Svätá Omša "Pro Populo": Význam a Kontext v Živote Veriacich

Svätá omša je ústredným bodom katolíckej bohoslužby. V kontexte rôznych okolností a potrieb veriacich sa slávia rôzne typy svätých omší. Jednou z nich je aj "pro populo", čo v preklade znamená "za ľud". V bežnom živote farnosti sa stretávame s rôznymi formami slávenia svätých omší, ktoré majú svoje špecifické účely a zameranie. Jednou z nich je aj svätá omša "pro populo", ktorá má osobitný význam pre spoločenstvo veriacich.

Čo znamená "Pro Populo"?

Termín "pro populo" pochádza z latinčiny a doslova znamená "za ľud". V kontexte katolíckej cirkvi sa tento termín používa na označenie svätej omše, ktorú kňaz slúži za všetkých veriacich vo svojej farnosti. Je to omša venovaná duchovnému dobru a potrebám celej farnosti. Kňaz, ktorý má bežne aj tri nedeľné sv. omše, teraz musí mať iba jednu nedeľnú pro populo.

Svätá omša "pro populo" má niekoľko dôležitých významov:

• Jednota farnosti: Slúži ako moment zjednotenia všetkých členov farnosti v spoločnej modlitbe a duchovnom spoločenstve.
• Starostlivosť o veriacich: Kňaz ňou prejavuje svoju pastoračnú starostlivosť o všetkých zverených veriacich.
• Spoločné potreby: Počas tejto omše sa veriaci spoločne modlia za potreby farnosti, za jej duchovný rast, pokoj a prosperitu.

Svätá omša "pro populo" je teda dôležitým prvkom v živote farnosti, ktorý posilňuje spoločenstvo a duchovnú jednotu veriacich.

Svätá Omša Počas Obmedzení

Vzhľadom na pandemické opatrenia boli sväté omše obmedzené. Napríklad, v istom období sa sv. omše nemohli konať verejne. Kňazi mohli slúžiť sv. omše súkromne, ale vždy za zatvorenými dverami kostola, bez účasti verejnosti. To znamenalo, že ani príbuzní, ktorí poprosili o slúženie úmyslu, nemohli byť osobne prítomní na sv. omši v kostole.

Veriaci boli pozývaní k sledovaniu priamych prenosov sv. omší. V niektorých farnostiach boli zabezpečené priame prenosy bohoslužieb do domácností. Tieto bolo treba vhodne využiť.

Možnosti Sledovania Svätých Omší Online

Počas obdobia obmedzení mali veriaci možnosť sledovať sväté omše prostredníctvom:

• Priamych prenosov v televízii LUX.
• Priamych prenosov na webovej stránke Košickej arcidiecézy.
• Vysielania Rádia LUMEN.

Ďalšie Aspekty Liturgického Života

Okrem svätých omší boli upravené aj ďalšie aspekty liturgického života:

• Pohrebné obrady bolo nevyhnutné vysluhovať bez sv. omše.
• Sviatosť zmierenia bolo vhodné vysluhovať v presne určený a vymedzený čas, nie však hromadne. Bolo potrebné vyhnúť sa vytváraniu dlhých radov veriacich, čakajúcich na sv. spoveď.
• Sviatosť pomazania chorých bolo možné vysluhovať v jednotlivých prípadoch s najvyššou mierou hygieny.
• Adorácia v kostole nebola zakázaná. Preto bolo vhodné otvoriť kostol počas dňa aspoň na istý vymedzený čas pre osobnú modlitbu pred Bohostánkom.

Modlitba v Období Krízy

Modlitba bola v tomto čase obzvlášť potrebná a užitočná. Preto vyzývali všetkých veriacich, aby sa počas celého obdobia týchto prísnych opatrení, zjednotili v modlitbe posvätného ruženca každý večer o 20.00 h, najlepšie s celou svojou rodinou vo svojich príbytkoch. Ruženec sa veriaci modlili v spoločnom úmysle za čo najrýchlejšie zastavenie šírenia nákazy, za vyliečenie chorých a za Božiu pomoc pre lekárov i zdravotnícky personál.

Život farnosti počas pandémie

Do kalendárneho roku 2021 sme vstúpili vo veľmi zlej pandemickej situácii. V prvých mesiacoch nového roka boli nemocnice preplnené pacientmi vo vážnom stave. Títo ľudia sa ešte nemohli chrániť očkovaním. Vážnych prípadov bolo veľmi veľa a nebolo možné každému poskytnúť primeranú starostlivosť. Umreli aj mnohí naši farníci. Aj kvôli pandémii sme v tomto roku mali snáď najviac pohrebov v novodobej histórii. Bolo ich až 50. V Spišskom Štvrtku 33, v Dravciach 9, v Dlhých Strážach 6, v Bukovinke 2. Pochovávali sme, žiaľ, nielen starších ľudí, ale dokonca i mladšie ročníky či malé deti.

Verejné bohoslužby sa do jari nekonali, bolo zakázané zhromažďovanie. Preto sa pozastavili aj mnohé stretká a pastoračné aktivity. Dlhší čas sa nemohli konať ani stretnutia s birmovancami. Obrady veľkonočného trojdnia slávili kňazi v prázdnych kostoloch. Po trocha lepšom lete sa situácia opäť zhoršila na jeseň. Toto zhoršenie nastalo, žiaľ, aj kvôli tomu, že mnohí, často aj veľmi zraniteľní ľudia patriaci do ohrozených skupín, z rôznych dôvodov odmietli vakcínu, ktorá je už ľahko dostupná a môže zachrániť ich životy. Samotná Svätá stolica i naši biskupi sa viackrát vyjadrili, že použitie dostupných vakcín je etiky prijateľné, preto by sa veriaci katolík v prípade ich odmietania nemal odvolávať na náboženské zásady.

V minulosti sme za veriaceho človeka pokladali toho, kto chodí do kostola. V týchto mesiacoch sa kresťan, ktorý do kostola ísť nemohol, pýtal sám seba, čo vlastne znamená skutočnosť, že je veriacim. Kresťanský život a sviatostná cesta prestali byť totiž spoločenskou povinnosťou a stali sa otázkou osobnej zodpovednosti, predmetom hľadania a slobodného záujmu, ktorý treba neraz iniciatívne prejaviť. Mnohí tak v sebe v čase pandémie objavili veľkú potrebu života s Kristom a prehĺbili ho. Iní našli vhodnú výhovorku na to, aby kresťanský život úplne zanechali. Som rád, že napriek tomu výrazne neubudlo veriacich, ktorí navštevujú naše kostoly. Pandémia, naopak, pomohla mnohým zintenzívniť osobné väzby a vzájomnú dôveru s ich duchovnými pastiermi či inými veriacimi navštevujúcimi bohoslužby.

Veľmi dobrým počinom bolo gesto chlapov, ktorí ešte pred Veľkou nocou roku 2020 nainštalovali do farského kostola kameru. Tá vysiela priamy prenos prostredníctvom internetovej platformy www.ekostol.sk. Vďaka tomu sa mohli naši kňazi každodenne i v čase uzavretých kostolov prihovárať veriacim celej farnosti a mnohí ostali s nami v permanentnom kontakte. Chcem vyzdvihnúť skutočnosť, že prenosy z farského kostola v Spišskom Štvrtku sledujú aj stovky ľudí v iných častiach Slovenska (Bratislava, Bytča, Nitra a iné...). Títo veriaci taktiež prejavujú svoju vďačnosť, píšu nám, reagujú na naše kázne a dokonca aj finančne podporujú naše projekty a aktivity.

Teším sa, že sa nám v lepších časoch počas tohto roka podarilo zorganizovať odpustové slávnosti vo všetkých našich kostoloch, pričom sme privítali vzácnych hostí, výborných kazateľov, dokonca viacerých vyslancov Svätej stolice, misionárov milosrdenstva. Našu farnosť navštívil diecézny administrátor, Mons. Ján Kuboš, ktorý vyslúžil mládeži sviatosť birmovania. Viackrát nás navštívil provinciálny kustód, p. Lucián Bogucki. Rehoľnú komunitu pred Vianocami vizitoval generálny vikár z Ríma. Podarilo sa nám zorganizovať niekoľko pekných duchovných obnov i jeden evanjelizačný kurz. S veriacimi našej farnosti sme slávili aj poslednú sv. omšu na Spišskom hrade na záver turistickej sezóny.

Neuskutočnenou výzvou ostali ľudové misie, ktoré boli plánované na koniec septembra pred birmovkou a mali ich viesť bratia františkáni z Centra novej evanjelizácie v Beckove. Ich harmonogram sa skomplikoval ohlásenou návštevou pápeža Františka na Slovensku. Napokon si nedokázali nájsť čas pre vedenie misií v našej farnosti, čo je mi veľmi ľúto.

Sviatosti

V uplynulom roku sme v našej farnosti pokrstili 41 detí, zväčša batoliat. V Spišskom Štvrtku 27, v Dravciach 6, v Bukovinke 3, v Dlhých Strážach 5. Jedna dospelá osoba sa pripravuje na prijatie krstu a iných sviatostí. Sprevádzame ju v našich modlitbách.

K prvému sv. prijímaniu pristúpilo v uplynulom roku v našej farnosti 43 detí. V Spišskom Štvrtku 27, v Dravciach a Bukovinke spolu 10, v Dlhých Strážach 6. Väčšina z týchto detí už po slávnosti prvého sv. prijímania do kostola s rodičmi neprichádza. Prosím rodičov, ktorí pripravujú deti v tomto roku, aby s nimi prichádzali na bohoslužby a doma sa s nimi modlili. Nech im často vysvetľujú a pripomínajú podstatu toho, čo je sv. prijímanie a sv. omša, aby sa nestalo, ako po minulé roky, že deti vnímajú slávnosť prvého sv. prijímania len ako hostinu, pri ktorej dostávajú od príbuzných darčeky. Rodičom pripomínam, že takéto rodinné oslavy nemajú deťom organizovať pred slávnosťou prvého sv. prijímania v kostole.

V našej farnosti prijalo birmovanie v minulom roku 56 birmovancov. Birmovku sme vyslúžili v Spišskom Štvrtku 42 birmovancom a v Dlhých Strážach 14 birmovancom. Počas prípravy, ktorá bola z pandemických dôvodov krátka a zameraná len na tie najpodstatnejšie veci (náuka o kresťanskej morálke a sviatostiach) sme vyradili veľa, až 28 kandidátov. Mnohí neabsolvovali ani polovicu stretnutí, po celý rok prípravy neboli vôbec v kostole, nepristupovali k sviatostiam ani sa nijakým spôsobom nezaangažovali v živote farnosti. Pochopiteľne, takíto ľudia nemôžu byť cirkvou poverení uvádzať do kresťanského života kohosi iného. Birmovanie však môžeme prijať kedykoľvek aj vo vyššom veku. U dospelých sa len vyžaduje, aby žili aktívnym kresťanským životom a pristupovali ku sviatostiam (sv. spoveď, sv. prijímanie), nemusia absolvovať žiadnu dlhú prípravu ani skúšky, preto povzbudzujem dospelých, ktorí birmovanie neprijali v období dospievania, aby ma kontaktovali a ja im rád pomôžem.

V minulom roku prijalo v našej farnosti sviatosť manželstva 11 párov. V Spišskom Štvrtku 7, v Dravciach 1, v Dlhých Strážach 3 páry. Prajeme týmto dvojiciam, aby ich sprevádzalo Božie požehnanie a radosť zo vzájomného sebadarovania. Aj ďalšie snúbenecké páry prejavili vôľu uzavrieť manželstvo v budúcom roku. Ich príprava môže prebiehať na fare, v blízkosti máme však aj niekoľko centier, kde predmanželskú prípravu vykonávajú kvalifikovaní lektori. Táto príprava prebieha v spoločenstve vedenom zvlášť na to vyškoleným kňazom, preto ju odporúčame všetkým, ktorí chcú svoje životné rozhodnutie urobiť zrelo a zodpovedne.

Hoci u nás pretrváva aj chvályhodný zvyk spovedať sa pred veľkými sviatkami a pred prvým piatkom mesiaca, je dobré, že mnohí pristupujú k spovedi vždy, keď to potrebujú. Kresťan by totiž nemal ani chvíľu žiť v ťažkom hriechu, ale ustavične by mal byť spojený s Kristom. Stále viac ľudí to chápe, preto sa spovedajú viac priebežne, ako nárazovo a príležitostne. Myslím, že tento trend je dobrý a odráža kresťanskú formáciu, ktorú už mnohí dospelí kresťania dostávajú. Vďaka tomu, že vo farnosti pôsobí viac kňazov a aj kňazi z okolia sú otvorení a ochotní, mnohí máme svojich stálych spovedníkov, ktorí už poznajú naše životné situácie a na ktorých sa i v čase zlej pandemickej situácie a zatvorených kostolov vieme obrátiť a dohodnúť sa s nimi na stretnutí.

K sviatosti zmierenia treba pristupovať s túžbou nežiť v hriechu. Preto ju nie je možné vysluhovať tým, ktorí permanentne zotrvávajú vo vážnom hriechu, často verejne známom. Najčastejšie ide o prípady partnerského spolužitia bez manželského zväzku, alebo môže ísť aj o užívanie antikoncepčných tabletiek, ktoré majú abortívne účinky či o prácu, pri ktorej vykonávame ťažko nemorálne úkony... Ak nie je u penitenta vôľa usporiadať svoju životnú situáciu v zhode s evanjeliom, spovedník mu nesmie udeliť rozhrešenie ani v prípade, že človek chce pristúpiť k sv. prijímaniu pri rodinnej slávnosti a pod. Príprava na sv. spoveď má zahŕňať nielen spoznanie svojich hriechov ale aj hľadanie spôsobu, ako žiť bez nich. U rodičov je dôležité spytovať si svedomie i vzhľadom na to, ako žijú ich dospievajúce či dospelé deti, hlavne ak je verejne známe, že hriech sa deje ešte pod ich vlastnou strechou a s ich súhlasom.

Financovanie Cirkvi a Život Kňaza

Často sa diskutuje o financovaní cirkvi a živote kňazov. Tu je niekoľko faktov:

• Štát prispieva najmä na platy duchovných činiteľov. V roku 2019 prijala Rímskokatolícka cirkev "až" 28 miliónov eur.
• Na Slovensku je cca 2700 kňazov v RKC, čo predstavuje približne 864 € superhrubej mzdy mesačne na jedného kňaza. V čistom to vychádza okolo 448 €.
• Ďalšie príjmy kňazov sú tzv. intencie, teda príspevky veriacich na odslúženie omše na určitý účel. Väčšinou sa bavíme o sume 5€ / omša, pričom na nedele a sviatky má kňaz slúžiť omšu "pro populo", čiže za zverený ľud, čiže zadarmo. Intencie sa nezdaňujú, lebo je to forma milodaru.
• Posledným príjmom sú milodary. To znamená, ak veriaci kňazovi odovzdávajú nejaké naturálie, alebo financie z vlastnej vôle. To sa často stáva trebárs pri pohreboch, krstoch, sobášoch.

Aj kňaz je len človek. Má rovnaké potreby ako každý iný človek. Potrebuje bývať, stravovať sa, niečo si obliecť, kupovať si hygienické potreby a iné bežné veci. A to ani nehovorím o tom, koľko € v podstate zožerie jeho pastoračná činnosť.

Bežný dedinský kňaz môže o audine snívať. Áno, sú kňazi, čo majú drahé autá a veľa peňazí. Určite viete, že mnoho kňazov má vyštudované kadejaké doktoráty, sú docenti, pôsobia na univerzitách ako vyučujúci, vedúci katedier, dekani, rektori. Áno, z tejto akademickej činnosti majú prachy na svoje audiny. Nie zo štátu. Kňaz, ak stíha, môže sa popri pastorácií venovať aj inej činnosti. Sú kňazi, čo tvoria vlastné kresťanské projekty a niečo málo im z toho kvapne. Či už ide o webové portály, alebo koncerty, stretnutia, konferencie. Takýto kňazi si potom môžu dovoliť lepšie auto, Nike botasky, alebo robotický vysávač na fare.

Áno, Cirkev má miliónové majetky. Nikto nepopiera, že hodnota takého dómu sv. Alžbety sa bude pohybovať v iks miliónoch €. Čo však má z tejto hodnoty kňaz, ktorý tam slúži omšu? Nič. Čo z tejto hodnoty má arcibiskupský úrad? Ešte väčšie nič. Práve naopak, takéto majetky ešte sú Cirkvi na "finančnú škodu", lebo sa o tie staré historické kostoly musia starať a financovať rozličné opravy. O toto sa tiež štát nestará (dobre, v prípade dómu možno áno, lebo sa považuje za kultúrnu pamiatku, ale pri bežných "nezaujímavých" kostoloch sa štát naozaj nestará). Čo z toho má kňaz, alebo farnosť, alebo dekanát, že niekde majú zlatú monštranciu v cene auta? Tiež nič. Takže takéto majetky v podstate nepovažujme za majetky.

V podstate jediné, čo prináša Cirkvi peniaze, sú cirkevné lesy a pozemky. Pozemky dávajú do prenájmu a drevo z lesov sa predáva. Ani z toho však netečú miliardy. Výrub v lesoch sa riadi zákonmi SR a nemôže si biskup len tak sám od seba vyrubať celý les. Prenájom pozemkov sa zas musí riadiť trhovou cenou, hoci Cirkvi si pri prenájme pozemkov zvyknu dávať nejaké svoje podmienky (napr. tuším niekde v BA je Lidl na cirkevnom pozemku, pod podmienkou, že bude v nedeľu zatvorený a nebudú v ňom predávať kondómy. Opäť - nie zo štátu!

Štát farnosti nepodporuje. Jediné, čo štát podporuje, sú platy kňazov. Farnosti žijú prakticky z milodarov, prípadne z farských majetkov (pozemkov, lesov), ktorých je ale veľmi málo. Čo také potrebuje farnosť na život? V prvom rade platiť inkaso. Elektrika, voda, plyn. To sa týka aj kostolov, nielen fary ako takej. V niektorých kostoloch sa musí svietiť veľa, vykurovať v zime veľa a niekto to zaplatiť musí. Toto sa financuje z tzv. zvončeka, čiže v nedele a sviatky chodia poverení ľudia vyberať do košíka. Je to milodar, keďže nikto ťa nevyhodí z omše, keď do košíka nedáš nič, ani keď dáš málo. Hostie, omšové víno, liturgické odevy a knihy tiež nespadnú farnosti z neba, ale treba ich kúpiť.

Príjmy Kňaza

Nasledujúca tabuľka ilustruje priemerné príjmy bežného dedinského kňaza:

Farnosti žijú prakticky z milodarov, prípadne z farských majetkov (pozemkov, lesov), ktorých je ale veľmi málo. Čo také potrebuje farnosť na život? V prvom rade platiť inkaso. Elektrika, voda, plyn. To sa týka aj kostolov, nielen fary ako takej. V niektorých kostoloch sa musí svietiť veľa, vykurovať v zime veľa a niekto to zaplatiť musí. Toto sa financuje z tzv. zvončeka, čiže v nedele a sviatky chodia poverení ľudia vyberať do košíka. Je to milodar, keďže nikto ťa nevyhodí z omše, keď do košíka nedáš nič, ani keď dáš málo.

Vývoj Svätej Omše

Aby sme lepšie vysvetlili tento proces formovania a vrstvenia omšovej liturgie po celé storočia, použime obraz starej katedrály. Katedrála je obvykle najstarším kostolom každej diecézy. V Poľsku je veľa nádherných gotických katedrál, ktoré sa datujú do stredoveku. Keď zostúpime ku kryptám, často tam vidíme pozostatky prvej románskej budovy vkomponované do mocných základov alebo stĺpov nového gotického chrámu.

Románsky štýl využívajúci kamene, prostý a jednoduchý, predchodca vznešenej gotiky, zodpovedá apoštolským časom, keď sa svätá omša slávila jednoduchým a strohým spôsobom odkazujúc na Večeradlo a na Poslednú večeru. Keď sa pôvodná románska budova ukázala ako nedostatočná a príliš malá, rozvoj kresťanskej kultúry a stavebného umenia umožnil postaviť mohutnú budovu, vysoké okná a klenby, ako aj vysoké veže gotického chrámu. Zvyšky pôvodného románskeho kostola boli včlenené do jeho základov a múrov. Je to doba stredoveku, najdlhšia epocha v dejinách kresťanstva, ktorá mala najväčší vplyv na vývoj a konečnú podobu omšovej liturgie.

Nasledujúce epochy - renesančná, baroková a klasicistická, postupne pribudovali nové kaplnky, ozdobovali oltáre i steny, po čase i vrcholy veží. Preto v starých katedrálach vidíme mnoho prekrývajúcich sa období a štýlov, ktoré prispeli k zvýšeniu nádhery a vznešenosti celej budovy a neustále nám pripomínajú zbožnosť a vieru predchádzajúcich generácií. Niektoré veci boli postupom času prestavané, iné zmenili svoj účel. Hlavným telom je však silný gotický stredoveký blok, na ktorom zanechali svoje stopy jednotlivé epochy a generácie.

Novus ordo missae

Podobne vyzeral vývoj obradov svätej omše až do roku 1970. Vtedy na vlne pokoncilových zmien boli zavedené nové obrady svätej omše (Novus ordo missae). Podľa otcov zhromaždených na Druhom vatikánskom koncile mala liturgická reforma spočívať v očistení liturgie od rôznych pamiatok, ktoré sa nahromadili v priebehu storočí, a použijúc naše prirovnanie s katedrálou - aby jej nejakým spôsobom prinavrátila pôvodnú prostotu gotickej architektúry odstránením možno až prehnaných doplnkov neskorších štýlov, ktoré vzájomne ani nekorešpondujú.

Reakcia Pavla VI.

Zakázanie misálu, ktorý bol stáročia vypracovávaný počnúc od staroveku, spôsobilo zlom v histórii liturgie a jej následky mohli byť iba tragické. Pápež Pavol VI. v roku 1972 vyslovil pamätný výrok: „Máme dojem, že cez nejakú škáru prenikol do Božieho chrámu satanov dym.“ Kardinál Virgilio Noah, ceremoniár riadiaci liturgické obrady počas pontifikátu Pavla VI., v jednom z rozhovorov uviedol, že pápež Montini klasifikoval ako satana tých kňazov, biskupov a kardinálov, ktorí neuctievali Pána správnym slávením svätej omše - z dôvodu nesprávneho výkladu a nesprávneho uplatňovania smerníc vatikánskeho koncilu.

Summorum Pontificum - návrat starej omše?

Kňaz Ratzinger, potom biskup, kardinál a napokon pápež, sa na to s bolesťou díval a taktiež a vyjadril, že súčasná kríza Cirkvi pramení z krízy liturgie. Pretože ak je choré srdce, celé telo slabne. Benedikt XVI. sa rozhodol v roku 2007 vydať motu proprio Summorum Pontificum, dokument, ktorý každému kňazovi umožňuje slúžiť svätú omšu podľa mimoriadnej formy, t. j.

tags: #svata #omsa #za #lud #pro #populo