Liptovský Mikuláš: Stredoveká história a Kostol sv. Mikuláša

Liptovský Mikuláš, mesto s bohatou históriou, sa formovalo okolo svojho farského kostola a vďaka vplyvu významných rodín a udalostí. Najatraktívnejším miestom je historické centrum, ktoré ponúka množstvo zaujímavostí pre návštevníkov.

Kostol sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši

História a vývoj mesta

Stopy po prvých Slovanoch v Liptove možno datovať do 9. - 10. st. Koncom 11. st. možno už v Liptove predpokladať vplyvy uhorských feudálov. Od 13. st. možno dejiny Liptovského Mikuláša a osád Vrbice, Liptovskej Ondrašovej a Palúdzky opierať o písomné pramene.

Najstarším sídliskovým celkom spomedzi dnešných častí mesta Liptovský Mikuláš bola Vrbica. Už za Ondreja II. ju vlastnili príslušníci šľachtického rodu Bitter. O niečo mladším sídliskovým celkom z hľadiska kontinuity je Ondrašová, jej starší maďarský názov Hakylese hovorí, že jej zakladateľom bola zrejme šľachtic Hauk. Najmladším sídliskom je pôvodne len fara a kostol svätého Mikuláša, roku 1286 je toto sídlisko soložené už ako osada.

Prvý písomný údaj o jestvovaní Mikuláša a Ondrašovej sa zachoval v listine z roku 1286, ktorý však hovorí, že obe osady vznikli nedávno predtým, pričom o spôsobe, ako ich Hauk získal, doklady nemáme. Zdá sa, že najmä Ondrašová bola získaným majetkom, kde sa Hauk usadil niekedy po roku 1230, pretože pôvodným názvom Ondrašovej bola Houkfalva, čo v preklade znamená Haukova Ves, a názov Ondrašová dostala až po šľachticovi Ondrejovi, žijúcom koncom 13. st. a začiatkom 14.

Začiatky mikulášskeho námestia, obstavaného domami možno položiť do prvej polovice 14. st. Významná udalosť v dejinách Mikuláša sa odohrala roku 1368, keď nejakí Vrbičania opustili svoje staré bydliská a usadili sa pri východe cesty z mikulášskeho námestia na Palúdzku, čím dali zvláštnej sídlišnej skupine, ktorá za feudalizmu mala vlastnú administratívu a bola známa pod názvom Nižný Hušták. Neskôr vznikol aj Vyšný Hušták.

Názov osady súvisí so staršou susednou osadou Paludza, ktorá jestvovala už pred 13. st. a iste aj na území Palúdzky jestvovalo obyvateľstvo už v prvej polovici 13. st. Keď roku 1286 dostal notár zvolenského župana Demitra Ondrej Palúdzku ako feudálny majetok od kráľa Ladislava IV., nastala v osade nespokojnosť medzi roľnídkymi občinníkmi a vojakmi. Vzdelaný šľachtic Onderej dal akolo roku 1300 vybudovať v Palúdzke pre potreby vlastné a svojich poddaných, kostol k úcte Jána apoštola.

Dejiny mesta boli úzko spojené s liptovským rodom Pongrácovcov. Ich pôvod nebol dosiaľ uspokojivo vyriešený. Najstarším sídlom rodu bola blízka Ondrašová, dnes súčasť mesta. Neskôr presídlili do Svätého Mikuláša. O rozvoj mestečka sa zaslúžili získaním mnohých privilégií. Najstarším bolo právo týždenného trhu z polovice 14. storočia. V roku 1424 získali právo dvoch výročných jarmokov, v 18.

Archeologický výskum Liptova potvrdil osídlenie tohto územia od starej doby kamennej - 70 000 rokov pred našim letopočtom. Lužická kultúra zasiahla do dejín Liptova takmer na tisíc rokov. Zostali po nej početné bronzové výrobky, opevnené hradiská a rozsiahle pohrebiská. Kelti - prvý historicky známy národ priniesol v prvom storočí vyspelú kultúru s rozvinutým remeslom a bohatým náboženským životom. Trvalé osídlenie tohto územia začalo príchodom slovanských kmeňov v 9. storočí nášho letopočtu.

Najstaršia správa o Liptovskom Mikuláši je z roku 1286 v listine uhorského kráľa Ladislava IV. Do šľachtického stavu v nej povýšil Mikuláša a Ondreja, synov Serafína, pričom im potvrdil vlastníctvo svätomikulášskeho svätopeterského a ondrašovského majetku. Z toho je zrejmá existencia Svätého Mikuláša už pred spomínaným rokom.

Základ vzniku osady dal ranogotický kostol svätého Mikuláša postavený ako farský kostol mimo sídlisk pre obyvateľov niekoľkých susedných dedín Vrbicu, Okoličné, Ploštín, Palúdzku a Bobrovec. Stál na mieste staršieho slovanského pohrebiska a románskeho kostola. Sídlisko sformované okolo kostola prevzalo meno jeho duchovného patróna - svätého Mikuláša. Prvý písomný údaj o kostole pochádza z roku 1299.

Svätý Mikuláš sa rozvíjal ako zemepanské mestečko. Pongrácovci preň získali mnoho privilégií. Najstarším bolo právo týždenného trhu z polovice 14. storočia a od roku 1424 právo dvoch výročných jarmokov na Turíce a na sviatok sv. Mikuláša 6. decembra. V Mikuláši Pongrácovci postavili oproti kostolu svoju rodovú kúriu. V polovici 15. storočí ich spoločne opevnili.

I napriek nepriaznivým rokom Svätý Mikuláš žil ďalej. Bol roľníckym a remeselníckym mestečkom. Jeho obyvatelia mali právo trhu, jarmokov, právo mlyna, výseku mäsa, čapovania liehovín a iných nápojov a právo slobodného sťahovania. Volili richtára a magistrát.

12 NAJ Liptovského Mikuláša

Poďme sa spoločne pozrieť na 12 NAJ, ktoré toto mesto ponúka:

1. Kostol sv. Mikuláša
   Kostol sv. Mikuláša bol postavený ako farský kostol pre 5 neďalekých osád. Spočiatku stál osamotený uprostred krajiny, postupne sa okolo neho rozrastalo mestečko Svätý Mikuláš. Táto impozantná sakrálna stavba stojí na mieste staršieho románskeho kostolíka z 11. - 12. storočia, ktorý pri výstavbe jednoloďového kostola v rokoch 1280 - 1300 prevzal úlohu sakristie a je najstaršou časťou súčasného chrámu. V polovici 15. storočia bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavaná a upravená v neskorogotickom slohu. V tom období kostol spolu s neďalekou Pongrácovskou kúriou opevnili a obohnali vodnou priekopou; neskôr prešiel barokovou prestavbou. Vo svojej ranogotickej podobe sa chrám opäť zaskvel po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1941 - 1943, kedy odstránili opevňovací múr a pristavali bočné kaplnky.
2. Pongrácovská kúria a Galéria Kolomana Sokola
   V historickej Pongrácovskej kúrii na hlavnom námestí od roku 2002 sídli Galéria Kolomana Sokola. Otvorená bola pri príležitosti stých narodenín významného slovenského grafika a maliara, mikulášskeho rodáka Kolomana Sokola (1902 - 2003). Základom stálej expozície sa stalo 48 špičkových diel, ktoré umelec venoval svojej rodnej krajine. Súbor grafík a kresieb dopĺňa Sokolova biografia, osobné predmety a snímky renomovaného slovenského fotografa Tibora Huszára, ktoré vznikli počas jeho návštevy u majstra Sokola v Spojených štátoch amerických. Na poschodí najstaršej svetskej budovy v meste tak môžete spoznať nielen neopakovateľný výtvarný prejav Kolomana Sokola, ale aj jeho dramatický životný príbeh.
3. Prvý stoličný dom a história mesta
   V historických priestoroch Prvého stoličného domu spoznáte vyše sedemstoročný príbeh Liptovského Mikuláša. Jeho najdôležitejšími míľnikmi vás prevedie expozícia Kapitoly z histórie mesta. Mimoriadnou udalosťou bol súd s nesmrteľným zbojníckym kapitánom Jurom Jánošíkom. Jeho osudy pred vami ožijú v Jánošíkovej mučiarni a súdnej sieni. Navštívte aj Jánošíkovu záhradu a expozíciu Poštového holubárstva.
4. Múzeum Janka Kráľa a Jánošíkova mučiareň
   V priestoroch Múzea Janka Kráľa zobrazujú jeden z najkrutejších súdov v histórii mesta. V marci 1713 väznili, vypočúvali, mučili a na smrť odsúdili zbojníckeho kapitána Jura Jánošíka. Ako prebiehal súdny proces s legendárnym Jánošíkom sa dozviete v Jánošíkovej mučiarni, ktorá je ukrytá v temnom podzemí múzea. Prezrite si dereš, škripec, španielsku čižmu aj zápisnice o jeho dobrovoľnom i trpnom vypočúvaní. V Jánošíkovej súdnej sieni, ktorá realisticky zobrazuje vtedajšie súdy, sa môžete obliecť do dobových kostýmov a stať sa sudcom, obhajcom či samotným Jánošíkom.
5. Fontána Metamorfózy
   Fontána Metamorfózy s menami slávnych rodákov zvečnenými v tmavej žule je najfotografovanejším miestom pešej zóny. Fontáne dominuje monumentálne dielo Pocta tvorivému mysleniu. Bloky s otáčavými zrkadliacimi plochami symbolizujú neustálu premenu a pohyb, nekonečno plynutia času, myšlienok, ideí a nových zmien, tiež pomyselné lopatky turbíny novodobého stroja. Spodné statické časti nesú mená sedemdesiatich mikulášskych rodákov - vedcov, vynálezcov, umelcov, spisovateľov, kňazov, lekárov…, ktorí sa natrvalo zapísali do histórie.
6. Župný dom
   V najrozľahlejšej budove uprostred námestia sídlila župná správa, kedysi aj stoličný súd a väzenie. Budova bola postavená v rokoch 1778 - 1793 ako nové sídlo Liptovskej stolice. Jej výstavbu realizoval banskobystrický staviteľ Peter Grossmann. Dnešnú podobu získala prestavbou v roku 1907, keď bola nadstavaná o ďalšie poschodie.
7. Synagóga v Liptovskom Mikuláši
   Synagóga v Liptovskom Mikuláši, postavená v rokoch 1842 - 1846 ako jednopodlažná klasicistická stavba s rovným trámovým stropom a strohým interiérom dnes patrí medzi najväčšie a najštýlovejšie na Slovensku. Súčasnú podobu získala po rekonštrukcii v roku 1906, no pôvodná stavba tvorí podstatnú časť dnešnej synagógy - jej vonkajší plášť. Do existujúceho základu budapeštiansky architekt Leopold Baumhorn vstaval konštrukciu z oceľových nosníkov a stĺpov. Unikátny systém oceľovej siete nesúcej tenkú, len päťcentimetrovú omietkovú škrupinu, umožnil pomerne rozsiahly trojloďový priestor zaklenúť a do konceptu zabudovať aj galérie pre ženy. Zároveň je dôkazom schopnosti architekta prispôsobiť pôvodný objekt novým požiadavkám s citlivou zmenou dispozície a zároveň rešpektovaním pôvodného diela. Autor tu docielil harmóniu medzi prevažujúcim klasicistickým výrazom priečelí so zachovaním charakteru pôvodného zastrešenia a secesným charakterom interiéru vrátane kupole s krásnou vitrážou. Interiéru dominuje bohatá modro-zlatá štuková výzdoba. Synagóga, vďaka investícii mesta obnovená a roku 1991 sprístupnená verejnosti, je dnes v správe Múzea Janka Kráľa.
8. Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
   Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa vznikla v roku 1955 a je treťou najstaršou na Slovensku. Sídli v budove z konca 18. storočia, ktorá bola postavená pre potreby evanjelického školstva. V jej priestoroch v rokoch 1854 - 1865 ako učiteľ pôsobil Peter Michal Bohúň, maliar národného obrodenia a klasik slovenského výtvarného umenia 19. storočia. Dnešnú modernú podobu budova získala v 70. rokoch 20. storočia. Expozícia Staré umenie vo svojej prvej časti predstavuje vzácne tabuľové maľby a plastiky vrcholnej a neskorej gotiky z oblasti severného Slovenska, ale najmä Liptova (gotický oltár z Dovalova, oltárne časti zo Svätého Kríža). Druhá časť je výberom renesančnej a barokovej maľby a plastiky. Maľbu 18. storočia reprezentuje predovšetkým dobový šľachtický portrét. Tretia časť predstavuje tzv. zľudovené formy baroka - sochársku tvorbu domácich rezbárskych dielní 18. a 19.
   Ďalšia stála expozícia v reprezentatívnom priereze približuje vývoj slovenského maliarstva v 19. storočí s názvom Portrét, krajina, žáner. Svoje zastúpenie tu má predovšetkým portrétna maľba (Czauczik, Klemens), ale aj krajinkárska tematika druhej polovice 19. storočia (E. Ballo, Medňanský,Skutecký a i.). Najväčší priestor je venovaný tvorivej osobnosti Petra Michala Bohúňa v expozícií s názvom Bohúňova sieň. V galérii môžete obdivovať až 32 Bohúňových obrazov. Kolekciu dopĺňajú diela zo začiatku 20. storočia, ktoré svojou podstatou, spôsobom umeleckého vyjadrenia korenia v predchádzajúcom storočí (Mousson, A. Ballo, Kubínyi, Halász-Hradil, Kyselý, P. J. Návštevníci, ktorých viac oslovuje moderné umenie, určite neobídu expozíciu venovanú slovenskému výtvarnému umeniu 20. storočia - Moderna - 20. storočie. Stála expozícia približuje vývoj slovenského maliarstva v 1. polovici 20. storočia. Je tu zastúpenie zakladateľskej generácie moderného slovenského umenia, ktorá námety čerpá z prostredia vidieckeho, neskôr i mestského a intímneho prostredia. Ide o maliarov ovplyvnených secesiou, symbolizmom, expresionizmom (Zolo Palugyay, Anton Jasusch, Edmund Gwerk), umelci s presahmi na európsku modernu (Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, I. Weiner Kráľ), príslušníci tzv. Generácie 1909 (Ján Mudroch, Ján Želibský, Ladislav Čemický, Ester. Š. Piatou expozíciou je výstava diel osobností výtvarného umenia Liptova. Prezentuje štvoricu významných umelcov, ktorí svoj život a tvorbu zviazali s Liptovom a mestom v jeho srdci a ich význam pritom ďaleko prekročil hranice regiónu i Slovenska.
9. Socha Štróblovej matky
   Fotografiu s jej podobou dlhé roky predávali v USA najmä ku Dňu matiek. Autorom je Alojz Štróbl, rodák z Liptova a popredná osobnosť uhorského sochárstva. Socha zobrazuje Štróblovu matku tak, ako si ju umelec zapamätal, keď v kresle s bibliou v lone sedávala pri dome v neďalekej Kráľovej Lehote. Sochu nájdete pri vstupe do Liptovskej galérie P. M. Bohúňa.
10. Evanjelický kostol
    Postavenie evanjelického kostola v Liptovskom Mikuláši umožnil Tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781, na základe ktorého si už aj protestanti smeli stavať murované kostoly, aj keď mimo námestia, bez veže a zvonov. Na jeho vybudovaní sa v rokoch 1783-1785 podieľali evanjelici z 13 liptovských obcí. Jednoduchá klasicistická stavba bez veže slúžila veriacim už takmer sto rokov, keď mesto zasiahol ničivý požiar a poškodil faru aj podkrovie chrámu. Počas obnovy steny kostola nadmurovali a k jeho južnej stene pristavali mohutnú vežu s dôstojným vstupom do chrámu. Trojloďový zaklenutý priestor má nad bočnými loďami rozsiahle empory - chóry, vďaka ktorým patrí mikulášsky kostol s 1700 miestami na sedenie k najväčším evanjelickým kostolom na Slovensku. Interiéru s klasicistickou kazateľnicou dominuje veľký neskorobarokový stĺpový oltár s nadstavcom a bočnými úponkovými „ušami“, ktoré uzatvárajú spodný diel do tvaru kruhu.
11. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva
    Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva - najmodernejšie múzeum Slovenska, jediné špecializované múzeum svojho druhu na Slovensku. Pozrieť a zažiť sa tu dá svet prírody od podzemia postupne až do vysokých hôr. Unikátne exponáty sú umiestnené v prirodzených ekosystémoch. Múzeu samozrejme nechýba interaktivita, návštevníci majú možnosť pozrieť sa do brloha medveďa či skúsiť si plazenie v jaskyni. Vystavené exponáty dopĺňajú svetelné aj zvukové efekty, pri ktorých sa človek cíti, akoby naozaj prechádzal lesom. Jaskyniarska expozícia s nádhernými kvapľami sa nachádza v podzemných priestoroch budovy a ponúka komplexný obraz o jaskyniach a jaskyniarstve. Návštevník tu môže vidieť vznik a vývoj jaskyne, jaskynnú výzdobu, archeologické nálezy, historické zaujímavosti no spozná aj samotnú prácu jaskyniara.
12. Múzeum Čierny orol
    Jediná stála expozícia Liptovského múzea v Liptovskom Mikuláši je verejnosti sprístupnená v priestoroch národnej kultúrnej pamiatky Čierny orol. V historickom priereze mapuje Dejiny poľovníctva a rybárstva v Liptove od stredoveku až po súčasnosť. Predstavuje základné poznatky o faune regiónu, druhoch lovnej zveri a rýb, približuje vývoj organizačných foriem poľovníctva a rybárstva, významné osobnosti z tejto oblasti, ale i stvárnenie lovu a rybolovu liptovskými umelcami. Súčasťou expozície sú ukážky lovnej zveri, rôzne lovecké potreby či poľovnícky salón zariadený dobovým nábytkom.

Letecký pohľad na Kostol sv. Mikuláša

Kostol sv. Mikuláša

Kostol sv. Mikuláša je najstaršou stavebnou pamiatkou mesta a zároveň najväčšou ranogotickou stavbou Liptova. Postavili ho ako farský kostol pre obyvateľov blízkych dedín, no napokon sám položil základy nového liptovského sídliska - Svätého Mikuláša. V 18. storočí ho prestavali do barokového slohu a v polovici 20. storočia ho zrekonštruovali späť do ranogotickej podoby.

Pristavili sa bočné kaplnky s vitrážovými oknami podľa výtvarných návrhov mikulášskych rodákov Janka Alexyho, Fera Kráľa a Jána Želibského. V interiéri kostola sa zachovali tri gotické tabuľové oltáre - Hlavný oltár sv. Petra. Z pohľadu historikov je kostol sv. Mikuláša osamotený uprostred krajiny. Neskôr mestečko Svätý Mikuláš.

Táto impozantná sakrálna stavba stojí na mieste staršieho románskeho kostolíka z 11. - 12. storočia, ktorý pri výstavbe jednoloďového kostola v rokoch 1280 - 1300 prevzal úlohu sakristie a je najstaršou časťou súčasného chrámu. V polovici 15. storočia bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavaná a upravená v neskorogotickom slohu. V tom období kostol spolu s neďalekou Pongrácovskou kúriou opevnili a obohnali vodnou priekopou; neskôr prešiel barokovou prestavbou.

Vo svojej ranogotickej podobe sa chrám opäť zaskvel po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1941 - 1943, kedy odstránili opevňovací múr a pristavali bočné kaplnky. Sú to úzke okná svätých a svätíc v svätyni, ako aj nádherné okno Božského Srdca Ježišovho za oltárom a okno sv. Jozefa s dieťaťom v bočnej kaplnke.

Významné osobnosti

Mesto je spojené s mnohými významnými osobnosťami, ktoré sa zaslúžili o jeho rozvoj a kultúrny život. Medzi ne patrí:

• Juraj Jánošík - zbojnícky kapitán, ktorého súdny proces sa odohrával v meste.
• Koloman Sokol - významný grafik a maliar, ktorého galéria sídli v Pongrácovskej kúrii.
• Michal Miloslav Hodža - jedna z vedúcich postáv slovenského obrodeneckého hnutia.
• Gašpar Fejérpataky-Belopotocký - zakladateľ prvej verejnej knižnice na Slovensku.

Kostol sv. Martina z Tours v Dovalove

Najstaršou stavebnou pamiatkou mesta je ranogotický kostol sv. Martina z Tours v Dovalove, ktorý bol postavený pravdepodobne v 13. storočí. Bol mnohokrát prestavaný, preto je náročné určiť, ako v skutočnosti v stredoveku vyzeral. Stredoveké jadro podľa doterajších výskumov predstavuje jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria, čo je typické práve druhú až tretiu tretinu 13. storočia.

K severnej strane svätyne bola pristavaná sakristia, samotná svätyňa bola zaklenutá krížovou rebrovou klenbou, loď kostola mala vysoký trámový strop (klenba tu bola dostavaná až v priebehu 17. storočia). Svätyňa bola od lode kostola oddelená lomeným víťazným oblúkom, na ktorého ľavej strane (z pohľadu z lode kostola) sa nachádzala kazateľnica. Vnútri takto postaveného areálu sa nachádzal prikostolný cintorín.

V druhej polovici 14. a v prvej polovici 15. storočia postupne vznikali fresky na stenách kostola (odhalené počas rekonštrukcie v rokoch 2005 - 2006, na svoju dobu pomerne kvalitné a farebné). Vzhľadom na tieto skutočnosti a na to, že výskum kostola nikdy nebol kompletný, je náročné rekonštruovať vzhľad kostola po jeho výstavbe, respektíve prvej prestavbe.

Synagóga v Liptovskom Mikuláši

Tabuľka: Pripojenie obcí k Liptovskému Mikulášu

tags: #liptovsky #mikulas #v #stredoveku #kostol