Liptovské Sliače sú obec s bohatou folklórnou tradíciou. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje do roku 1251, keď Belo IV. daroval Sliače ako svoj majetok novoutvorenej turčianskej prepozitúre, a tak sa stali súčasťou turčianskeho prepošstva premonštrátov.
Do roku 1326, ku ktorému sa datuje vznik tamojšej farnosti, Sliače patrili pod farnosť v Liptovskom Michale. Na voze ich prevážali do šesť kilometrov vzdialenej obce cez vrch Bežan, s prevýšením 130 metrov nad morom. V roku 1324 začali z rozhodnutia prepošta Valentína stavať v Sliačoch kostol, ktorý bol v roku 1326 posvätený, a bola zriadená farnosť Sliače.
Na Slovensku môžeme obdivovať úžasné fresky. Technika nanášania farieb do vlhkej omietky - freska - bola známa už v staroveku. Používali ju v Grécku, Taliansku, Číne či Indii. Do prostredia kresťanskej sakrálnej architektúry, respektíve sakrálneho umenia, sa dostala až koncom 13. storočia.
Odborníci tu evidujú okolo 260 objektov s výskytom týchto malieb. Z hľadiska sakrálnej problematiky a pôvodného stavu či rozsahu je v súčasnosti zaujímavých okolo sto kostolov. Zhruba polovica z nich sa nachádza na Spiši, značná časť v Gemeri, ostatné roztrúsené v ďalších regiónoch.
Na stenách týchto kostolov nájdeme rozsiahle, najmä eschatologické, prorocké, apoštolské, mariologické a kristologické cykly. Názornosť má veľký vplyv na zmyslovú - najmä zrakovú - skúsenosť, a preto sa uplatňuje predovšetkým pri rozvoji poznania.
V kristologických cykloch dominujú pašiové výjavy, ktoré môžeme rozčleniť na predgolgotské, golgotské a záverečné. Zvyčajne začínajú výjavom Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema. Okrem toho môžeme v niektorých prípadoch objaviť aj menej známe a v menšej miere vyskytujúce sa udalosti.
Najfrekventovanejšími znázorneniami golgotských udalostí sú, pochopiteľne, krížové výjavy. Samotný kríž s korpusom má tiež niekoľko podôb. Prevláda klasický latinský tvar (opracované trámové drevo s predĺženým zvislým ramenom) so súmerným korpusom. Celkom výnimočne sa objavuje takzvaný Živý kríž - ide o kríž z neopracovaného dreva s výhonkami konárov (Žehra, Dechtice).
Objavujú sa ešte ďalšie motívy súvisiace so Zmŕtvychvstaním: samotné Zmŕtvychvstanie so spiacimi vojakmi, Stretnutie Krista s Máriou Magdalénou (Podolínec), Stretnutie Krista so sv. Zvláštnym ikonografickým stvárnením je obraz Bolestného muža, respektíve Krista Trpiteľa.
Početnú skupinu tvoria nástenné maľby s postavami zo životopisov svätých. V jednotlivých chrámových súboroch možno sledovať viac-menej opakujúce sa obsahové prvky a javy. Nájdu sa však aj výnimočné detaily a obrazové rarity, ktoré sa vymykajú štandardu.
V kostole v Ponikách je zobrazený korpus ukrižovaného Krista bez typického bedrového rúška. Zvláštne zobrazenie trojjediného Boha ako postavy s tromi tvárami (Triglav) možno vidieť v Žehre alebo v Rákoši. V bijacovskom kostole je znázornený s latinským krížom a cez plece má prehodený rybársky podberák s malým človiečikom. Apoštol Bartolomej má ako hlavný atribút nôž, no v Rimavskom Brezovom nesie svoju vlastnú kožu prevesenú cez palicu. Na obraze sv. Juraja zabíjajúceho draka vo Zvolene-Zolnej je zaujímavý pohľad na dračie mláďatá vykúkajúce z brloha.
Kostol v Liptovských Sliačoch
Tradície a zvyky
Málokto vie o jednej zaujímavosti, ktorá súvisí s prejavmi úcty k zomrelým. Pri výskumoch na Liptove sa zistilo, že práve v Liptovských Sliačoch bol spôsob úpravy hrobov taký originálny, že na Slovensku nevieme nájsť adekvátnu obdobu.
Ako sa píše v jednom zo zborníkov Slovenského národného múzea, s výzdobou ručne zhotovovaných vencov a kvetov sa stretávame aj v iných obciach dolného Liptova (napríklad Valaská Dubová, Komjatná), ale i v iných oblastiach Slovenska. Nemožno však hovoriť o takom vyhranenom štýle výzdoby ako v Liptovských Sliačoch, ktoré sú jedným z miest prvotného slovanského osídlenia Liptova.
V posledných rokoch či desaťročiach sa výzdobe hrobov prikladá veľký význam. Cintoríny navštevujú blízki zosnulých často i počas celého roka, no nie vždy to bolo tak. Miesto hrobu bolo väčšinou len mierne vyvýšené, označené krížom, počas roka i zarastené trávou. Hroby sa obvykle upravovali len pred sviatkom Všetkých svätých a Spomienky na všetkých verných zosnulých.
Až 31. októbra prichádzali na cintorín ženy a dievčatá, ktoré prinášali vence a ozdobné halúzky z ihličnatých stromov alebo zimozelene. Tieto vence, zhotovované z vetvičiek, boli zdobené najskôr len mašľami a postupne ručne vyrobenými ružami. Okrem ruží sa postupne začali vyrábať konvalinky, margarétky či ozdoby zvané húsenice. Všetky tieto ozdoby sa omotávali drôtikom, ktorý zároveň slúžil aj na upevnenia na venci.
Konštrukciu vencov tvoril najskôr vŕbový prút, ktorý bol nahradený drôtom alebo zviazanou a spevnenou slamou obalenou krepovým papierom. S výrobou vencov a hlavne ostatného materiálu sa preto začínalo aj mesiac pred Dušičkami. Pre starších zosnulých sa volili na výzdobu tmavšie farby papiera, napríklad tmavomodrá, fialová, a používalo sa viac čečiny. Na detské hroby sa používali prevažne biele alebo pestré farby, čečina sa nepoužívala vôbec. Najkrajšie vyzdobená a pestrá bola vždy tá časť cintorína, kde boli pochované deti.
Na výrobe vencov sa pravdepodobne podpísal i fakt, že veľa obyvateľov Liptovských Sliačov bolo zamestnaných v papierňach v Ružomberku alebo v textilke v Rybárpoli. Tam sa zoznámili s novými spôsobmi úpravy materiálu, čím obohatili tradičný spôsob výroby.
Vence sa zvykli vyrábať nielen na sviatok Dušičiek, ale aj na pohreby. Ak bol zosnulý v ružencovom bratstve, jeho truhlu zdobili tri venčeky zo zimozelene. Na každom venčeku bolo päť ružičiek znázorňujúcich ruženec. Na jednom boli biele - radostný ruženec; na druhom červené - bolestný ruženec; a na treťom žlté, ktoré symbolizovali slávnostný ruženec.
Po roku 1990 sa prácna výroba ruží začala nahrádzať kúpenými kvetmi, ktoré sa prispôsobovali k vlastnoručne vyrobeným. Postupne však začali kupované vence vytláčať dlhoročnú ľudovú výrobu. Môžete ich kde-tu nájsť na niektorých hroboch v Sliačoch, aj keď doplnené kúpenými kvetmi.
Známe sú napríklad Liptovské dni matky, počas ktorých vás privíta pri Liptovských Sliačoch asi štyri metre vysoká železná figurína ozdobená ručne vyrobenými ružami, ktorá je zároveň logom podujatia.
Kostol v Štítniku čaká obnova
tags: #liptovske #sliace #kostol #pred #rekonstrukciou