Mesto Levice a jeho okolie sa môžu pochváliť bohatou históriou a silným duchovným zázemím. Táto oblasť bola svedkom mnohých významných udalostí a dala svetu niekoľko osobností, ktoré sa zapísali do dejín cirkvi a náboženstva.
Panoráma mesta Levice
Cirkev bratská v Leviciach
Zbor Cirkvi bratskej v Leviciach vznikol zo Slovákov - repatriantov z Nyíregyházy, ktorí sa po druhej svetovej vojne presťahovali z Maďarska pod vedením kazateľa J.O. Markuša. Najprv zbor žil samostatne, potom sa po dlhšom hľadaní (25. 9. Vtedajšie hľadanie duchovného domova nebolo vôbec ľahké.
Presídlenie, veľké sucho, následná násilná kolektivizácia a skutočnosť, že zbor nemal svoju modlitebňu, ťažko doliehali na spoločenstvo. Veľkou pomocou v tom čase boli bratia z cirkevného zboru z Bratislavy. Neskôr štátne úrady pridelili zboru budovu v Leviciach, na Komenského ulici č. V roku 1957 dostal zbor i druhého kazateľa Ľudovíta Fazekaša, ktorý mal značný vplyv najmä na mladú generáciu.
V r. 1962 sa správy levického zboru ujal kazateľ Ondrej Prištiak. V roku 1969 na mládežníckom pobyte na „Hrbe“ zažila mladá generácia zboru duchovné prebudenie. K duchovnej aktivite zboru pomohla i stavba vlastnej modlitebne. Po dvadsiatich mesiacoch intenzívnych stavebných prácach, dňa 24. 3. 1985, aj levický zbor získal svoj dávno vytúžený domov - novú modlitebňu na ul. Sama Chalupku 7. Tým sa splnila „vízia“ otcov i vtedajšej generácie.
Členovia začali pomáhať aj iným zborom na Slovensku pri budovaní modlitební. Po novembri 1989 sa zintenzívnila práca dovnútra i navonok. Kazateľom bol v tom čase kazateľ Milan Halža. V r. 1992 sa stal duchovným správcom zboru kazateľ Ján Henžel a prácu s mladou generáciou prebral Tibor Máhrik. V r. 2005 sa stal správcom zboru kazateľ Štefan Evin. Levický zbor duchovne spravoval i zbor v Trnave, kde pôsobil kazateľ Juraj Kohút ml.
V období od roku 2004 -2021 sa postupne podarilo rozbehnúť projekty, ktorými slúži vo svojom okolí. Najprv to bolo Mládežnícke centrum Kontakt . Neskôr Miesto v dome - pomoc pre núdznych. Senior Garden - domov pre seniorov. V r. 2015 - 2020 bol duchovným správcom zboru kazateľ Roman Neumann.
Cirkev bratská je mladšou vetvou na historickom kmeni kresťanstva, s koreňmi v apoštolskej tradícii. Cirkev stojí na Evanjeliu, na dobrej správe o Bohu, ktorý prišiel, aby slúžil a dal svoj život za nás. Z hľadiska cirkevných dejín a teologických dôrazov sa radíme k cirkvám reformačným a evanjelikálnym.
Sto rokov pred svetovou reformáciou v Nemecku (M. Luther) a Švajčiarsku (O. Zwingli a J. Kalvín) vznikla reformácia v Čechách (J. Hus, 1415). Na ňu nadväzuje aj vznik Jednoty bratskej v roku 1457. Jej posledným biskupom bol Ján Amos Komenský (1627-1672). Prenasledovanie v 17.st. Jednotu bratskú vypudilo z Rakúsko-Uhorska a presadilo do Saska. Tam tzv. „Moravskí bratia“ rozkvitli.
Predbehli svoju dobu hlavne čo sa týka zahraničnej misie. V ich materskej krajine, v Českom kráľovstve, však bola situácia cirkvi oveľa horšia. Tolerančný patent cisára Jozefa II. z r. Protestantské cirkvi, poznačené stáročiami silnej protireformácie, strácali svoj zápal a stávali sa čoraz formálnejšími. Opätovnú obnovu viery prinieslo až tzv. prebudenecké hnutie v 19.
K porozumeniu histórie Cirkvi bratskej je treba spoznať jej predchodcu - Slobodnú reformovanú cirkev. Vznikla na českom území v r. 1880 a prichádzali do nej ľudia, ktorých život bol premenený Evanjeliom, ktorí chceli, aby Písmo sväté bolo najdôležitejšou autoritou ich života a ktorí chceli správu o zachraňujúcom Bohu podávať ďalej.
Za 1. Československej republiky prišlo aj nové meno - Jednota českobratská, ktoré odkazovalo na tradíciu starej Jednoty bratskej. V tomto období cirkev naberala na veľkosti a cirkevné zbory rástli v Čechách ale aj na Slovensku. Historickou zaujímavosťou môže byť fakt, že po vzniku ČSR, v r. 1919, sa duchovným poradcom a spovedníkom prvého prezidenta T. G.
Keďže cirkev rástla na oboch stranách rieky Moravy, v r.
Krížová cesta v Leviciach
Rád Františkánov, ktorý sa v Leviciach zdržiaval v rokoch 1675 až 1786, začal na vŕšku budovať areál krížovej cesty. Barón Mikoláš Jaklin, v tom čase majiteľ levického panstva, v roku 1695 rozdelil nevyužívané svahy Kalvárie na vinohrady a dal ich chudobným obyvateľom. V závete z roku 1702 zanechal 700 forintov na výstavbu Kalvárie.
Krížová cesta sa začínala na južnom výbežku kopca v blízkosti Levického hradu. Celková dĺžka krížovej cesty, ktorá má tradične 14. zastavení, bola približne 350m. Lemovalo ju pät murovaných kaplniek, pričom v každej z nich nástenné maľby zobrazovali dve zastavenia. Tri dalšie zastavenia boli v interiéri kostolíka (dve na bokoch lode a oltár Piety). Zastavenie Ukrižovania znázorňovalo súsošie za kostolíkom.
Kalvária bola obnovená podľa projektu Ing. arch. Jozefa Frtúsa, rodáka z Podlužian, ktorý navrhol netradičné riešenie torza historického kostolíka a vyhliadkovej veže.
Letecký pohľad na Levickú Kalváriu
Svätci a mučeníci spojení so Slovenskom
Medzi významné osobnosti, ktoré sú spojené so Slovenskom a boli vyhlásené za svätých alebo blahoslavených, patria:
- Svätý Mojsej Uhrín (983 - 1043): Mních Mojsej Uhrín je jedným z prvých kanonizovaných svätcov slovenského národa. Pochádzal z východného Slovenska, ale pôsobil na Kyjevskej Rusi na dvore kniežaťa svätého Borisa. Jeho neporušené ostatky ležia v jaskyni svätého Antona v Kyjevsko-pečerskej lavre v Kyjeve.
- Svätá Alžbeta Uhorská-Durínska (1207 - 1231): Medzi slovenských svätcov patrí aj svätá Alžbeta Durínska, patrónka mesta Košice. Pochádzala z Bratislavy, kde žila v tom čase jej uhorská kráľovská rodina. Bola veľmi nábožná a zaslúžila sa o vybudovanie nemocnice v Marburgu, kde sa sama venovala službe chorým.
- Blahoslavený Ján Simonides (1639 - 1674): Jezuita, učiteľ a misionár sa narodil v Bijacovciach na Spiši. Pôsobil najmä v Nižnej na Orave, neskôr v Palúdzke. V roku 1674 bol Simonides farárom v Turej Lúke. Tu ho v noci z 31. októbra na 1. novembra 1674 umučila skupina mužov. Za blahoslaveného ho vyhlásili v roku 1950.
- Blahoslavená Miriam Terézia Demjanovičová (1901 - 1927): Miriam Terézia Demjanovich sa narodila 26. marca 1901 v meste Bayonne v štáte New Jersey ako najmladšia zo siedmich detí v rodine slovenských gréckokatolíkov pôvodom z Bardejova. 8. mája 1927 zomiera vo veku 26 rokov na akútny zápal slepého čreva.
- Blahoslavená Sára Salkaházi (1899 - 1944): Sestra Sára Salkaházi sa narodila v Košiciach. V roku 1929 vstúpila do Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach. Počas druhej svetovej vojny skrývala s ostatnými sestrami v domovskom kláštore v Budapešti židov. Za blahorečenú bola vyhlásená v roku 2006.
- Blahoslavený Pavol Peter Gojdič (1888 - 1960): Pavol Gojdič sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch, neďaleko Prešova. 4. novembra 2001 bol Pavol Peter Gojdič pápežom Jánom Pavlom II. na Námestí sv. Petra vo Vatikáne vyhlásený za blahoslaveného. Pred mesiacom ho arcibiskup Ján Babjak vyhlásil za patróna mesta Prešov.
- Blahoslavený Vasiľ Hopko (1904 -1976): Mons. Vasiľ Hopko, gréckokatolícky pomocný biskup v Prešove a titulárny biskup midilenský sa narodil 21. apríla 1904 v obci Hrabské, okres Bardejov. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.
- Blahoslavený Metod Dominik Trčka (1886 - 1959): Narodil sa 6. júla 1886 v Čechách vo Frýdlante nad Ostravicí. Zomrel 23. marca 1959 na následky tuberkulózy, ktorej podľahol pre zámerné neumožnenie liečby zo strany správy väznice. Za blahoslaveného ho spolu s biskupom Gojdičom vyhlásil pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001.
- Svätí košickí mučeníci (16. - 17. storočie): Medzi troch košických mučeníkov patrí Marek Križin, Melichar Grodziecki a Štefan Pongrácz. Za svätých ich vyhlásil pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1995 v Košiciach.
Tieto osobnosti sú príkladom silnej viery a oddanosti, ktoré formovali duchovný život na Slovensku.
Morové a cholerové epidémie v Tekovskej stolici
V minulosti boli častým problémom hlad a živelné pohromy. Zvlášť nebezpečné boli požiare, pretože väčšina obydlí bola postavená z dreva a slamenej, alebo trstinovej strechy. No veľké požiare zachvacovali aj kamenné stavby, akými boli hrady a kaštiele. S požiarmi na území Tekovskej stolice sa stretávame v rokoch 1535, 1637 a 1679, kedy boli postihnuté Topoľčianky, hrad Hrušov, hrad Gýmeš, ale i obce a mestá Starý Tekov, Levice a Svätý Beňadik.
Epidémie cholery postihovali takisto veľmi často veľké územia a vyľudňovali celé dediny. V Tekovskej stolici tak ako aj inde bol častým problémom hlad a živelné pohromy. Zvlášť nebezpečné boli požiare, pretože väčšina obydlí bola postavená z dreva a slamenej, alebo trstinovej strechy. No veľké požiare zachvacovali aj kamenné stavby , akými boli hrady a kaštiele. S požiarmi na území Tekovskej stolice sa stretávame v rokoch 1535 ,1637 a 1679, kedy boli postihnuté Topoľčianky, hrad Hrušov, hrad Gýmeš, ale i obce a mestá Starý Tekov, Levice a Svätý Beňadik.
Zo zachovaných archívnych prameňov vyplýva, že už pri postupe takejto morovej, alebo cholerovej epidémie k hraniciam krajiny, sa prijímajú opatrenia na zamedzenie jej šírenia . S takýmto nariadením sa stretávame v písomnostiach z roku 1674 . Hlásenia o výskyte morovej epidémie v Pešti, Ostrihome, Krakove ako aj v Sedmohradsku a vykonané opatrenia proti postupu moru do stolíc. pochádzajú z roku 1679. Aj v týchto materiáloch badať veľký strach pred podobnými epidémiami, ktoré dokázali zdecimovať už značne postihované obyvateľstvo.
Bohužiaľ ani prijaté opatrenia však nezabránili tomu, aby sa mor nerozšíril aj do centrálnych častí Uhorska a cez Žitný ostrov cez Bratislavu do veľkej časti územie dnešného Slovenska ako to dokazuje aj informácia o postupe moru cez Žitný ostrov z roku z toho istého roku. Záznamy o morových a cholerových epidémiách nachádzame aj monografii o mestečku Topoľčianky, kde sa medzi iným nachádza i zmienka o to, že v roku 1544 zachváti mestečko a okolie mor , ktorému za dva mesiace úplne vyľudnil osem poddanských usadlostí s takmer sedemdesiatimi ľuďmi.
Ďalšia morová pohroma prišla už v roku 1553, keď vyľudnila tri poddanské usadlosti v portálnom zápise uvedené ako „depopulata“. V roku 1554 spustošil mor na území Tekovskej stolice viacero obcí , ako napr. Machulince, Žikavu, Lovce, Kolačno, Kňažice, Mlyňany, a Malý Ďúr. Morové epidémie zasiahli územie Tekovskej župy i v rokoch 1582 a 1586.
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s prehľadom morových epidémií:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1544 | Mor vyľudnil osem poddanských usadlostí v okolí Topoľčianok. |
| 1553 | Mor vyľudnil tri poddanské usadlosti v Tekovskej stolici. |
| 1554 | Mor spustošil viaceré obce v Tekovskej stolici (Machulince, Žikava, Lovce, atď.). |
| 1582 a 1586 | Morové epidémie zasiahli územie Tekovskej župy. |
Farský kostol v Leviciach
Dejiny farnosti sú známe už vyše 850 rokov. Prvou písomnou zmienkou o nej a súčasne o Leviciach je totiž práve donačná listina, zachovaná v archíve ostrihomskej kapituly, podľa ktorej v uvedenom roku v osade Bratka arcibiskup Martirius posvätil kostol, postavený županom Euzidinom. Levice boli vtedy len bezvýznamnou poddanskou osadou, patriacou k tekovskému hradnému panstvu. Osada Bratka, ktorú v cirkevno-správnom zmysle treba považovať za priameho predchodcu Levíc, ležala na juhozápadnom okraji mesta a zanikla v rokoch 1429-1456 počas husitských výbojov.
V období po vpáde Tatárov (1241) bol neďaleko osady Leva postavený kamenný hrad. Stál na skalnom výbežku nad močaristou rovinou dolného Pohronia a pod jeho pevnostnými múrmi sa začalo vzmáhať podhradské mestečko. Farský kostol Levíc bol postavený v jadre starého mesta a situovaný kolmo na jeho hlavnú komunikačnú os - na tzv. Pánsku ulicu (dnes ulica sv. Kostol stál na tomto mieste už v 14. storočí a bol zasvätený sv. Ladislavovi. Bol menších rozmerov, mal zaklenutú svätyňu, doštenú strechu a malú vežičku. Roku 1663 obsadili Levice turecké vojská a zotrvali tu 223 dní.
Barón Mikuláš Jaklin z Lefantoviec za panovania uhorského kráľa Leopolda daroval františkánom dom s dvorom a záhradou. 18. augusta 1696 Levice spustošil obrovský požiar, pričom zhorel aj kostol. O dva roky neskôr feudál Mikuláš Jaklin spolu s mešťanmi dal postaviť nový, trochu väčší kostol. Od roku 1647 mal už levický farský kostol nového patróna; jeho ochranným svätcom sa stal sv,.
Františkánski mnísi začali po dostavaní kláštora v roku 1714 s výstavbou kostola. Stavbu dokončili v roku 1720. 12.septembra 1772 zúril v meste hrozný požiar, ktorému padlo za obeť 245 domov a tri ľudské životy; zhorel aj farský kostol a roztavili sa aj zvony. Roku 1786 z nariadenia cisára Jozefa II. museli františkáni opustiť Levice a odsťahovať sa do mesta Szécsény. V neskorších rokoch slúžil kláštor ako vojenská nemocnica. 24. júla 1808 zachvátil Levice veľký požiar; zo 680 domov mesta zhorelo 303, medzi nimi aj katolícky kostol spolu s pristavanou vežou. Roku 1831 bola pri kostole postavená zvonica a na nej umiestnili nové zvony.
Roku 1946 preberá kláštor aj kostola sv. Jozefa rehoľa tešiteľov. V pomernej krátkej dobe, za pomoci veriacich, obnovili zničené časti budov. Pôsobenie tešiteľov v Leviciach sa skončilo náhle v pamätnú noc z 13. na 14. Potom bol kláštor provizórnym skladom Tekovského múzea. V kostole sv. V tom istom roku bola v Leviciach na sídlisku Rybníky zriadená Cirkevná základná škola sv.