Najstaršie dejiny farnosti
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1304, kedy sa spomína ako Azar. Názov obce sa vyvíjal z pôvodného Azar /1304/ cez Ozor /1327/, Naghozor /1352/, Welke Ozorowcze /1773/ až po súčasný Veľké Ozorovce, ktorý sa používa od roku 1920.
Osídlenie územia obce je však oveľa staršieho dáta. Už veneolite /neskorá doba kamenná - 3000 - 1900 pred n.l./ boli v chotári obce objavené keramické zlomky mladoeneolitickej tiszapolgárskej kultúry.
Archeologické a písomné doklady svedčia, že Ozorovce jestvovali už pred 11. storočím.Aj v pápežských desiatkoch z rokov 1332-1337 je údaj, že obec Ozor bola už v tomto čase farnosťou.
Pôsobil v nej okolo roku 1335 farár Ján z Ozoroviec /Johannes de Azar/, ktorý odvádzal pápežovi desiatok zo svojich ročných príjmov.
Písomný prameň z roku 1383 uvádza, že vo Veľkých Ozorovciach bol kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Z uvedeného vyplýva, že vo Veľkých Ozorovciach existoval kostol už pred 14. storočím.
Vo Veľkých Ozorovciach bol nepochybne kostol pred 14. storočím, avšak písomné doklady o ňom sú od 14. storočia. Okolo roku 1335 v ňom pôsobil farár Ján a duchovným patrónom bol sv. Michal.
Po nástupe reformácie patril veľkoozorovský kostol okolo roku 1598 až do roku 1700 reformovanej kresťanskej cirkvi /kalvínom/. V ďalšom období sa kostol dostal opäť do majetku rímskokatolíckej cirkvi.
Ďalšia zmienka o kostole je z roku 1889, kedy bol tento malý kostol sotva pre 300 ľudí v dezolátnom stave. Múry tohto rozpadajúceho kostolíka zbúrali v roku 1890 a na jeho mieste bol postavený priestranný kostol v románskom slohu.
Zo začiatku mal len hlavný oltár, v roku 1898 v ňom umiestnili aj bočné oltáre. Tento nový kostol, v románskom slohu, zasvätený „Narodeniu Panny Márie“ nám slúži dodnes.
Dvor kostola v minulosti slúžil ako cintorín.
V čase reformácie, od roku 1598 bol kostol zhabaný evanjelickou cirkvou. V roku 1718 bol opäť vrátený rímskokatolíckej cirkvi.
Vývoj farnosti v novoveku
V 18. storočí patrila prevažná časť veľkoozorovských majetkov Jozefovi Szirmayovi /1815/, neskôr Ľudovítovi Zámborymu /1826/, Antonovi Ardayovi, Samuelovi Reskovi, Tomášovi Horváthovi a Tomášovi Reviczkému /1849/. Medzi vlastníkmi nehnuteľností v roku 1855 sa uvádza barón Michal Barkóczy. Koncom 19. stor. prináležalo dominantné miesto v majetkovom vlastníctve rodinám Barkóczyovcov a baróna Joanellyho.
Aj v dejinách Veľkých Ozoroviec spôsobilo plienenie kurucov a labancov, počas protihabsburských stavovských povstaní v 17. a začiatkom 18. storočia, značné vyľudnenie obce.
Demografický vývoj obce
Zaujímavé sú poznatky o demografickom vývoji obce. Demografický vývoj v rokoch 1869 - 1910 potvrdzuje, že v dôsledku jednotlivých vysťahovaleckých vĺn sa počet Veľkoozorovčanov znížil z 854 v roku 1869 na 698 v roku 1910, t.j. o 156 osôb.
V nasledujúcich rokoch sa v dôsledku hromadného vysťahovalectva počet obyvateľov znižoval. Napríklad roku 1880 žilo v obci 743 obyvateľov, ale v roku 1890 už iba 647. Vysťahovalectvo, vyvolané zložitým sociálnym postavením obyvateľstva, ako aj prvá svetová vojna spôsobili, že sa počet obyvateľov obce znížil zo 698 /1910/ na 656 v roku 1921.
Štatistické údaje o demografickom vývoji Veľkých Ozoroviec potvrdzujú, že v rokoch medzivojnovej ČSR došlo k prirodzenému rastu obyvateľstva obce. Počet obyvateľov vzrástol zo 656 v roku 1921 na 742 /1930/ a 806 v roku 1940.
V roku 1930 bolo zo 742 obyvateľov obce 658 československej, 43 maďarskej a 2 židovskej národnosti. Z hľadiska náboženského vyznania bolo 444 Veľkoozorovčanov rímskokatolíkov, 220 gréckokatolíkov, 1 ev. AV, 68 patrilo k reformovanej kresťanskej cirkvi a 9 k izraelitom.
| Rok | Počet obyvateľov | Úbytok |
|---|---|---|
| 1869 | 854 | - |
| 1880 | 743 | -111 |
| 1890 | 647 | -96 |
| 1900 | 730 | +83 |
| 1910 | 698 | -42 |
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Kňazi, ktorí pôsobili vo farnosti Zubrohlava:
- 2005 - 2011 Jozef Dzurek z Trstenej
- 1999 - 2005 Michal Fecko z Jablonova na Spiši
- 1990 - 1999 Štefan Piták z Námestova
- 1989 - 1990 Ján Bernolák z Komjatnej
- 1973 - 1989 Jozef Tavel z Užhorodu
- 1951 - 1973 Dr. Ján Briššák z Rabče
- 1950 - 1950 Bernard Pánči (3 mesiace)
- 1947 - 1950 Jozef Anton Likavčan z Liptovských Sliačov (12. januára 1950 zatknutý)
- 1901 - 1947 Roman Grígeľ z Námestova
- 1901 - 1901 Izidor Kaločay
- 1892 - 1901 Ján Murín z Námestova
- 1892 - 1892 Ondrej Jablonský z Jablonky
- 1880 - 1892 Vavrinec Bánik (zomrel v Zubrohlave)
- 1848 - 1880 Anton Krššák z Námestova (zomrel v Zubrohlave)
- 1836 - 1848 Ignác Šperlák (zomrel v Zubrohlave počas hladomoru)
- 1833 - 1836 Imrich Michalík
- 1830 - 1833 Jozef Fehérpataky (Bielopotocký)
- 1828 - 1830 Pavol Vitkay z Kubách, znamenitý botanik, autor diela: Flora Arvensis
- 1828 - 1828 Vendelín Vilček
- 1819 - 1828 Jozef Gerbery
- 1818 - 1819 Fulgencius Chrenko
- 1799 - 1818 Anton Habiniak zo Spišskej Starej Vsi
- 1795 - 1799 Ján Krátky
- 1795 - 1795 Zefirín Kytkay (3 mesiace)
- 1791 - 1795 Ignác Hautschel
- 1791 - 1791 Pavol Mendrelák (3 mesiace)
- 1783 - 1791 Michal Bernolák zo Slanice
- 1780 - 1783 Štefan Švábik (zomrel v Zubrohlave v r. 1792 vo veku 89 rokov)
- 1780 - 1780 Ján Nepomucký Kubáň (3 mesiace)
- 1770 - 1780 Ondrej Černik