Tento článok sa zameriava na prepojenie osobnosti Milana Rastislava Štefánika s evanjelickou cirkvou a na historický kontext, ktorý formoval vnímanie jeho postavy v slovenskej spoločnosti. Zároveň sa dotkneme aj súčasných udalostí, ako je inštalácia duchovného v Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši.
Milan Rastislav Štefánik
Historický kontext vnímania Štefánika
Súčasné spomienkové oslavy Milana Rastislava Štefánika môžu vyvolať dojem, že čosi podobne veľkolepé sa dialo aj pri iných jeho okrúhlych výročiach. Áno aj nie, stačí si v pamäti oživiť storočnicu narodenia Štefánika.
Ani riadok nepriniesli celoštátne noviny, o výročí sa nezmienila televízia, nekonali sa nijaké verejné zhromaždenia ani vedecké konferencie. Prečo nie, na to hľadajme odpoveď v 5. zväzku Encyklopédie Slovenska, rukopis ktorého práve vtedy išiel do tlače a obsahoval aj heslo "M. R. "Jeden z vedúcich predstaviteľov čs. zahraničného odboja orientovaného na západné mocnosti,“ uvádzalo sa tam.
"Z tejto funkcie a z poverenia francúzskej vlády organizoval v rokoch 1916 - 1918 československé légie v Rusku, Taliansku a USA. Jeho kontrarevolučná činnosť v záujme dohodových mocností vyvrcholila v roku 1918, keď ako prvý čs. minister vojny prišiel v novembri na Sibír s úlohou potlačiť nespokojnosť čs.
V tomto encyklopedickom diele, ale aj o niečo neskôr vydaných akademických Dejinách Slovenska sa o mnohostrannej činnosti Štefánika nenašlo dobré slovo. Skrátka, kontrarevolucionár, buržoázny politik, špión, prisluhovač imperialistov a protisovietsky živel.
Dokonca v rodnom Štefánikovom kraji sa našlo iba zopár odvážlivcov, ktorí si jeho pamätné dni v tých časoch verejne pripomínali. Vtedajší brezovský učiteľ Peter Uhlík, dnes čestný predseda Spoločnosti M. R. Štefánika, má silný zážitok zo 4. mája 1979, keď uplynulo 60 rokov od smrti národného hrdinu.
"Počas prestávky v školskej zborovni, krátko pred poludním, som prítomným ponúkol možnosť vyviezť sa mojím autom na Bradlo a uctiť si Štefánika,“ spomína Uhlík.
"Z oslovených kolegov väčšina neodpovedala, ďalší sa ospravedlnili. Súhlasil len Jaroslav Mikláš a spolu sme odišli. Auto sme nechali pri chate a z čerešne sme ulomili dve rozkvitnuté halúzky, položili sme ich na vrchole mohyly k jej tumbe (náhrobku). O chvíľu sme zistili, že tam nie sme sami.
Na moje veľké prekvapenie sme stretli dve dámy v rokoch - moju bývalú učiteľku Annu Slezáčkovú a Milenu Rozsypalovú-Wallovú, vtedy už 76-ročnú, zo Starej Turej. V tom čase bolo nemysliteľné, aby sa na Bradlo prišla pokloniť pamiatke Štefánika nejaká oficiálna delegácia z Bratislavy alebo Prahy.
Zastavili sa tam však americkí a anglickí diplomati, aby položili vence. Uhlík bol učiteľom dejepisu, vodil vtedy žiakov na Bradlo? "Dvakrát do roka sme chodili na tzv. branné cvičenia,“ odpovedá Uhlík.
"Hoci rozkaz veliteľa - zástupcu riaditeľa školy určil za cieľ pochodu televízny vykrývač, išlo len o formalitu a od vykrývača k Štefánikovmu hrobu bol už len kúsok. V tom období mohyla, veľké dielo architekta Dušana Jurkoviča pustlo.
Poveternostné vplyvy a burina rozkladali krehký travertín a spôsobovali veľké škody. Na samom začiatku, po vzniku ČSR bol Štefánik na Slovensku viac-menej neznámy. Poznala ho tu iba hŕstka vzdelancov a politikov.
Ešte aj v čase Štefánikovej tragickej smrti ho lepšie poznali americkí Slováci a krajania v československých légiách, než Slováci doma. To už uplynul týždeň od pohrebu a uloženia Štefánikovho tela do hrobu na Bradle.
Meškanie a stručnosť správy by bolo možné pripísať vtedajším dopravným a komunikačným ťažkostiam na poprevratovom Slovensku - Slovák vychádzal v Ružomberku. Ibaže Národnie noviny (blízke Slovenskej národnej strane) aj keď vychádzali v Martine, priniesli už vo svojom najbližšom čísle 6. mája 1919, čiže dva dni po tragédii, podrobné spravodajstvo i obšírny nekrológ od Jozefa Škultétyho na titulnej strane.
Mohyla na Bradle, miesto posledného odpočinku M. R. Štefánika
Väčšina národa ho však po smrti prijala ako svojho hrdinu. Povedané slovami historika Dušana Kováča, "Štefánik bol veľký aj preto, lebo malé Slovensko veľkého človeka potrebovalo“.
V medzivojnovom Československu sa mu stavali sochy, pomenovávali sa po ňom námestia a ulice, vojenské útvary a školy. V septembri 1928 sa dokončila mohyla na Bradle, na stavbe pracovalo 150 až 200 robotníkov nepretržite 280 dní.
Tryzna k 10. výročiu Štefánikovej smrti sa už konala pri jeho mohyle. Masové spomienkové zhromaždenie sa vtedy konalo aj v Prahe na Staromestskom námestí. Rečnil na ňom ministerský predseda František Udržal (za agrárnu stranu).
V tom čase sa už podľa historika Milana Zemka "formovali a presadzovali súčasne dve takpovediac sekulárne heroizácie - predovšetkým kult živého štátnika, prezidenta republiky Tomáša G. Zároveň tu vznikali a šírili sa rôzne mýty o Štefánikovi, o jeho sporoch s ďalšími dvoma zakladateľmi spoločného štátu Čechov a Slovákov, predovšetkým s Edvardom Benešom, ale aj s T. G. Masarykom.
A to už bol iba krôčik ku konšpiračnej teórii, že Štefánika zabili Česi, ktorá sa v časti verejnosti udržiava dodnes. Štefánikov čechoslovakizmus prestal zrazu ľudákom prekážať a z bojovníka za česko-slovenskú štátnosť urobili vo svojej propagande bojovníka za štátnosť slovenskú.
Inými slovami - prispôsobili si jeho legendu vlastným politickým cieľom. Už v roku 1940 odstránili zo súsošia "českého“ leva. "Dobová interpretácia Štefánika sa dostávala na prah tvrdenia, že ak by bol ostal nažive, bol by iste autonomista, ľudák a možno i gardista,“ pripomínal historik Ľubomír Lipták.
Ľudácke prisvojovanie si Štefánikovej pamiatky však nebolo nakoniec úspešné. Jeho legenda ožila v pôvodnej podobe po vypuknutí Slovenského národného povstania a stala sa symbolom obnovujúceho sa Československa.
"Štefánik mal zmiznúť z historického vedomia slovenskej spoločnosti, jeho historická úloha v národnom príbehu bola minimalizovaná,“ tvrdí Kováč. To sa týkalo aj ďalších dvoch vodcov zahraničného odboja a zakladateľov ČSR.
Ak mali zmiznúť zo spoločenského povedomia, bolo treba odstrániť ich mená z názvov ulíc a inštitúcií, ich pamätníky na námestiach. Napríklad v Košiciach odstránili Štefánikovu sochu najprv v roku 1938, po pripojení mesta k Maďarsku.
Po oslobodení Košíc ju opäť inštalovali a v roku 1949 odpratali definitívne a nevedno kam. O tri roky neskôr zmizla socha Štefánika aj spred bratislavskej Reduty. Sochoborectvo sa však tým nekončilo.
V Trenčíne zničili najprv trojicu legionárov zo súsošia a potom i samotnú sochu Štefánika. Iba bronzovú hlavu skrýval takmer štyridsať rokov občan neďalekej obce. V Považskej Bystrici zničili Štefánikov pomník až v roku 1963.
Zachoval sa jediný jeho pomník, postavený v roku 1930 z výnosu verejnej zbierky - v dedinke Predmier pri Bytči. Päť rokov predtým vyšla kniha historika Ľudovíta Holotíka, ktorá mala ideologicky podporiť protištefánikovskú kampaň.
Štefánik pôsobil v službách svetového imperializmu, tvrdil autor. Vznik ČSR bol pozitívny jav, ale zaslúžila sa oň predovšetkým boľševická revolúcia v Rusku a domáce robotnícke revolučné hnutie.
Výsledky kampane otestovali udalosti počas politického oteplenia v jarných mesiacoch 1968. Ukázalo sa, že Štefánik je vo vedomí slovenskej spoločnosti ukotvený pevnejšie, ako predpokladala komunistická moc.
Normalizácia však vrátila mnoho vecí do starých koľají. Už v roku 1969 nemohla vyjsť pripravená do tlače kniha historika Štefana Štvrteckého, úrady zastavili plánovanú realizáciu generálnej opravy Bradla, zmarili otvorenie Múzea M. R. Štefánika v jeho rodných Košariskách.
A tak to pokračovalo až do roku 1988. Blížilo sa 70. výročie vzniku ČSR a koncom septembra zrazu prikvitla do Brezovej pod Bradlom návšteva z Bratislavy - vysoký stranícky funkcionár Gejza Šlapka a minister kultúry Miroslav Válek.
Pozreli si schátrané Bradlo, porozprávali sa s miestnymi funkcionármi aj občianskymi aktivistami, prisľúbili finančnú podporu. Peter Uhlík spomína na Válkove slová pred odchodom z Brezovej: "Zatiaľ, mládenci, dávame peniaze na mohylu ako národnú kultúrnu pamiatku, teda na Jurkoviča, a nie na Štefánika!
Peniaze naozaj prišli a do konca roku 1989 sa na Bradle preinvestovalo takmer milión korún. Medzitým sa prezident Gustáv Husák v slávnostnom prejave 28. októbra 1988 kladne zmienil o Štefánikovi ako spoluzakladateľovi ČSR.
Na Bradle inštalovali pamätnú tabuľu, ktorej text formuloval historik Viliam Plevza. Štefánika v ňom charakterizoval ako "popredného predstaviteľa čs. To už dozrel - povedané s Válkom - čas na generála a v máji 1989 sa na Bradle znovu, po dvoch desaťročiach mohli zísť davy ľudí.
Vlastne konali sa tam až dve podujatia súčasne - jedna úradmi povolená verejná spomienka k 70. výročiu úmrtia Štefánika a na opačnej strane mohyly druhá, neoficiálna, zorganizovaná disidentským Hnutím za občiansku slobodu.
O pol roka padol režim a otvorila sa cesta k slobode. Zrušenie cenzúry umožnilo aj slobodnú diskusiu o Štefánikovi, čo prinavrátilo rozdielnosť výkladov jeho úlohy a miesta v dejinách.
Plne sa to prejavilo pred desiatimi rokmi pri odhalení repliky Štefánikovho súsošia v Bratislave. Lev na pylóne podľa jej odporcov je kriesením najhorších prejavov v slovensko-českých vzťahoch, "keď všetko české bolo nadriadené slovenskému - ešte aj zviera nad človekom“.
Bez ohľadu na to Štefánik ostáva po sto rokoch na poprednom mieste v pomyselnom slovenskom Panteóne.
Inštalácia duchovného v Akadémii ozbrojených síl
V utorok 6. februára 2024 sa v priestoroch vojenskej kaplnky v Akadémii ozbrojených síl /AOS/ generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši konala inštalácia duchovného Ústredia ekumenickej pastoračnej služby /ďalej EPS/ mjr. Ľubomíra Kordoša na funkciu dekan.
Slávnostného aktu sa zúčastnilo vedenie akadémie, zástupcovia štátnej a verejnej správy, generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. Inštalačný akt vykonal generálny biskup ECAV Mgr. Ivan Eľko na základe biblických slov z 1. listu Korinťanom 9. kapitoly (vyberáme pár veršov): „Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal. ... Všetkým bol som všetko, aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu.
Biskup Eľko v príhovore vyzdvihol potrebu prinášať nezmenené evanjelium o Božej láske a to spôsobom zrozumiteľným pre konkrétne prostredie. O službe brata Ľuboša v súvislosti s jeho inštaláciou povedal, že ide o službu paradoxov, v ktorej sa pre neho nič nezmení, no na druhej starne sa zmení úplne všetko.
Nezmení sa tým, že zostane ohlasovateľom evanjelia - radostnej zvesti, o tom, že Boh zo svojej lásky zachránil pre večnosť všetkých ľudí, cez smrť a vzkriesenie nášho Pána Ježiša Krista. Túto zvesť ohlasoval do dnešného dňa ako služobník evanjelia, a v tejto službe bude aj pokračovať.
Úplne sa zmení kontext, prostredie, v ktorom bude pôsobiť. Väzenské prostredie (pôsobil vo väznici v Ružomberku) mení, a jeho novým prostredím pôsobenia bude Akadémia ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši.
Preto vyprosoval pre neho nádej, nech aj tu jeho služba prinesie sľúbené ovocie. Z biblického textu slobodný od všetkých vyzdvihol potrebu neprispôsobovať evanjelium tomu, čo chcú ľudia počuť, neprispôsobovať ho vkusu, náladám, mienke ľudí, v žiadnom prípade netreba evanjelium zrieďovať.
Boh k nám ľuďom načahuje ruky, je prvým, aktívnym v našich životoch, ale my často chceme žiť bez Boha, napriek tomu, že Boh nám dáva všetko. Tak ako bol doteraz väzňom väzeň, zaznelo želanie, aby sa teraz preorientoval a bol vojakom vojak, aby vojakov získal zvesťou evanjelia pre Pána Ježiša Krista a pre nový život.
Zároveň zaznelo priane, aby sa dokázal stotožniť s novým prostredí a prinášal ľuďom odpovede, ktoré má evanjelium na ich otázky, zranenia, nádeje. Po akte inštalácie a požehnaní nasledovali pozdravy prítomných hostí.
Ako prvý sa prihovoril rektor akadémie plk. gšt. Ing. Aurel Sabó, PhD., zástupca primátora mesta Liptovský Mikuláš Ing. Rudolf Urbanovič a riaditeľ Úradu EPS v OS SR mjr. Mgr. Rektor AOS v príhovore vyzdvihol duchovnú službu akadémie a jej prínos pre AOS, keď povedal: „Duchovná služba na AOS patrí medzi základné piliere vzdelávania a výchovy našich študentov.
Zároveň je to aj služba pomoci, poradenstva pre nich a našich zamestnancov. Duchovná služba sú i rôzne kultúrne aktivity či pomoc núdznym. Riaditeľ Úradu EPS OS SR mjr. Czap začal svoj príhovor slovami, že v živote každého jedného z nás sa etapy končia a začínajú, tak aj pre brata Ľubomíra teraz začína nová etapa.
Ako príslušníka duchovnej služby, je pre neho a jeho prácu dôležité slovo služba, poslanie. Pokúsil sa túto službu ilustrovať na príklade a príbehu o zápalke a sviečke.
Zaželal mu, nech je jeho život podobný obom - zápalke, ktorá zapaľuje pre evanjelium, vieru v ľuďoch, ale aj sviečke, ktorá svojím svetlom, teplom je tu pre všetkých. Pre tých, ktorí ťa budú žiadať a obracať sa na tebou s prosbou o pomoc, radu.
Zástupca primátora mesta Rudolf Urbanovič vníma duchovnú službu veľmi potrebnú a dôležitú, ako tú, ktorá vnáša pokoj, prináša pokoru, nádej a vieru. Mjr. Mgr. Ľubomír Kordoš nastúpil na miesto dekana Akadémie po jedenásťročnej službe v Zbore väzenskej a justičnej stráže SR, po predchodcovi plk. Mgr. Viktorovi Sabovi, PhD..
Posledný príhovor novému dekanovi teda venoval plk. Sabo, ktorý v súčasnosti zastáva funkciu generálneho duchovného OS SR. Ten v svojom príhovore zaspomínal na obdobie, ako on začínal pôsobiť na tejto Akadémii, aké krásne roky dobrej spolupráce tu prežil.
To prial aj novému dekanovi Akadémie, bratovi Ľubomírovi. Zároveň mu odovzdal menovací dekrét pre túto službu a dar - repliku obrazu od prof. V závere sa prihovoril nový dekan Akadémie, duchovný Ústredia EPS.
Ten si za biblický text pre túto príležitosť zvolil 46. žalm, kde v 9 verši je napísane: „Poďte a hľaďte na skutky Hospodina, ktorý koná úžasné veci na zemi ...“. Tento text evokuje, že je potrebné mať víziu v dnešnej dobe.
Človek s víziou je pre firmy, obchodné spoločnosti zaujímavý, vie čo chce, a vie aj ako to dosiahnuť. Text zo žalmu však hovorí o Božej vízii, k čomu smeruje Boh, ktorý je tu s nami, ktorý nás inšpiruje a vyzýva na spoľahnutie sa duchovnej pomoci, ktorej hovoríme vykúpenie.
Jeho vízia, ktorú chce osobne v tomto prostredí napĺňať je - sprevádzať, povzbudzovať, ohlasovať a orientovať.
Ďalšie udalosti a aktivity
- Za účasti ministra obrany SR Petra Gajdoša a zástupcu náčelníka Generálneho štábu OS SR, náčelníka štábu genmjr. Miroslava Kociána sa 7. júla 2017 konali slávnostné vyradenie a promócie v AOS L.
- Dňa 5. júla 2017 Slovensko nielen oddychovalo, ale si pripomínalo najmä príchod vierozvestov Cyrila a Metoda.
- No okrem toho predstavitelia Reformovanej kresťanskej cirkvi a Evanjelickej cirkvi a. v.
- Sedem dní.
- Ministerstvo obrany SR, mesto Tisovec, Múzeum SNP v Banskej Bystrici a SZPB zorganizovali 8. júna 2017 v kine MSK v Tisovci odborný seminár o osobnosti gen. Viesta.
- Táto pietna spomienka bola usporiadaná pri 110. výročí jeho narodenia.
- Dňa 1.6.2017 sa pri príležitosti konania Dňa detí otvorili brány 13. mechanizovaného práporu v Leviciach pre verejnosť.
- Osláv dňa detí sa zúčastnili základné školy v Leviciach a blízkom okolí.
- V dňoch 15.5.-19.5.2017 sa konal M4-37-A-17 NATO & partner chaplains operations COURSE v NATO Scholl Oberammergau.
- Zúčastnili sa ho vojenskí duchovní z celého sveta - Kanady, Austrálie, USA, Bosny, Gruzínska, Francúzska.
- Na tohtoročných duchovných cvičeniach, ktoré sa už tradične konajú v máji (15.-18. máj 2017) v Ústí nad Priehradou, prednášali dvaja docenti pôsobiaci na Katedre teológie a katechetiky PF UMB v Banskej Bystrici.
- V dňoch 24.-26. mája sa uskutočnil 1. ročník symbolického trojdňového vojenského pochodu Duchovne po stopách hrdinov SNP.
- V dňoch 8.5. - 12.5. 2017 navštívil slovenských vojakov v Lotyšsku duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR nadporučík Simom Czap.
- Pod symbolom Lutherovej ruže sa konala 24. apríla 2017 v Akadémii ozbrojených síl konferencia pri príležitosti 500. výročia reformácie Dr. Martina Luthera na Slovensku.
- Záštitu nad konferenciou prevzal rektor AOS doc. Ing. Jozef Puttera, CSc.
- Vo Veľkonočnom čase sa zamestnanci Úradu ekumenickej pastoračnej služby Ministerstva Vnútra Slovenskej republiky stretli na štvrťročnej porade.
- V Leviciach sa 1. júna 2017 konal Deň detí.
- V súlade so Smernicou o príprave Ozbrojených síl Slovenskej republiky vo výcvikovom roku 2017 usporiada Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR v súlade so svojim plánom I. Letný biblický tábor je určený pre deti príslušníkov (aj bývalých) a zamestnancov OS SR, PZ SR, ZVJS SR.
- Je zameraný na posilnenie kresťanského povedomia v duchu ekumenických zásad.
tags: #stefanik #evanjelium #v #bratislave