Liptovské Sliače, obec v okrese Ružomberok, sa nachádza v Liptovskej kotline a má bohatú históriu siahajúcu až do 13. storočia. Obec vznikla spojením troch osád: Nižný, Stredný a Vyšný Sliač. Prvé dve osady sú písomne doložené už v roku 1251. Už v tomto storočí mali spoločný názov Tri Sliače. Každý hosť je v obci vítaný a správni hostitelia sa o neho chcú postarať. Preto obec aj virtuálne oboznamuje návštevníkov s touto malebnou dedinou.
Kresťanstvo sa v Liptove udomácnilo už vo veľkomoravskej dobe, pričom jeho šíriteľmi boli benediktínski mnísi. Nižný a Stredný Sliač sa spomínajú už v roku 1251 ako majetok kláštora premonštátov v Kláštore pod Znievom. Vyšný Sliač vznikol začiatkom 16. storočia.
V Sliačoch sa nachádza kultúrna pamiatka - pôvodný gotický kostol Sv. Šimona a Júdu zo 14. storočia, neskôr prestavaný, v ktorom sú odkryté nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Dominantou obce je pôvodne gotický rímsko-katolícky kostol sv. Šimona a Júdu z roku 1326.
Tak ako plynul čas a Sliače sa rozrastali, farský kostol začal byť pre početnú pospolitosť primalý. V minulosti sa stavbou chrámu práve v Sliači - Vyšnom zaoberal pán profesor Kútnik, správca miestnej farnosti.
Anketa vyznela v prospech rozhodnutia stavby kostola a vtedy Janko Ondrejka oslovil architektov z Ružomberka Petra Abonyiho, Jozefa Hyravého a statika Ing. Vladimíra Konfála, aby navrhli projekt novostavby kostola. Primárna myšlienka postaviť kostol ako "ARCHU" vzišla zo spoločných rozhovorov architektov, ktoré neraz viedli v krajine, v ktorej sú obaja citovo hlboko zakorenení.
Od roku 1995, kedy im v Levoči pápež Ján Pavol II. posvätil základný kameň, sa začala písať história nového kostola. Všetci obyvatelia Sliačov spolu s výtvarníkmi a architektami budujú kostol, ktorý vyrastá nielen z krajiny, ale aj zo sŕdc.
Medzi významné osobnosti spojené s farnosťou patrí aj kňaz Albín Ivák, ktorý bol tajne vysvätený za kňaza v roku 1950 biskupom Róbertom Pobožným. Pôsobil v rôznych farnostiach a na dôchodku bol duchovným správcom v Ústave sociálnej starostlivosti v Rohove, kde aj zomrel. Albín Ivák bol bratrancom Albína Iváka. Po ukončení štúdia teológie ho biskup Róbert Pobožný 1. júla 1950 tajne vysvätil za kňaza. Je pochovaný v rodisku.
Farnosť Liptovské Sliače slúžila mnohým kňazom, ktorí svojou prácou a oddanosťou prispievali k duchovnému rastu miestnej komunity.
Vo farnosti sa pravidelne konajú sviatosti a rôzne cirkevné udalosti. Farnosť sa angažuje aj v ďalších aktivitách, ako napríklad Univerzita tretieho veku (UTV) Katolíckej univerzity.
Slovensko sa môže popýšiť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré zahŕňa aj množstvo stredovekých kostolov. Tieto sakrálne stavby sú nielen architektonickými skvostami, ale aj dôležitými svedkami minulosti. Medzi najvýznamnejšie a najstaršie sakrálne pamiatky na našom území patria kostoly, ktoré siahajú až do obdobia Veľkej Moravy. Tieto kostoly sú nielen dôkazom kresťanskej tradície, ale aj svedectvom o vyspelosti a kultúrnom bohatstve našich predkov.
Údaje hovoria, že koncom 9. a začiatkom 10. storočia do tejto oblasti pravdepodobne z Turca prichádzajú Slovania, ktorí položili základy osídlenia. Prichádzajúce slovanské obyvateľstvo prináša so sebou aj začiatky kresťanskej kultúry. Možno nariadením uhorského kráľa Štefana v 10.-11. storočí začínajú kresťania budovať prvé kostoly. Podľa nariadenia mal byť na desať obcí, či osád vybudovaný jeden kostol. Predpokladáme, že takto na území dolného Liptova začali budovať prvé sakrálne stavby. Výstavba ďalších kostolov pokračovala v 13. storočí.
Panoramatický pohľad na Liptovské Sliače.
Výročia a historické udalosti
- 1251: Prvá písomná zmienka o Sliačoch v zakladacej listine turčianskej prepozitúry, vydanej Belom IV.
- 1326: Postavený a daný do užívania kostol v Sliačoch. Zriadená fara v Sliačoch s náležitými pozemkami, ktoré boli odčlenené od Sv. Michala. Zriadená škola s ludirektorom - kantorom.
- 1516: Sliače sa stali mestom. Zrušené panské hospodárstvo v Liptovských Sliačoch (Nižnom) a celý prepoštský majetok aj mlyn bol daný do nájmu Sliačanom. Vznik tretej osady, Vyšného Sliača.
- 1896: Plánované slovenské divadlo, ktoré usporiadal kňaz Andrej Hlinka, bolo zakázané.
- 1946: Založený futbalový oddiel v Sliačoch.
- 1976: Folklórna skupina Sliačanka získala Európsku cenu za ľudové umenie.
V roku 2001 oslávila obec 750. výročie prvej písomnej zmienky.
Kostol sv. Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch.
Osobnosti spojené s farnosťou
Medzi významné osobnosti spojené s farnosťou patrí aj kňaz Albín Ivák, ktorý bol tajne vysvätený za kňaza v roku 1950 biskupom Róbertom Pobožným.
Nižšie je uvedená tabuľka s prehľadom pôsobenia Albína Iváka:
| Meno | Dátum a miesto vysvätenia | Pôsobenie |
|---|---|---|
| Albín Ivák | 1. júl 1950, tajne | Kaplán v Markušovciach, Spišskom Podhradí, Spišskej Novej Vsi, farár v Dedinkách, Iliašovciach, Spišských Hanušovciach, Huncovciach, duchovný správca v Rohove |
Albín Ivák bol bratrancom Albína Iváka. Po ukončení štúdia teológie ho biskup Róbert Pobožný 1. júla 1950 tajne vysvätil za kňaza. Bol kaplánom v Markušovciach, 1951 Spišskom Podhradí a v rokoch 1952-1954 v Spišskej Novej Vsi, pričom v r. 1954 od januára do apríla excurrendo spravoval aj Rudňany. Od mája 1954 do septembra 1955 bol farárom vo farnosti Dedinky v rožňavskom okrese, v rokoch 1955-1961 spravoval Iliašovce v okrese Spišská Nová Ves. Potom pôsobil v kežmarskom okrese, v rokoch 1962-1971 bol farárom v Spišských Hanušovciach, potom v Huncovciach. Na dôchodku pôsobil ako duchovný správca v Ústave sociálnej starostlivosti v Rohove v senickom okrese, kde zomrel. Je pochovaný v rodisku.
Medzi najstaršie kostoly z tohto obdobia radíme starobylý kostol zasvätený k úcte Michala Archanjela v Liptovskom Michale. Prvý raz sa v písomnostiach spomína v roku 1326, ale pochádza z druhej tretiny 13. storočia. V danej dobe bol v šírom okolí jediným kostolom. Upravený bol v prvej polovici 14. storočia a neskôr v 19. storočí. Patrí medzi najstaršie sakrálne stavby Liptova. Dodnes má kostol zachované sakristie s krížovou klenbou, štrbinové lomené okná. Hlavný vstup tvorí gotický sedlový portál, gotické dvere s dekorovaným kovaním. Sedlová strecha kostola je krytá šindľom s výraznou vežičkou - sanktusníkom. Kostol je obtočený múrom so strieľňami. Drevená šalovaná zvonica sa spomína už v roku 1694. V minulosti sa v blízkosti kostola pri vykopávkach našli urny, bronzové šperky.
Kostol Všetkých svätých s areálom v Ludrovej-Kúte netreba Ružomberčanom osobitne predstavovať. Je na dosah ruky a mnoho obyvateľov nepohrdlo návštevou kostola pri podujatiach v ňom uskutočnených. Kostol stojí na miernej vyvýšenine uprostred polí ohradený kamenným múrom. Zachoval si charakteristickú podobu ranogotického kostola z 13. storočia s prístavbami z 15. a 16. storočia. Rovnako aj on patrí k najstarším stojacim sakrálnym stavbám v Liptove. Je vzácny zachovanými nástenným maľbami zo 14. a 15. storočia a výmaľbou svätyne z 15. storočia. Bol postavený niekedy v rokoch poslednej tretiny 13. storočia. Často bol spájaný s nepotvrdeným pobytom templárov v tomto kraji. Dlhé roky slúžil veriacim okolitých dedín a obyvateľom Ružomberka.
Je dôležité si uvedomiť, že tieto kostoly sú nielen architektonickými pamiatkami, ale aj živými svedectvami našej histórie a kultúry. Ich ochrana a zachovanie pre budúce generácie je našou spoločnou povinnosťou.