Forgives je skvelý film a ten, kto si myslí opak, si zaslúži aby nový film natočil Zdeněk Troška.

Zhrnutie

Len Boh odpúšťa si ťažko nájde objektívneho fanúšika. Nemá mu totiž čo ponúknuť, okrem kŕčovito sterilného herectva hlavného protagonistu a postáv, ktoré ani priestor na pochopenie nedostávajú. Príbeh ani nestihne začať a už viete, že je to nuda, ktorá nič nehovorí. Ani nepovie. Navyše je film spracovaný umelecky, čo sa tiež ukázalo ako nie práve najlepšia voľba(hoci je to dobre odvedená práca). A to preto, že všetko je len na parádu, žiadna finesa ako aj hĺbavé zábery neslúžia ničomu inému než samým sebe. Je to po dlhšej dobe jeden z najprázdnejších umeleckých filmov (či skôr umelecky sa tváriacich), na ktorého dopozeranie sú potrebné aj pevné nervy.

Len Boh odpúšťa naozaj nie je film pre každého. Konzumentov akčných filmov ubije pomalšie tempo a nečakaný záver. Milovníkov artovejších vecí zas môže zaskočiť vysoká miera brutality, ktorú ja osobne musím pochváliť. Režisér nám podsúva skutočnú gore-ovú lahôdku. Hlavný záporák v podaní Vithaya Pansringarma je magor na pohľadanie. Ihlica sem, nožík tam, šup, odseknutá rúčka, vypichnuté očko a na všetko pekný záber so solídnym množstvom krvi.

Ak by som to mal zhrnúť: Tento film vlastne ani nie je film. Je to prehliadka tvárí čučiacich do kamery. Príbeh? Niečo tam je, ale potom príde koniec s priam dadaistickým zvratom, ktorý to zaklincuje. Žiaľ, obávam sa, že nový snímok Nicolasa Refna priemerný konzument kinematografie neocení.

Ak sa rozhodnete na film ísť, je veľmi pravdepodobné, že vám hlavou budú preháňať myšlienky podobné mojim, písaným kurzívou. A budete mať pravdu. Mne sa však v hlave hmýrilo aj čosi iné. Pocit, že sa pozerám na umenie, a že je to fajn. Síce netuším, čo mi chcel autor filmu povedať, a možno to netuší ani on sám, ale spôsob akým mi to vravel, ma bavil. A to je jediné, na čom naozaj záleží. Nebojte sa teda nových nevyšľapaných ciest. Len Boh odpúšťa nie je zlý film.

Prehľad filmu

tags: #len #boh #odpusta #2013