Židovské komunity sa v Európe začali dokázateľne objavovať v neskorej antike v súvislosti s rozmachom Rímskej ríše. Najstaršie lokality ich výskytu boli roztrúsené pozdĺž Stredozemného mora v oblasti Sicílie a južnej časti Talianska (Neapol, Salerno, Oranti, Palermo) s centrom v Ríme, južného pobrežia Francúzska (oblasti Languedoc a Provence) a, samozrejme, v južnom Španielsku (Sevilla, Córdoba).
V západnej Európe ich výskyt zaznamenávame s postupom rímskych légií, po páde Rímskej ríše ich komunity však pravdepodobne zanikli. V období 9. - 10. storočia nachádzame osídlenia v Porýní na brehoch riek Mosela a Rýn, v pôvodných lokalitách vybudovaných rímskymi posádkami (Kolín, Trevír) a postupne sa rozširovali do miest Mohuč, Worms, Speyer či Mety (Metz).
Židovské komunity do Európy so sebou prinášali znalosti antického sveta a zároveň svoje písomné a kultúrne dedičstvo z biblických čias a rozvíjajúceho sa rabínskeho obdobia.
Tóra a Tanach
Okolo roku 200 bol uzavretý po cca 1000 rokoch (ešte na území Palestíny) kompletný text hebrejskej Biblie. Text Tanachu sa ustálil na počte 22 kníh, symbolicky zodpovedajúcim počtu znakov hebrejskej abecedy.
Päť kníh Tóry (učenie, návod, Zákon), knihy Prorokov (Nevi'im) a Spisy (Ketuvim) tvoria tzv. písanú Tóru - Tanach (TNCH) - akronym vytvorený zo začiatočných názvov troch častí. Hebrejská Biblia, ktorú si komunity so sebou prinášali do Európy, tvorí aj dnes základný text židovskej kultúry a náboženstva. Najdôležitejšia časť - Tóra - sa člení na päť kníh a ich názvy poznáme z gréckeho prekladu známeho ako Septuaginta (3. storočie p. n.
Podľa židovskej tradície Tóru od Boha prijal Mojžiš na hore Sinaj a pre tzv. ortodoxných židov sú jej nariadenia nemenné aj dnes. Časť zákonov zjavených v Tóre má platnosť pre všetkých ľudí - sú to tzv. Noachove zákony: konať spravodlivo, nezapierať Boha, neslúžiť modlám, nevraždiť, nekradnúť, nesmilniť a netrápiť zvieratá.
Ďalšie zákony sú určené iba židom, ktorých život a konanie riadi 613 micvot (prikázaní). Rozdeľujú sa na 248 pozitívnych a 365 negatívnych prikázaní. Štúdium Tóry sa považovalo za nutnosť a bolo (a je) aj predpokladom ich naplnenia.
Základné etické nariadenia judaizmu sú v Tóre sústredené v príkazoch Desatora, ktoré prevzali aj ďalšie monoteistické náboženstvá - kresťanstvo a islam.
Po zničení II. jeruzalemského chrámu (Bejt ha-mikdaš/Svätý dom) v roku 70 pokračovatelia farizejského hnutia - rabíni - museli prispôsobiť judaizmus na nové podmienky. Dôležité bolo, aby kult, ktorý bol naviazaný na chrám v Jeruzaleme, preniesli do každodenného života židov.
Tak sa stalo, že chrámové obety nahradili modlitby. Veľký dôraz sa začal klásť na štúdium Tóry a neskoršej rabínskej literatúry, očisťujúcich a stravovacích predpisov v každodennom živote, slávenie kalendárnych sviatkov a obradov životného cyklu v rodinách. Význam nadobúdali synagógy.
Prebiehali v nich pravidelné bohoslužby, ktoré dostávali pevnú štruktúru, pri ktorých sa v pondelok, vo štvrtok a v sobotu čítalo zo zvitku Tóry.
Aký je rozdiel medzi Tórou a Talmudom?
Talmud
V rabínskej dobe rabíni začali spisovať tzv. ústnu Tóru, nazývanú Mišna (opakovanie, výučba). Okolo roku 200 ju zredigoval palestínsky rabi Jehuda ha-Nasi. Jej obsahom je halacha (náboženský zákon). V šiestich oddieloch sa venuje daňovému a sociálnemu právu, sláveniu sviatkov, rodinnému, civilnému a trestnému právu, obetným a stravovacím predpisom a nakoniec pravidlám rituálnej čistoty.
Počas ďalších storočí k nej pribudla Gemara (dodatok), komentár či doplnenie Mišny od rôznych rabínov, spomenutých v ďalšom texte. Mišna spolu s Gemarou tvorí Talmud - základné dielo rabínskeho judaizmu.
Existujú jeho dve verzie - jeruzalemský Talmud (Jerušalmi), dokončený v 5. storočí, a prepracovanejší babylonský Talmud (Bavli). Ten bol ukončený o storočie neskôr a židia ho používajú dodnes. Zahŕňa všetky aspekty spôsobu života židov, rozvíja logické myslenie, argumentáciu.
Strana z Babylonského Talmudu
Spolu s textom Tóry vytvorili východisko pre praktizovanie rabínskeho judaizmu aj v európskej diaspóre.
Židia, ktorí sa usadzovali v európskej diaspóre, boli predovšetkým urbánnym obyvateľstvom. Mestá im poskytovali možnosť väčšej koncentrácie a zároveň aj priestor na ekonomickú činnosť. Inštitúcia, v ktorej sa združovali, bola židovská náboženská obec - kehila/kehilot. Zabezpečovala im nielen súdnu a náboženskú autonómiu, ale aj inštitúcie umožňujúce praktizovať judaizmus - mikve (rituálny kúpeľ), kóšernú jatku, modlitebňu či synagógu, pohrebný spolok a cintorín, školu, neskôr hospic a pod.
Dôležitou podmienkou na jej založenie bol minjan (prítomnosť desiatich nábožensky dospelých mužov potrebných na konanie verejnej bohoslužby). Kehilu viedli význačné osobnosti s rozhodovacími právomocami (parnas - predseda a tuvej ha-ir - poverenci), ktoré boli volené mužskými členmi obce platiacimi dane.
Medzi zamestnancov obce patril aj rabín, ktorý mal funkciu učiteľa, sudcu, znalca a vykladača Zákona, radcu a duchovného vodcu komunity. Ďalej to mohol byť kóšer mäsiar (šochet/šachter), spevák (chazan), kostolník (šamaš/šames), učiteľ (melamed) a pod.
Pretože kehilot v európskej diaspóre boli pomerne malé a nie veľmi bohaté, mnohé funkcie sa kumulovali - napr. rabín mohol byť aj šochetom, chazanom a pod.
Rabíni si postavenie a rešpekt v obci museli získať svojou charizmou, vzdelanosťou, komunikatívnosťou a tiež schopnosťou prijímať kompromisy. Už počas tzv. formatívneho obdobia vydávali takanu/takanot - zvláštne pravidlá, ktoré upravovali judaizmus na podmienky po páde chrámu, ktoré nemali oporu v hebrejskej Biblii.
| Dielo | Popis |
|---|---|
| Tóra | Päť kníh Mojžišových, základný text judaizmu |
| Tanach | Hebrejská Biblia pozostávajúca z Tóry, Prorokov (Nevi'im) a Spisov (Ketuvim) |
| Mišna | Ústna Tóra zapísaná do zbierky |
| Gemara | Komentár a doplnenie Mišny |
| Talmud | Základné dielo rabínskeho judaizmu, pozostávajúce z Mišny a Gemary |
Jedným z najvýznačnejších rabínov európskeho stredoveku bol rabi Geršom ben Jehuda (960 - 1040) z Mohuče, nazývaný aj Meor Hagola - Svetlo exilu. Okrem svojich známych talmudických a halachických prác je pokladaný za iniciátora prijatia dvadsiatich piatich takanot, ktorými sa postupne riadili všetky aškenázske komunity.
Takanot riešili otázky rodinného práva - na skúšobnú dobu tisíc rokov zakázali židom praktizovať polygamiu, komunikovali problémy spojené so švagrovským manželstvom (Brat zosnulého manžela mal povinnosť zobrať si za manželku bratovu vdovu, tzv.
Ďalším slávnym rabínom bol Raši (rabi Šlomo ben Jischak, 1040 - 1105), študent Geršomových pokračovateľov v ješive (rabínske učilište) vo Wormse. Počas svojho života viedol známu akadémiu vo francúzskom meste Troyes.
Vytvoril dodnes najčítanejší komentár k Tóre a tiež neprekonaný komentár k babylonskému Talmudu. Nazýva sa Rašiho komentár. V Talmude je označený ako „Raši“ a zapísaný je tzv. Rašiho písmom. Rašiho komentáre glosovali jeho potomkovia a žiaci. Sú známe ako Tosafot (Dodatky) k Talmudu a zároveň sú jeho súčasťou.
Keď hovoríme o vytváraní európskej židovskej diaspóry, nezastupiteľné miesto medzi jej osobnosťami má Maimonides (rabi Moše ben Maimon, 1135 - 1204). Aj keď pochádzal zo kultúrneho prostredia sefardských židov žijúcich na území dn. Španielska, jeho dielo má nezanedbateľný vplyv na európske aškenázske židovstvo aj v súčasnosti.
Pochádzal z Córdoby. Svoj život prežil v káhirskej Fustate, kde jeho rodina utiekla pred fanatickými islamskými berberskými kmeňmi, ktoré na prelome 11. a 12. storočia pustošili Maroko a južné Španielsko.
V ješivách sa do súčasnosti študujú jeho Komentáre k Mišne, obsahujúce zracionalizovanú Gemaru, či ďalšie dielo Mišne Tóra (súhrn rabínskej halachy), ktorej súčasťou je trinásť článkov viery (dogiem). Tie sú stále záväzné pre ortodoxný judaizmus.
Ďalší neprekonaný filozofický text, Sprievodca zblúdilých/More nevuchim, vychádza z aristotelovskej psychológie a novoplatónskej filozofie. Interpretuje v ňom biblické prorocké texty - upozorňuje, že text možno chápať v rovine doslovnej alebo alegorickej, ktorú pochopí iba vzdelaný čitateľ.
O Maimonidesov racionalizmus, ktorý je integrálnou súčasťou jeho diela, sa neskôr opieralo aj židovské osvietenecké hnutie (haskala) v 18.