Slovensko, krajina prekrásnych zákutí a tajuplných lesov, je opradené mnohými povesťami a legendami. Medzi nimi zaujímajú popredné miesto tie, ktoré rozprávajú o nadprirodzených bytostiach, démonoch a hrôzostrašných udalostiach, z ktorých tuhne krv v žilách. Tieto povesti, prenášané ústnym podaním po stáročia, prežívali u našich predkov a dodnes nás fascinujú svojou desivosťou a tajomnosťou.
Temný les v Roháčoch.
Bytosti z iného sveta
V slovenských povestiach sa stretávame s rôznymi bytosťami, ktoré pochádzajú z ríše medzi nebom a zemou, z medzipriestoru. Tieto bytosti, často označované ako prírodné démony, zosobňujú prírodné zákony a sily a môžu mať pozitívny, ale aj negatívny vplyv na ľudský život.
Revenanti: Zjavenie sa nebožtíkov
Skupinu týchto bytostí predstavujú revenanti (z franc. objavovať) - zjavenie sa nebožtíkov v povestiach, fantómov, upírov a pod. Medzi revenantov patrí aj upír. V slovenskej tradícii sa upír často spája so staroslovanskými slovami „vlk“ a „dlaka“, t.j. na vlka. Verilo sa, že upírom sa stane človek s dvomi srdcami, alebo dieťa vlkolaka a bosorky. Za upíra bol považovaný aj človek, ktorý mal nezvyčajné anatomické znaky, či správanie, ktoré signalizovali nezvyčajné anatomické znaky, či správanie. Upírom sa človek mohol stať aj vtedy, ak sa v pohrebných obradoch mohlo mať za následok vampirizmus. Upír sa po smrti vracia späť medzi živých, aby im sal krv. Ľudia verili, že upír vstane z hrobu a napáda aj svojich blízkych príbuzných. Na ochranu pred upírmi sa používali rôzne metódy, ktorých psychologický obsah dnes už takmer ani nevnímame. Mŕtvemu sa zväzovali nohy, pochovávalo sa tvárou k zemi, prebodávalo sa srdce dreveným kolom, do úst sa mu vložila minca, prípadne sa mu zatĺkli klincami. Hrob sa posypal makom (kôpka sena, snehová guľa), aby sa nemohla vrátiť, kým nepozbiera všetky zrnká. Okolo hrobu sa sadili tŕnisté rastliny, či ochranné predmety.
Ilustrácia upíra z 19. storočia.
Vlkolaci: Ľudia meniaci sa na vlkov
Ďalšou desivou bytosťou je vlkolak. Vlkolactvo je v skutočnosti psychická porucha, pri ktorej je človek presvedčený, že sa zmenil na vlka, a ako vlk sa aj správa. V minulosti sa však verilo, že ide o premenu človeka na vlka pomocou mágie, ktorá vyjadruje fyzický, brutálny sexus. Podľa povestí sa vlkolaci objavovali najčastejšie v čase zimného, či letného slnovratu a zabíjali a dusili ľudí. Podobne ako upíri, aj vlkolaci boli kruto prenasledovaní a upaľovaní na horiacej hranici, práve tak ako čarodejnice.
Mora: Nočný démon, ktorý vysáva energiu
Mora (iné názvy: mura, nora, sedielko, sedlisko, zmor) je nočný démon, ktorý v spánku dusil a vysával krv, či životnú energiu. Morou sa mohlo stať nesprávne pokrstené, či už odstavené dojča po opätovnom pridájaní, alebo nečistí mŕtvi (samovrahovia, popravení zločinci a pod.). Obranné a liečebné praktiky sa sústreďovali na ich odpudenie pomocou cesnaku, soli, železa, ohňa, plevy a pod.
Strigy a bosorky: Ženy s magickými schopnosťami
Epizóda 9:Striga – Bosorka alebo čarodejnica, ktorá škodí ľuďom, najmä deťom a dobytku
Bosorky na sabate od Francisca Goyu.
Vedma Mirka je liečiteľka. Ester nekradne, ona si len požičiava. Nikol je striga. Tieto tri ženy spojil osud, aby spoločne porazili pána, ktorý ovládol Sklený vrch a mŕtvi ho poslúchajú. Je ťažké proti nemu bojovať. Každý padlý bojovník sa po smrti postaví na jeho stranu. Strážcovia Rovnováhy na Púšti, v Močiaroch a Voňavom lese pomaly strácajú sily.
Drak: Symbol dobra a zla
Drak je mytologická bytosť, ktorá sa vyskytuje v mnohých kultúrach po celom svete. V slovenskej tradícii sa drak spája s etymológiou poľského slova „smok“, t.j. škrtiť. Drak máva hadie telo, šupiny, pazúry, a netopierími krídlami. Draci boli veľmi rôznorodí, mali jednu, dve, tri, sedem, dvanásť hláv, poniektorí menej, ale väčšinou končili bez nich. Draci môžu byť dobrí aj zlí. Súčasná interpretácia draka sa rôznymi spôsobmi. Drak sa vysvetľuje ako symbol chaosu a zla, s vpádom nepriateľských votrelcov, alebo ako varovný signál strážcov hraníc (venátorov). Existenciou drakov sa zaoberá aj vedný odbor - kryptozoológiou. Niektorí vedci sa domnievajú, že pozorovanie neidentifikovateľných lietajúcich objektov nad našou planétou mohol podporiť hypotézu o existencii drakov.
Biela pani: Zvestovateľka smrti
Biela pani je duch ženy, ktorý sa zjavuje na hradoch a zámkoch, aby oznámil smrť niektorého člena šľachtického rodu. Okrem bielej panej existuje ešte tretí typ tzv. Ahnfrau, čo je zápornejšou obdobou bielej panej. Biela pani sa zjavuje na zámkoch, aby oznámil smrť niektorého člena šľachtického rodu.
Rusalky: Vodné víly lákajúce do záhuby
Rusalky sú prírodné bytosti, ktoré sa vyskytovali pri vode, v horách, na lúkach, ale aj na poliach. Rusalky sú duše diev samovrahýň, ktoré sa zaradili medzi prírodné bytosti. Podľa povestí mali krásne tváre, so sivými očami a dlhými vlasmi. Rusalky vábili a topili neopatrných ľudí, utancovali k smrti, alebo ich vyslobodilo ranné kikiríkanie kohúta. Rusalky žili vo víroch riek, kde topili rybárov, pltníkov a plavcov, alebo sa menili na kačíc a zdržiavali sa pod mostmi. Mužským náprotivkom rusalky je vodník (iné názvy: topelec, vodný tatenko, či utopjelec). Vodník má mnoho variáciám s charakteristickými vlastnosťami. Zobrazuje sa ako nahý muž s rybím chvostom, alebo ako chlpatý starec s dlhými strapatými vlasmi neraz až pod kolená. Vo vzťahu k ľuďom sa všetky rozprávania zhodujú, že vodník je negatívnou a nepriateľskou bytosťou. Vodník uskladňoval ich duše v hrnčekoch vo svojom vodnom príbytku. Podľa povestí chodieval na jarmoky, zábavy, prípadne si medzi ľuďmi hľadal ženu.
Lesný duch: Ochranca lesa a zvierat
Lesný duch je démon stromov. Lesný duch má podobu starca s dlhou bielou bradou a štyrmi prstami na oboch rukách. Je to ochranca lesa a zvierat, ktorý trestá tých, čo sa k prírode správajú neúctivo. V niektorých regiónoch Slovenska sa lesný duch zobrazoval ako pán, lesník, vojak a podobne s konským, či kravským kopytom. Niekedy sa lesnému duchu pripisovali aj sympatické povahové vlastnosti.
Poklad: Ochranca nerastov a pokladov
Poklad je démon, ktorý stráži nerasty a poklady. Svoju prítomnosť dávali najavo iba klopaním. Poklad hrozilo nebezpečenstvo závalu alebo iného nešťastia. Niektoré povesti hovoria, že poklad obdarovali valacha, že zahodený kamienok je diamant.
Hrady a zámky opradené tajomstvami
Mnohé slovenské hrady a zámky sú opradené povesťami o nadprirodzených javoch a strašidelných úkazoch. Jedným z takýchto miest je aj zrúcaný hrad Sklabiňa, ktorý sa týči na temene zeleného kopca. Podľa povestí sa na hrade objavujú zreteľné ťažké dunivé kroky okovaných topánok, rinčanie reťazí a zvuky šermu. Iné povesti hovoria o diabolských omšiach, ktoré sa na hrade konali v minulosti. Zaujímavosťou je, že z hradu sa vynára iba historicky najstarší majiteľ hradu Václav Sylburg.
Zrúcanina hradu Sklabiňa.
Podľa rozprávania Jána Melšu, niektoré miesta na hrade sa zdajú byť ´neživí´ a hrad je cestou smrti, ktorá sa nekončí, pokiaľ si nevezme, čo chce. Ľudia veria, že Genius loci nenechal na seba dlho čakať a zobudilo ich húkanie sovy. V noci sa nad hradom rozprestierala nepreniknuteľná hmla.
Záver
Slovenské povesti a legendy o lesných duchoch a iných nadprirodzených bytostiach sú bohatým zdrojom inšpirácie pre hororovú literatúru a film. Tieto príbehy nám pripomínajú, že svet je plný tajomstiev a záhad, ktoré sa nedajú vždy racionálne vysvetliť. Zároveň nás učia rešpektovať prírodu a chrániť ju pred zničením.