Levoča, mesto s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa môže pochváliť mnohými významnými pamiatkami. Medzi ne patrí aj evanjelický kostol, ktorý je svedkom bohatej minulosti mesta a významným prvkom jeho architektonického rázu.
Evanjelický kostol s kupolovitou strechou v tvare gréckeho kríža bol postavený v rokoch 1825 - 1837 architektom Antonom Povolným v klasicistickom štýle.
K jeho interiérovým vzácnostiam patrí oltárny obraz predstavujúci Krista kráčajúceho po mori od levočského maliara Jozefa Czauczika, barokový drevený a kovaný kríž a lavice so štítkami veriacich, ktorí v nich sedeli. O bohatej hudobnej histórii mesta svedčí chrámový organ z roku 1932, starší organ zo 17. storočia, vzácne historické tympany a pre dejiny hudby zvlášť hodnotná historická knižnica.
Okrem evanjelického kostola, Levoča ponúka aj ďalšie významné pamiatky:
Bazilika sv. Jakuba
Bazilika sv. Jakuba zo 14. storočia patrí k najvýznamnejším pamiatkam v Levoči. Po košickom Dóme sv. Alžbety je druhým najväčším kostolom na Slovensku.
Postavili ho ako farský chrám slobodného kráľovského mesta Levoče a už vyše 700 rokov slúži veriacim denne na bohoslužby. Svojou bohatou históriou a interiérovými skvostami patrí k najcennejším pamiatkam slovenského národného dedičstva. Okrem samotného chrámu, národnou kultúrnou pamiatkou sú aj diela stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho, ktorého bohoslužobné predmety sa nachádzajú v Kaplnke sv. Juraja.
V interiéri kostola sa nachádza 11 gotických a renesančných oltárov. Ponad celkový umelecký význam chrámu a jeho zariadenia vysoko prečnieva najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete ( 18,62m) z dielne Majstra Pavla z Levoče. Medzi ďalšie pozoruhodnosti ktoré zdobia svätyňu patrí renesančný organ, baroková kazateľnica, meštianske epitafy, drevené lavice mešťanov, cyklus nástenných malieb z roku 1385 a iné.
Veža Baziliky sv. Pôvodná veža s kostolom bola postavená približne v 14. storočí a bola vyššia (75 m, teraz 70 m), ako ju poznáme teraz. V 19. storočí ju prestavali do neogotického slohu, má tvar osemuholníka a patrí medzi najkrajšie a najhodnotnejšie stavby Slovenska.
Niekoľko požiarov vežu poškodilo natoľko, že v polovici 17. storočia bola pre zvony postavená osobitná zvonica , kde boli zvony z veže prenesené. Roku 1519 boli na veži umiestnené nové vežové hodiny. Vežu neskôr rozobrali až po úroveň strechy. Veľký požiar najviac poškodil vežu 8. marca 1749 a na podnet cisára Františka Jozefa pri návšteve Levoče sa v roku 1850 -1860 začala stavať nová veža realizovaná podľa plánov Fridricha Mücka. Vo veži sú dva zvony. Veľký hodinový zvon počuť v meste každú hodinu, malý zase každých pätnásť minút.
Dom Majstra Pavla
Fasáda Domu Majstra Pavla púta pozornosť motívom mušle, zrekonštruovaná bola v roku 1981. Vzhľad domu sa zachoval od 15. -16. storočia až do dnešných čias. Tu, v jednej z expozícii Spišského múzea, je možnosť sa dozvedieť, kto bol Majster Pavol z Levoče, ako žil a tvoril autor najvyššieho gotického krídlového oltára na svete.
Radnica
Radnica patrí k najvýznamnejším stavbám renesančnej architektúry na Slovensku. Pôvodne bola vystavaná v gotickom slohu. Stavba novej radnice bola ukončená v roku 1615. Posledné väčšie úpravy sa realizovali v rokoch 1893- 95, kedy boli na streche dostavané manzardy v štýle talianskej renesancie.
Južnú stranu radnice zdobia maľby, ktoré predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. V minulosti bola sídlom mestskej rady, ktorá rozhodovala o osudoch mesta a konali sa tu aj súdne pojednávania. Dnes sa tu nachádza expozícia Spišského múzea, venovaná dejinám mesta Levoča.
V zasadacej sieni je obraz zo 17. storočia zobrazujúci zasadnutie mestskej rady, vzácny luster - dar od Márie Terézie, richtárska palica, dereš i obraz Levočskej bielej panej, ktorý kedysi zdobil vchodové dvere letohrádku Probstnerovcov na hradbách.
Zvonica
Zvonica s renesančnou atikou bola postavená v rokoch 1656 -1661. S budovou radnice sa spojila priechodom až počas barokových úprav v 18. storočí. Počas ďalších úprav získala strecha zvonice dnešný ihlanovitý tvar.
Z kostolnej veže bol do kampanily prenesený zvon sv. Jakuba a Floriána od Sebastiána Lecherera, známy aj ako URBAN je z roku 1749 a má hmotnosť 3476 kg. V strede drieku zvona sú umiestnené tri reliéfy, a to postava sv. Jakuba, sv. Floriána a erb mesta Levoča. Vo veži visia okrem neho ďalšie tri zvony: zvon Anjelpána (1691), Dvorecký väčší zvon (1925) a Dvorecký menší zvon (1912). Premiestnené sem boli tiež hodiny z veže Kostola sv.
Klietka hanby
Klietka hanby zo 16. storočia slúžila na trestanie ľahších deliktov. Pôvodne stála na mieste dnešného evanjelického kostola. Neskôr bola majetkom rodiny Probstnerovcov a stála v parku rodiny Probstnerovcov, v priestore dnešnej nemocnice.
Stredoveký pranier rodina darovala mestu v roku 1933, odkedy stojí pred radnicou na pevnom základe, má kopulovitý tvar je kovaná a zdobená kovanými srdcami a ľaliami - symbolmi lásky a nevinnosti. V stredoveku pobyt v klietke mal byť pre previnilca potupou i príučkou a pre okoloidúcich aj dostatočnou výstrahou. Trest sa preto vykonával počas jarmokov, kedy bolo na námestí veľké množstvo ľudí.
Dobročinnosť
Dobročinnosťou sa nazýva socha v parku, ktorú znázorňuje žena, podávajúca dieťaťu kúsok chleba. Socha s fontánou bola postavená z peňazí, ktoré venoval mestu Gustáv Herman - vážený občan Levoče, mecén a obchodník, na zavedenie verejného vodovodu.
Opevnenie
Opevnenie, ktoré obopínalo mesto, pochádza z prelomu 13. až 14. storočia. Bolo jedným zo znakov rozvíjajúceho sa mesta. Vyznačuje sa zložitou sústavou troch opevňovacích múrov a hradobnou priekopou. Múry sú spevnené baštami. Do mesta sa pôvodne vchádzalo troma bránami. Zachovala sa len Košická a Menhardská brána. V opevnení sa nachádza ešte Poľská brána, ktorá ňou v skutočnosti nebola.
Hradby sa dopĺňali a obnovovali v priebehu 16. a 17. storočia, podľa vyvíjajúcej sa vojenskej techniky.
Kostol minoritov
Kostol Panny Márie, Kráľovnej anjelov a sv. Na konci Kláštorskej ulice stojí kostol minoritov, nazývaný tiež gymnaziálnym kostolom. Pochádza z prvej polovice 14. storočia a na jeho stavbu použili peniaze, ktoré poskytol v roku 1309 magister rytier Donč.
Je to jeden z najväčších kostolov na Slovensku, ktorý je ukážkou vynikajúceho stavebného umenia obdobia gotiky. Postavila ho známa levočská stavebná huta. V roku 1671 bola loď kostola prebudovaná v barokovom slohu, avšak prvky gotickej architektúry, ktoré sú zachované najmä v presbytériu, sú dokonalé, úchvatné kružby okien, hlavice, pätky klenieb, sedílie. Mohutnosťou vyniká hlavný oltár s gotickou sochou Madony z 15.
Kostol sv. Ducha
Barokový kostol sv. Kostol a komplex kláštorných budov sa nachádza za Košickou bránou. Je postavený na mieste najstaršieho levočského kostola, ktorý po požiari v roku 1747 zbúrali. Postavili ho v rokoch 1748 -1755. Súbor kláštorných objektov má pôdorys v tvare písmena U.
Kostol je jednoloďový, v zadnej časti lode má murovanú emporu s organom. Na priečelí kostola Vás záujme nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky.
Gymnázium J. F. Rimavského
Gymnázium postavili v rokoch 1911-1912 podľa návrhu architekta Alfréda Hajósa . Veľkoryso riešená stavba gymnázia s tzv. meteorologickou vežičkou bola postavená v secesnom slohu.
Nesie meno slovenského národného buditeľa, Janka Francisciho -Rimavského, študujúcom na miestnom Evanjelickom lýceu. Školstvo v Levoči bolo v minulosti na veľmi vysokej úrovni. V 15. storočí bola v meste založená prvá stredná škola. Rektor školy Ján Mýlius zostavil v roku 1589 jej študijný poriadok, patriaci k najlepším v tej dobe. V tunajšom školstve pôsobil aj Leonard Cox, prvý vychovávateľ anglického kráľa Henricha VIII. Aj na gymnáziu pôsobili a študovali desiatky významných osobnosti.
Socha Ľudovíta Štúra
Socha v parku dokumentuje spätosť Levoče so štúrovcami, ktorí na protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z katedry odišli z Bratislavy na levočské evanjelické lýceum. Ľudovít Štúr, zakladateľ slovenského spisovného jazyka, politik, básnik a publicista 19. storočia. Slávnostne bola odhalená v roku 1949 na počesť 100. výročia revolučného obdobia.
Levočská kamenná kronika náhrobníkov je pamiatkou minulosti mesta a svedectvom života mnohých, dávno tu žijúcich, šľachtických rodov a významných svetských i duchovných osobností Levoče, Spiša a celého Slovenska, akými boli Gustav Herrmann, Daniel Sinapius Horčička, Samuel Genersich, Ján Brewer, Michal Hlaváček, Kristián Joachim Schwab, či rodina Probstnerovcov.
[5/35] Takmer stovka nablýskaných veteránov zaparkovala v historickej Levoči (03. 09. 2024)
tags: #levoca #luteransky #kostol