V Apoštolskej cirkvi má svätenie nedele a sviatkov zásadný význam pre duchovný život veriacich. Tento článok sa venuje rôznym aspektom tejto témy, vrátane biblických základov, cirkevných predpisov a praktických rád pre veriacich.
Biblické základy svätenia soboty
Desatoro prikázaní, ktoré Boh dal Mojžišovi, obsahuje aj prikázanie o svätení soboty: "Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa."
Tento deň je pamätníkom stvorenia a vykúpenia. Každá sobota nám pripomína, že Boh stvoril človeka a svet, a zároveň nám sprítomňuje vykúpenie, ktoré Kristus uskutočnil na kríži.
Boh ustanovil základnú bunku ľudskej spoločnosti - manželstvo a deň, ktorý má mimoriadne obohatiť a posilniť človeka - sobotu. Medzi manželstvom a sobotou existuje úzka súvislosť. Manželstvo a rodina môžu zdravo prospievať jedine tam, kde ľudia majú zdravý vzťah k Bohu (Žalm 127,1-3).
Biblický výraz „požehnať“ alebo „Božie požehnanie“ je mnohoznačný. Znamená obdarovanie, pomoc, priazeň a predovšetkým „obohacujúcu Božia prítomnosť“.
Sobota, siedmy deň týždňa, je vlastne Božím „chrámom“, ktorý Boh „postavil“ v čase - v rozmere, na ktorý ľudia nemajú vplyv. Časový úsek jedného roka je odvodený od prírodného javu - je to jedno otočenie našej planéty okolo slnka, mesiac a deň sú tiež odvodené od prírodných cyklov. Jedinú výnimku tvorí týždeň. Ten nemá v pochodoch prírody žiadnu analógiu.
SOBOTA JE V PRVOM RADE PAMIATKOU STVORENIA, pohľadom do slávnej minulosti. Každá sobota nám znovu pripomína, že Boh v šiestich dňoch stvoril človeka a svet, ukazuje na Božiu nesmiernu moc a lásku. SOBOTA JE PAMÄTNÍKOM VYKÚPENIA, vyslobodenia z hriechu, ktoré Kristus uskutočnil na kríži Golgoty a ktoré DNES uskutočňuje v našom živote. Boh vyslobodil a dodnes vyslobodzuje každého človeka z duchovného Egypta - z hriechu.
Sobota nám sprítomňuje vykúpenie. V tento deň „prichádza“ Boh za svojím ľudom, Vykupiteľ za vykúpenými, aby spolu nadviazali rovnaký vzťah, aký ľudia mali k Bohu pred pádom do hriechu. Preto apoštol Pavol varuje: „Neopúšťajme spoločné zhromaždenie.“ (Žid 10,25) Veď tam Boh prichádza k svojmu ľudu.
Boh nám prostredníctvom soboty umožňuje prežívať „predchuť“ odpočinku večného Božieho kráľovstva. Ľudia poznali sobotňajšie prikázanie od raja, avšak počas storočí hriechu a najmä egyptského otroctva Židia prestali tento deň považovať za svätý. Preto ho Boh v Desatore uvádza slovom „Pamätaj“.
Ako svätiť nedeľu?
Štvrté prikázanie nás nabáda k správnemu sväteniu Bohom oddeleného dňa. Máme pamätať na deň soboty a svätiť ho. Zabudnúť na Boží deň alebo ho zameniť za iný deň, ktorý Boh neustanovil, znamená zabudnúť na Boha.
Boh si praje, aby sme pravidelne a s úctou slávili presne ten deň, ktorý on ustanovil. Keď my budeme takto „pamätať“ na Boha, bude on na nás „pamätať“ svojím požehnaním.
Uprostred prikázania o sobote je zmienka o tom, že „v šiestich dňoch Boh stvoril nebo a zem“ (2 Moj 20,11). Táto veta Boha odlišuje od všetkých falošných bohov! Zachovávanie soboty sa preto stáva VIDITEĽNÝM ZNAKOM UZNANIA STVORITEĽA, VERNOSŤ VOČI NEMU. Sobota je vlastne pečaťou Božieho zákona.
Šesť dní máme pracovať, starať sa o svoje potreby a záujmy, zabezpečovať hmotné potreby pre svoju rodinu, byť zdravo unavení. Boh nás tu však nevyzýva k prepracovaniu!
To nie je žiadny strohý a svojvoľný zákaz. Boh si praje, aby sme jeden deň každý týždeň venovali krásnemu a obohacujúcemu duchovnému spoločenstvu a požehnaniu. Aby sme sa po týždni práce, napätiu a zhonu, zaujatia včasnými vecami, venovali veciam večným, Božím, povznášajúcim.
V sobotu by nemal pracovať nielen muž, ale ani ženy by nemali byť vo svojej domácnosti zaťažované starostlivosťou o rodinu. Preto je dobré, keď všetky práce, spojené s chodom domácnosti (upratovanie, príprava jedla, kúpanie, príprava odevov …) sa urobia koncom týždňa.
V sobotu by sa veriaci človek nemal zamestnávať výlučne svojimi záujmami, ktoré by ho odvádzali od hlavného cieľa - od spoločného zhromaždenia, štúdia duchovných vecí, od modlitby a duchovného spoločenstva s Bohom. Boh nám nechce brániť v ničom dôležitom pre náš život, naopak, chce, aby sme mali dosť času na to najdôležitejšie - na záležitosti týkajúce sa večného života.
Sobota je dňom zhromaždenia cirkvi, dňom BOHOSLUŽBY. Veriaci človek by tento deň mal prežívať, rovnako ako ľudia popisovaní v Biblii, v spoločnom zhromaždení. Starozákonný veriaci uskutočňovali bohoslužbu v chráme a v synagógach (3 Moj 23,2.3; Neh 8,1-5). Tam chválili Boha, spievali, modlili sa, študovali obsah biblických zvestí. Podobne prežíval sobotu Kristus, apoštoli a neskôr celá novozákonná cirkev (Luk 4,16-21.31; Sk 13,42-44).
Sobota je dňom ODPOČINKU. Boh vyčlenil tento deň v týždni k celkovému odpočinku človeka, k regenerácii jeho fyzických i duchovných síl. Vedci zistili, že človek podľa svojich vnútorných biologických hodín potrebuje jeden deň v týždni k odpočinok. Netýka sa to len tela ale zvlášť duchovnej oblasti. Sobota je dňom POMOCI POTREBNÝM.
Podľa biblického poňatia deň začína západom slnka predchádzajúceho večera. Toto pravidlo o začiatku soboty platí dodnes, sobota začína západom slnka v piatok a končí západom slnka v sobotu. Pri týchto príležitostiach je dobré, keď sa zíde celá rodina k spoločnému prečítaniu pasáže z Biblie a modlitbe.
Cirkevné sviatky
Okrem nedele cirkev slávi aj ďalšie sviatky, ktoré pripomínajú dôležité udalosti z Ježišovho života a života Panny Márie. Medzi najvýznamnejšie patria:
- 1.1. Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
- 6.1. Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
- 25.3. Zvestovanie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičke Márii, vždy Panne
- Svätý a Veľký piatok
- Veľkonočný svetlý pondelok
- Pánovo nanebovstúpenie
- Svätí, slávni a všechválni najvyšší apoštoli Peter a Pavol
- Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny
- Počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou
- Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
- Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke - Sv.
Tieto sviatky sú dňami radosti a oslavy, kedy si veriaci pripomínajú Božie dobrodenia a posilňujú svoju vieru.
Pôst
Pôst je dôležitou súčasťou duchovného života v Apoštolskej cirkvi. Je to čas pokánia, modlitby a sebadisciplíny. Pôst je z jednej strany protiváhou konzumného spôsobu života.
Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili 14. Zákon pôstu - zdržanlivosti od jedla (trikrát jesť a len raz do sýtosti) zaväzuje dospelých od 18. roku života do započatia 60. Od pôstu i od zdržanlivosti od mäsa sú oslobodení: chorí, tehotné a dojčiace ženy, cestujúci, stravujúci sa vo verejných zariadeniach.
Ak niekto nemôže dodržať pôstnu disciplínu, tak ju má možnosť legitímne nahradiť skutkom nábožnosti alebo skutkom lásky k blížnemu. Napríklad: modlitbou krížovej cesty, pôstneho molebenu, pôstnej večierne alebo bolestného ruženca či konkrétnou pomocou chorému alebo hmotnou pomocou núdznym … Odporúča sa aj zdržiavanie sa nadmerného hluku, televízie, fajčenia, prázdnych rečí atd‘.
Často sme svedkami, že ľudia okolo nás pozerajú na pôstnu disciplínu cirkvi ako na prežitok a o pôstnom čase si myslia, že je to smutný čas. Opak je pravdou. Ježiš sa vyjadril o pôste takto: „A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci.
Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Ak Ježišovo utrpenie a smrť na kríži nás to tiež vnútorne nedotklo, úplne prirodzene a pochopiteľne, nevenujeme zábave, ani oslavám... Nie je to cirkevný príkaz, ktorý má človeka oberať o radosť. Nemôžeme tancovať, výskať, skákať, radovať sa, hodovať? Čo má srdce, cit. Si si, že za mňa niekto umiera na kríži.
Odpustky
Odpustky sú odpustenie časných trestov za hriechy, ktoré už boli odpustené vo sviatosti pokánia. Nadobudol Kristus a svätí. Odpustky sa dotýkajú časného následku hriechu. Sú oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy.
Je dôležité si uvedomiť, že hriech má dvojaký následok. Strata spoločenstva s Bohom, ktorého strata sa nazýva "večným trestom" za hriech. A časné tresty, ktoré si vyžadujú očistenie, ktoré nazývame očistec.
Prijímal tieto časné tresty za hriech ako milosť. Potupu a prenasledovanie pre Meno Ježiša Krista. Ak sa chceme zbaviť toho, čo nás spútava, poprosíme Boha s ľútosťou o odpustenie. a uzdravené.
Na získanie odpustkov je potrebné splniť určité podmienky:
- Sviatostnú spoveď
- Sväté prijímanie
- Modlitbu na úmysel Svätého Otca
- Zrieknuť sa každého hriechu
Odpustky dokazujeme navonok. Napríklad, ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne." (Lk 19,8).
Manželstvo
Manželstvo je sviatosť, ktorú ustanovil Boh a ktorá má trvalý charakter. Možnosť rozvodu cirkevné právo nepripúšťa. Manželstvo je zväzok ustanovený Bohom, ktorý vniká raz a navždy. Rozvod neexistuje v cirkevnom zmysle slova, preto v Cirkvi de facto neexistuje.
Čo môže spôsobiť nulitu manželstva?
- Nezachovanie predpísanej formy uzatvorenia manželstva
- Nedostatočný vek
- Prekážka posvätného rádu, z doživotného sľubu čistoty v rehoľnom inštitúte a prekážka pochádzajúca z vraždy manželského partnera.
- Nedostatočný manželský súhlas
- Omyl v osobe
Manželský súhlas môže byť nedostatočný z rôznych dôvodov, napríklad nedostatok rozpoznávacieho úsudku alebo neschopnosť prijať záväzky. Citová nezrelosť znemožňuje nadviazanie medziosobných vzťahov v manželstve. Omyl v osobe robí manželstvo neplatným.
Podstatným prvkom manželstva je manželská vernosť a manželská jednota. Ak si niekto vyhradzuje právo na mimomanželské vzťahy, nespôsobuje to neplatnosť manželstva, ak vernosť vopred bola vylúčená. Podstatný prvok: právo na manželské úkony a prirodzené spolužitie. Jednota a nerozlučiteľnosť.
Strach je nátlak vyvolaný úctou. Manželstvo len preto, aby sa vyhol hrozbám a zlu nejakej osoby. Nechce vlastne manželstvo, hľadá len únik pred zlom.
V kontexte rozvedených a znovu zosobášených osôb platia nasledovné princípy:
- Cirkev uznáva manželstvo ako nerozlučiteľné.
- Rozvedení a znovu zosobášení sú hatení pristupovať k Eucharistii.
- Ľudia, žijúci v tomto stave, trpia aj za nás.
- Je pre Cirkev darom, ak je skutočne vnútorne prijaté.
Je dôležité rozlišovať medzi manželstvami nešťastnými a manželstvami neplatnými. Na pozadí ktorých stojí zvyčajne neovládnutá ľudská slabosť. Ak niekto pri uzatváraní manželstva nemal dostatočný rozum alebo vôľu, obmedzujú súhlas podstatným spôsobom.
tags: #apostolska #cirkev #svatime #sobotu