Gymnaziálny kostol, známy aj ako Čierny kostol alebo Starý kostol minoritov, stojí na konci Kláštorskej ulice v Levoči. Tento kostol, spolu s priľahlým kláštorom, bol postavený v prvej polovici 14. storočia. Je jedným z najväčších kresťanských chrámov na Slovensku a je ukážkou vynikajúceho stavebného umenia obdobia gotiky.
Pohľad na Čierny kostol v Levoči
História a Založenie
Na jeho stavbu boli použité peniaze, ktoré poskytol v roku 1309 magister rytier Donč. Podľa Lányiho kroniky pochádzajúcej zo začiatku 19. storočia mal minoritský konvent sv. Ladislava v Levoči založiť v roku 1308 gróf Ladislav Dank. Prvá hodnoverná písomná zmienka o kláštore minoritov v Levoči pochádza z roku 1332.
V roku 1209 sv. František z Assisi dostal ústne schválenie svojho spôsobu života a tento rok sa považuje a za rok založenia radu minoritov. Na Slovensko prišli bratia už za života sv. Františka. Najstarší konvent na našom území bol založený v roku 1230. Bratia sa usadzovali predovšetkým v mestách, aby mohli pôsobiť priamo medzi ľudom. Minoriti prišli do Levoče koncom 13. alebo začiatkom 14. st.
Architektúra a Vývoj
Barokový kláštorný kostol z prvej polovice 14. st. a komplex priľahlých kláštorných budov, ktoré postavili v rokch 1748 - 1755, sa nachádzajú sa za Košickou bránou v Levoči. V roku 1671 bola loď kostola prebudovaná v barokovom slohu, avšak prvky gotickej architektúry sa zachovali najmä v presbytériu, kružby okien, hlavice, pätky klenieb, sedílie.
Budova starého kláštora minoritov s rajským dvorom a zo všetkých štyroch strán s otvorenou arkádovou krížovou chodbou sa na západnej strane opiera o vnútorný múr mestských hradieb a na južnej strane o kostol. Severné krídlo kláštora v druhej polovici 17. storočia prestavali. K prestavbe kláštora došlo aj v 30. rokoch 20. storočia.
Prvotné provizórium pre mníchov koncom 13. storočia tvorilo len niekoľko budov. Bola to menšia murovaná sakrálna stavba, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň, v jej susedstve jednoduché dormitórium (spálňa mníchov) a refektár (spoločná jedáleň). V 20. - 40. rokoch 14. storočia začala rozsiahla výstavba kláštora do dnešnej podoby. Výstavba kláštora zahŕňala novostavbu Kostola sv. Ladislava, ktorého počiatočnú fázu tvorila svätyňa. Na túto stavbu nadväzoval ambit - krížová chodba. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol postavený nový refektár (dnešná recepcia). Nové dormitórium bolo zrejme umiestnené na poschodí nad ním. Staršie dormitórium, teda pôvodná provizórna kláštorná budova, bolo upravené na sakristiu kostola. Dilatačný priestor medzi kostolom a sakristiou bol využitý na schodisko, ktoré dodnes vedie na poschodie kláštora. Zmeny sa dočkal aj najstarší kláštorný sakrálny objekt, ktorý bol prebudovaný na kapitulnú sieň.
Na prvý pohľad je to veľmi starý gotický kostol na kraji, pri ktorom stojí tzv. Poľská brána, čo nie je nič iné ako ďalšia zachovalá brána mestského opevnenia Levoče. Gotický je však len pri pohľade zvonka. Vo vnútri nájdete takmer bez výnimky len barokovú výzdobu, pri ktorej pochopíte, prečo miestni volajú tento kostol čiernym. Mimo sôch, ktoré sú zdobené väčšinou zlatou farbou, sú totiž všetky barokové oltáre čiernej farby, čo ale vytvára určitú estetickú harmóniu. Pomimo chrámu stojí samotný kláštor, ktorý je s ním spojený nádhernou a skutočne zachovanou stredovekou krížovou chodbou alebo tzv. rajským dvorom, ktorý je častý a typický pre kláštory na západe a juhu Európy a na Slovensku možno nájsť jeho podobu (i keď neogotickú) len v kláštore v Hronskom Beňadiku.
Interiér a Umelecké Diela
Z gotického interiéru sa zachovala ešte gotická socha Madony z 15. st. na hlavnom oltári. Okrem nej sú na oltári aj barokové sochy uhorských kráľov a jezuitských svätcov. V sakristii je umiestnená maľba z prvej polovice 14. st., ktorá znázorňuje Ukrižovanie, nad portálom do sakristie je Smrť a Nanebovzatie Panny Márie. Na priečelí kostola je nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky.
Na prízemí kláštora sa nachádza z čias jeho vzniku aj jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku. Z gotického interiéru sa zachovala Madona a nástenné maľby zo 14. a 15. storočia.
Interiér kostola a sakristie je vyzdobený vzácnymi stredovekými maľbami. Na severnej stene bočnej lode kostola je stredoveká nástenná maľba znázorňujúca sedem skutkov milosrdenstva, ktorá je zakončená výjavom Najsvätejšej Trojice ako skupiny troch vedľa seba sediacich osôb.
Detail interiéru
| Prvok | Popis |
|---|---|
| Madona | Gotická socha Madony z 15. storočia na hlavnom oltári. |
| Barokové sochy | Sochy uhorských kráľov a jezuitských svätcov na hlavnom oltári. |
| Maľba Ukrižovania | Maľba z prvej polovice 14. storočia v sakristii. |
| Krížová chodba | Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku. |
| Nástenné maľby | Maľby zo 14. a 15. storočia v interiéri kostola. |
Využitie a Zmeny Počas Storočí
V 16. st. slúžil kostol slovenskej evanjelickej obci a od roku 1671 patril jezuitom, ktorí pri kláštore zriadili gymnázium, ktoré tu ma sídlo aj dnes. V roku 1691 kláštornú budovu dostali jezuiti. Rozšírili ju a pristavali celý severný trakt i pivnicu, ktorá je dnes prístupná. Na kláštore nadstavali druhé podlažie a na kláštornom dvore postavili školu - známe gymnázium. Jezuiti tak položili základy levočského gymnázia. To pokračovalo vo svojej činnosti aj po zrušení rehole jezuitov v roku 1773.
V nasledujúcom storočí minoriti žili svoj pokojný život a pastoračne sa starali o okolité obyvateľstvo. Zmena nastala v roku 1544, keď mesto Levoča prešlo oficiálne na protestantizmus. Minoriti pod tlakom zmeny konfesie opustili mesto a kláštor i kostol začala používať miestna evanjelická komunita. Boli tu mestské sklady, hospodársky majer, kostol slúžil aj ako chrám pre slovensky hovoriacich evanjelikov.
Kláštor prešiel do vlastníctva kráľovstva a naďalej slúžil pre potreby gymnázia, a to až do roku 1913. Vtedy bol severne od neho postavený komplex tzv. Obdobie rokov 1913 - 1935 prinieslo kláštoru viaceré nešťastné pokusy od adaptácie na bytové jednotky nízkeho štandardu až po neúspešnú snahu o zriadenie múzea. V roku 1935 kláštor od štátu odkúpilo Spišské biskupstvo a zriadilo tu tzv. malý seminár - inštitúciu na úrovni strednej školy, ktorá slúžila na výchovu adeptov na štúdium v riadnom kňazskom seminári. Po zrušení malého seminára v dôsledku totalitného režimu v roku 1949 bol kláštor zoštátnený. Následne tu boli zriadené ubytovacie kapacity pre internát Strednej pedagogickej školy v Levoči.
Po roku 1989 a po reštitúcii budov späť do rúk Spišského biskupstva tu bolo umiestnené Gymnázium sv. Františka Assiského a neskôr na isté obdobie detašované pracovisko Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity. V súčasnosti boli po prvýkrát v histórii verejnosti sprístupnené najvzácnejšie stredoveké časti kláštora. Využívať ho chcú na múzejné účely.
Rekonštrukcia a Súčasnosť
SNM - Spišské múzeum v Levoči rozširuje ponuku pre návštevníkov o unikátny kláštorný komplex. Dlho očakávaná možnosť nahliadnuť do pôvodných stredovekých priestorov je doplnená o prehliadku kostola, známeho ako gymnaziálny alebo čierny kostol, s málo známym jezuitským barokovým interiérom z konca 17. storočia. Jediná, na Slovensku zachovaná, pôvodná krížová chodba a unikátny rajský dvor, kapitulská sieň či dormitórium prinášajú výnimočnú atmosféru stredovekej spirituality.
Spišské biskupstvo stredovekú časť kláštora v rokoch 2017 - 2020 obnovilo vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR z programu Obnovme si svoj dom a vďaka finančnému príspevku z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja cez Výzvu pre región 2020. Náklady na túto rekonštrukciu spolu s finančným vkladom biskupstva dosiahli približne 1,3 milióna eur.
Legendy
V okolí kostola v noci občas počuť šuchot kožených sandálov zahaleného mnícha bez hlavy, ktorého duch ešte stále stráži miesto, kde voľakedy stála stará studňa, dôležitá pre Levočanov.