V tejto sérii relácií sa zaoberáme výkladom Jakubovho listu. Venujeme sa praktickému rozboru textov Písma, ktoré by mali sprevádzať náš každodenný život. Dnes sa spoločne pozrieme na to, čo je Hriech odsudzovania druhých.
Jakub 4:11-12:
Bratia, neohovárajte sa navzájom! Kto ohovára brata alebo posudzuje brata, ohovára zákon a posudzuje zákon. A ak posudzuješ zákon, nie si činiteľom zákona, ale sudcom. Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý má moc zachovať a zatratiť.
Sotva nájdete v Písme iný verš, ktorý je tak často porušovaný samotnými kresťanmi. Sám som sa roky modlil, aby som ani v srdci neodsudzoval niekoho iného, ale svoje predsavzatia som sám mnohokrát porušil. Som si istý, že nie som sám. Viem, že je to hriech, aj keď si svoje myšlienky nechám len pre seba.
Žijeme v dobe, keď tolerancia, jednota a „láska“ väčšinou znamená, že sa máme ku všetkým ľuďom chovať ohľaduplne a nikoho nekritizovať. Biblia však učí, že kazateľ je bez lásky, keď dovolí vlkom aby škodili stádu, alebo dovoľuje hriešnym veriacim, aby nakazili celé stádo. Nesúdiť však neznamená, že nemôžeme stáť v ceste hriechu.
Rimanom 16:17-18:
Prosím vás však, bratia: pozor na tých, ktorí vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protiklade s učením, ktorému ste sa naučili.
Niektorí ľudia sú presvedčení, že by sme sa nikdy nemali znížiť ku konkrétnej kritike tých, ktorí svojím chovaním Božie slovo znevažujú. Každému z nás by malo ísť o zachovanie čistoty Božieho slova, pretože ide o zachovanie viery a dobrého svedomia, ktorým niektorí ľudia pohrdli a tak ztroskotali vo viere. Môže sa stať, že za svoje posudzovanie zaplatíte cenu - prídete o priateľstvo. Niektorí ľudia môžu zbor, kde sa netoleruje hriech, dokonca aj opustiť.
Apoštoli často konfrontovali a riešili hriešne praktiky v cirkvi, ale vždy mali dôvod k oprávneným zásahom. Nikdy nešlo o ohovárania z počutia. Nikoho dopredu neodsudzujeme, keď hovoríme o ich hriechu alebo falošnom učení. Veľa ľudí sa nechce zaoberať doktrinálnymi otázkami. Ich ospravedlnením, alebo skôr výhovorkou je citácia veršov: kto si bez viny, hoď prvý kameňom.
Keď uvidíte dieťa, ktoré by vybehlo pred auto, urobíte všetko, aby ste ho varovali a zabránili stretu s autom. To však znamená, že aj keď uvidíte svojho brata, ako hriech ničí jeho život, alebo ako sa zapletáva do siete falošného učenia, mali by ste ho varovať. Presne to má Jakub na mysli, pretože ide o záchranu duše! Na osobnej rovine je takáto konfrontácia zodpovednosťou každého veriaceho.
Matúš 18:15-17:
Keby tvoj brat zhrešil [proti tebe], choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata; ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby všetko bolo zistené svedectvom dvoch alebo troch svedkov.
Dobrým pravidlom konfrontácie hriešnika s Božím poriadkom je, aby o situácii boli informovaní len tí, ktorí môžu pomôcť, aby hriešnika uviedli na správnu cestu a uchránili tak ostatných od hriechu. Nikoho svojvoľne neodsudzujte, ale láskyplne napomeňte, konfrontujete falošné učenie v cirkvi, pre záchranu duší.
Kedy sa kresťania dopúšťajú odsudzovania?
1. Keď posudzujete duchovnú vyspelosť a doktrinálnu kvalifikáciu pre službu
Vtedy, keď niekoho súdite alebo kritizujete zo žiarlivosti, zatrpknutosti, sebeckých ambícií, alebo iných hriešnych pohnútok, namiesto toho, aby ste dotyčného budovali v Kristu. Inými slovami, motív posudzovania je nadovšetko dôležitý. Ohovárania a šírenie ohovárok, ktoré znevažuje človeka, je vždy hriech. Každý, kto niekoho odsudzuje a nepozná všetky skutočnosti nemusí mať pravdu. Pokiaľ si stanovíte ľudské štandardy v posudzovaní správania sa druhých, miesto Božích štandardov, dopúšťate sa neprávosti. Nestačí zamerať sa iba na viditeľné prejavy, keď nepoznáte srdce človeka.
Marek 7:7-9:
… nedbáte na to, čo je v Zákone dôležitejšie: právo, milosrdenstvo a vernosť. … ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím).
2. Nevyberavý spôsob posudzovania
Kresťania sa dopúšťajú odsudzovania nevyberavým spôsobom veľmi často. Napríklad odsudzujú tých, ktorí fajčia, ale za hriech už nepovažujú to, že sami sú nezdravo tuční, pretože nekontrolujú svoju chuť k jedlu a pitiu. Citujú verše o tom, že naše telo je Boží chrám, ale svoje slabosti prehliadajú. Sme príkladom ostatným vo všetkom čo robíme a ako jednáme? Ako je to s naším sebaovládaním, premýšľame o tom, ako hospodárime s tým, čo nám Boh zveril? Ako nakládame so svojím časom, finančnými prostriedkami, časom pre odpočinok, štúdium Božieho slova, atď.? Slúžime Bohu a blížnym, alebo vidíme len chyby druhých?
Je veľmi jednoduché poukazovať očividne na druhých, ale je takmer nemožné priznať to, čo je skryte v nás. Odsudzujete neoprávnene, keď nesúdite najskôr svoje hriechy.
Matúš 7:1-5:
Nesúďte, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, - keď ty sám máš v oku brvno?
Súdite neprávom, keď šírite ďalej dôverné alebo osobné informácie s bočnými úmyslami. Najbežnejšia návnada je, keď niekto povie: „Bol by som rád, keby si vedel o tejto situácii, a modlil sa za ňu“, aj napriek tomu, že dotyčný nemá najmenšiu potrebu túto informáciu vedieť, pretože sa ho to nijak netýka. Ona osoba chce zdôrazniť vlastnú dôležitosť a to, že je dobre informovaná. Inokedy sa podobná situácia rozvíja len preto, aby sme získali ľudí na svoju stranu.
Zlé súdy vynáša ten, kto z vlastného sebaospravedlňovania niekoho kritizuje alebo poškodzuje kvôli malichernostiam, alebo nedôležitým záležitostiam. Je jednoduché sa takých súdov dopustiť, keď sme sami niečim podobným neprešli. Hovoriť za chrbtom niekoho iného, je hriech odsudzovania. Niekedy je lepšie mlčať než hovoriť. Kto súdi druhého človeka autoritatývnym spôsobom a vyjadruje sa o jeho večnosti zatracujúcim spôsobom, dopúšťa sa neprávosti.
Môžeme sa domnievať, že dotyčný na základe viditeľného ovocia, žije bezúhonným životom a môžeme prepokladať, že vo viere vytrvá až do konca. Pokiaľ však konfrontujeme niekoho, kto nežije bezúhonným spôsobom, nemôžeme mu bez okolkov povedať „si zatratený, pôjdeš do pekla“. Namiesto odsúdenia môže povedať napr. „na tvojom mieste by som sa zamyslel, ako je to s tvojím spasením“. Nezabúdajme na to, že o večnosti rozhoduje Boh. Pred Bohom nie sme nikdy sudcami, ale dlžníkmi.
Ako prestať súdiť ľudí
Ako sa vyhnúť odsudzovaniu
1. Podriaďte sa Bohu
Podriaďte sa Bohu, pretože On je jediný zákonodarca. Kto sa podriadí autorite Božieho slova, bude prejavovať lásku k druhým nie len slovami, ale aj činmi. Pokiaľ vám niekto ublížil, nesúďte, pretože súd patrí Bohu! Snažte sa odpustiť a modlite sa za neho s vedomím, že súdiť druhého človeka je hriech proti Bohu, ktorý jediný ma právo niekoho súdiť a odsúdiť aj na večnosť. Odsudzovať druhých je výsledkom našej tvrdosti a arogancie. Boh bude spravodlivo súdiť aj toho, koho vy zatracujete; odsudzovať nie je naše právo.
2. Vyvarujte sa návnad súdenia
Ako môžeme teda žiť tak, aby sme pred všetkým nezatvárali oči? Vyvarujte sa niektorých návnad súdenia a buďte opatrný, ako s informáciami o druhom človeku naložíte. Často sa stáva, že človek so súdiacimi sklonmi bude testovať vašu duchovnú zrelosť otázkami ako: „Čo si myslíš o tom, či onom človeku“? Následne vás môže požiadať o radu, ako dotyčného napraviť. Buďte na pozore, keď zistíte, že rovnaké siete rozhadzuje aj medzi ostatných. Hranica medzi ohováraním a snahou pomôcť, nie je vždy jasná.
- Prečo mi niečo také hovoríš?
- Odkiaľ máš túto informáciu? Pokiaľ neodpovie, môže ísť o ohováranie z nedôveryhodných zdrojov.
- Hovoril si s dotyčným priamo? Overil si si osobne všetky fakty?
Ten, kto jedná za chrbtom a kto si informácie neoveruje, obvykle nemá záujem pomôcť. Keby chcel skutočne pomôcť, nehľadal by ich na viacerých miestach. Takže skôr než budete niekedy v pokušení zapliesť sa do súdenia druhých, vedzte, že sa nechcene môžete stáť príčinou rozbitých vzťahov.
Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo akým súdom súdite, takým budete súdení. Akou mierou meriate, takou sa nameria vám.