Čo hovorí Biblia o zvieratách?

Život takmer každého človeka nejakým spôsobom ovplyvňujú zvieratá. Otázka, ktorú si v určitom okamihu položila väčšina milovníkov zvierat, je, či budú pri vzkriesení prítomní ich miláčikovia alebo iné zvieratá. Niektorí ľudia si myslia, že môžu zvieratá využívať, ako sa im páči. Jeden známy aktivista za práva zvierat tvrdí, že zvieratá by mali mať „základné právo na to, aby sa s nimi nezaobchádzalo iba ako s tovarom“.

Stvorenie zvierat a človeka

Biblia hovorí, že Boh stvoril „divé zemské zviera podľa svojho druhu, domáce zviera podľa svojho druhu a každého pohybujúceho sa živočícha zeme podľa svojho druhu. Boh povedal: Nech vydá zem rôzne druhy živých tvorov; dobytok, plazy a divú zver. Tak sa aj stalo. Boh utvoril rôzne druhy divej zveri, dobytka a plazov. Boh videl, že je to dobré. Boh povedal: Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu.

Na jednej strane hovorí o určitej podobnosti človeka so zvieratami. Na strane druhej zdôrazňuje zásadnú odlišnosť človeka od zvierat. Človek bol stvorený v ten istý deň ako zvieratá. Tým je povedané, že človek a zvieratá patria k sebe. Chemické zloženie ľudského tela i tela zvierat je rovnaké, lebo Boh použil rovnaký materiál pri stvorení zvierat i pri stvorení človeka, zem. O zvieratách čítame: Nech vydá zem… O človeku čítame: Vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka, prach zo zeme… (Gn 2:7). Je tu aj biologická podobnosť. A predsa dôraz biblickej správy o stvorení nie je položený na podobnosť človeka so zvieratami, ale na ich odlišnosť. Tá odlišnosť je daná tým, že človek je stvorený na Boží obraz. Tým je jedinečný v celom stvorení. Človek síce môže klesnúť na úroveň zvieraťa, keď v sebe poprie Boží obraz. Ale zviera nikdy nemôže vystúpiť na úroveň človeka. Lebo človek nepredstavuje len vyšší vývojový stupeň. Človek je iný druh bytosti než zvieratá. Zvieratá boli stvorené pre človeka. Ale človek bol stvorený pre Boha.

Pretože ľudia boli stvorení „na Boží obraz“, sú jedineční v tom, že dokážu prejavovať vlastnosti, ktoré má aj Boh, napríklad múdrosť, spravodlivosť a lásku. Ľudia tiež majú vrodený zmysel pre morálku a duchovnosť. Zvieratá nemajú takéto schopnosti, pretože neboli vytvorené „na Boží obraz“.

Postavenie zvierat a zodpovednosť človeka

Znamená to teda, že ľudia majú právo zaobchádzať so zvieratami, ako sa im zachce? Izraelský kráľ Dávid v modlitbe povedal: „Zachraňuješ človeka i zviera, ó, Jehova.“ (Žalm 36:6) Jehova napríklad ochránil osem ľudí a určitý počet z každého druhu zvierat počas celosvetovej potopy, v ktorej boli zničení zlí ľudia.

V Zákone, ktorý dal Boh Izraelitom, bolo stanovené, aby ľudia poskytovali zvieratám potravu, opateru a ochranu pred zranením a umožnili im oddych. Medzi zákony dané starovekému Izraelu začlenil Boh aj také, ktoré sa týkali ochrany zvierat. Napríklad zo zákona o sabate, každotýždennom dni odpočinku, mali úžitok aj zvieratá Izraelitov, pretože aj ony mohli odpočívať. (2. Mojžišova 23:12) Je zaujímavé, že hoci v tento svätý deň nebola povolená žiadna práca, zvieraťu nemala byť odopretá pomoc ani vtedy. (Lukáš 14:5) Boh ďalej nariadil, že dobytku sa počas práce nesmelo odopierať jedlo a tiež sa na zvieratá nemal klásť extrémne ťažký náklad. (2. Mojžišova 23:5; 5. Mojžišova 25:4) Aby sa býk s oslom nezranili, nesmeli byť v spoločnom záprahu.

Boh dovoľuje ľuďom zabíjať zvieratá v prípade ohrozenia ľudského života alebo na získanie materiálu na odevy. (2. Mojžišova 21:28; Marek 1:6) Biblia tiež hovorí, že ľudia môžu zabíjať zvieratá pre potravu. V 1. Mojžišovej 9:3 čítame: „Každý pohybujúci sa živočích, ktorý je nažive, nech vám slúži ako potrava.“ Veď aj Ježiš pomohol svojim učeníkom chytiť ryby, ktoré potom zjedli. Biblia však hovorí, že Boh „nenávidí toho, kto má rád násilie“.

Zvieratá v dobe Noema a po potope

Keď Boh dával Noemovi pokyny, aby do archy uviedol jednotlivé zvieratá a zachránil ich pri potope, rozdelil zvieratá na „čisté“ a „nečisté“.„Čistých“ mal vziať do archy po siedmich pároch (1 Moj 7,2), zatiaľ čo „nečistých“ len po jednom páre. Čo znamenalo toto rozdelenie? To nám objasňuje Biblia ďalej. Akonáhle Noe so svojou rodinou vystúpil z archy, všetko na zemi bolo pusté a oni nemali čo jesť. Preto (na prechodný čas) Boh ľuďom dovoľuje jesť mäso (niektorých) zvierat. Tých čistých bolo dostatok. Boh vedel, že ich ľudia budú po potope potrebovať k jedlu. Je však pozoruhodné, že Noe, ktorý celý život nejedol mäso, bol posledným dlhovekým človekom. Dožil sa 950 rokov (1 Moj 9,29). Vek ľudí vďaka degenerácii, hriechu a mäsitej strave začal rapídne klesať. (1 Moj 11,10-31) Žiaľ, že chuť ľudí bola a dodnes zostáva vášňou, ktorej ľudia obetujú aj svoje zdravie, životné šťastie a dĺžku života!

Po potope sme dostali od Boha povolenie jesť mäso. Pred potopou veriaci ľudia spravidla nejedli mäso. Inak sa pozeralo na zvieratá. Apoštol Peter mal víziu, kde Ježiš vyhlásil, že všetky potraviny sú čisté, vrátane zvierat. Nuž my žijeme v časoch Nového zákona, a preto sa pozeráme na zvieratá zas inak.

Čisté a nečisté zvieratá

Akonáhle Boh vyviedol izraelský národ z Egypta, musel mu konkrétne pripomenúť všetky dôležité pokyny pre život. Preto im na hore Sinaj vydal Desatoro napísané vlastným prstom. Preto ich postupne učil zásadám vzájomného spolužitia. Keďže v Egypte zabudli aj na zásady zdravého spôsobu života a stravovania, vydal im detailné odporúčania, ktoré druhy zvierat sú na požívanie, a ktoré sú nezdravé, nepožívateľné. Je to ako s rastlinami. Niektoré sú jedlé, niektoré nechutné a mnoho priamo jedovatých. Božie konkrétne rozdelenie nachádzame v 3 Moj 11. kap. Od v. 1-8 hovorí o zvieratách. Zvieratá, ktoré Boh odporúča jesť (v mimoriadnych okolnostiach), musia mať rozdvojené kopytá a musia prežúvať. Ak nespĺňajú obe tieto podmienky, v záujme človeka je nekonzumovať ich. To sa týka zvlášť mäsa bravčového, králika a zajaca. Možno, že si kladieme otázku prečo. Uvediem niekoľko dôvodov:

• Bravčové mäso je príliš tučné, zvyšuje hladinu cholesterolu a v tuku je uchovávaných mnoho škodlivín, ktoré sa do neho vylučujú z organizmu zvieraťa.
• Ošípané na človeka prenášajú trichinózu. Tieto organizmy nezničí ani spoľahlivá tepelná úprava mäsa. Na človeka sa prenáša aj iné ochorenie - toxoplazmóza, a to nielen priamym stykom so zvieratami, ale zvlášť požívaním polosurového mäsa (bifteky).
• Králiky zase prenášajú chorobu tularémiu.

3 Moj 11,9-12 hovorí o rybách. v. 13 - 19 uvádza nepožívateľné druhy vtákov. v. V tejto súvislosti je pozoruhodný záver 11. kapitoly. Boh sám hovorí: „Nepoškvrňujte sa… Ja som Hospodin, váš Boh.

Táto otázka sa úzko dotýka celého Božieho zákona. Organizmus dnešného človeka je predsa rovnaký, ako bol organizmus prvých ľudí. Čo škodilo im, neskôr Židom, ľuďom v dobe Ježiša Krista, to isté škodí aj nám.

Zmluva so zvieratami a budúcnosť

Genesis 9,10:2,18 a Hozeáš 2:23,12 hovoriť o tom, že Boh uzavrel zmluvu so zvieratami. Bohu na zvieratách veľmi záleží. Kniha Jonáša končí Božím záujmom o zvieratá v Ninive. „Nemal by som smútiť za Ninive, také veľké mesto, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí...a veľa zvierat?" (Jon 4,11:1)

Hoci sa veľa ľudí zameriava na svoje vlastné záujmy a nedbajú na to, aké následky má ich konanie na zvieratá, Boh má so zvieratami súcit. Je jasné, že Bohu nie je ľahostajné, ako ľudia zaobchádzajú so zvieratami. Jeho milovaný Syn Ježiš povedal, že dokonca ani jediný vrabec nespadne na zem bez vedomia jeho Otca. (Matúš 10:29) Mnohým ľuďom tiež záleží na zvieratách.

Preto je potešujúce vedieť, že Biblia hovorí o čase, keď bude vládnuť Božie Kráľovstvo a „zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi“. (Izaiáš 11:9) Výsledkom tohto vzdelávania bude, že poslušné ľudstvo dokáže múdro spravovať zem. Premenu, ktorá v tom čase nastane, opisuje Biblia týmito slovami: „Vlk bude skutočne bývať s baránkom a leopard si ľahne s kozľaťom a teľa a mladý lev s hrivou a vykŕmené zviera, všetky spolu; a celkom malý chlapec ich povedie. A krava a medveď sa budú pásť; ich mláďatá budú spolu líhať. A dokonca i lev bude žrať slamu ako býk. A dojča sa určite bude hrať nad dierou kobry; a odstavené dieťa skutočne položí ruku na svetelný otvor jedovatého hada.“ Aká veľkolepá vyhliadka!

Danielovo videnie o štyroch zvieratách

Daniel mal sen a videnie o štyroch zvieratách, ktoré sa vynorili z mora. Každé zviera bolo odlišné a symbolizovalo rôzne kráľovstvá a mocnosti.

• Prvé zviera bolo ako lev a malo orlie krídla.
• Druhé zviera bolo podobné medveďovi a malo tri rebrá v tlame.
• Tretie zviera bolo ako leopard a malo štyri vtáčie krídla na bokoch a štyri hlavy.
• Štvrté zviera bolo strašné a náramne silné, malo veľké železné zuby a desať rohov.

Toto videnie je plné symboliky a poukazuje na mocenské boje a kráľovstvá, ktoré povstanú na zemi. Danielovo videnie zdôrazňuje Božiu zvrchovanosť a konečné víťazstvo svätých.

Zdravie a strava podľa Biblie

Je zvláštne, že Biblia nám aj v tejto dôležitej oblasti poskytuje mnoho veľmi cenných základných rád. Boh do nej nechal zaznamenať všetko, čo je pre nás dôležité. Boh si želá, aby sme boli spokojní a šťastní, a preto nám dal návod, ako máme o zdravie tela a ducha správne dbať. Keď si prečítame správy v evanjeliách, zisťujeme, že Ježiš Kristus viac ako polovicu svojho času venoval uzdravovaniu ľudí (Mat 9,35.36; Sk 10,38). Boh najlepšie vie, že skutočnou príčinou všetkých chorôb je hriech, ktorý narušil ľudskú povahu i fyzické zdravie.

Z biblickej správy o stvorení človeka zisťujeme, že Boh ľuďom odporučil tú najzdravšiu stravu. „Boh tiež povedal: Hľa, dal som vám na celej zemi každú bylinu nesúce semená i každý strom, na ktorom rastú plody so semenami. TO BUDETE MAŤ ZA POKRM.“ (1 Moj 1,29) Boh prispôsobil ľudský organizmus pre príjem rastlinnej stravy, a preto dal ľuďom uvedené pokyny. Prví ľudia mali jesť zeleninu, ovocie, obilniny a orechy. Táto strava, ak je dostatočne vyvážená a pestrá, je tou najzdravšou a dostačujúcou stravou.

Boh nám dnes dáva pokyny, aby sme sa vrátili k prostej rajskej vegetariánskej strave. A to je tiež v súlade s poslednými vedeckými výskumami a odporučeniami. Boh nás v dobe narušenej prírody vedie znovu k svojmu pôvodnému ideálu.

Biblia sa zmieňuje o konaní ľudí, ktorí pili alkohol a potom niesli trpké následky. Prvá zmienka je v súvislosti s rodinou Noema v 1 Moj 9,21-25. Následkom bola neúcta k rodičom a trest syna. Opilosť uviedla Lota do krvismilstva (1 Moj 19,31n). Kňazi v Izraeli mali zákaz požívať alkohol, keď prichádzali slúžiť do chrámu (3 Moj 10,9).Keď niekto urobil Bohu nazarejský sľub, nepil víno. Najobsiahlejšie pojednanie o škodlivosti alkoholu nachádzame v knihe Príslovia 23,29-35. Opití ľudia sa hádajú, kričia, bijú sa, padajú (v. Alkohol ľudí neodolateľne láka (v. Alkohol je jedom - uštipne ako had (v. Padajú zábrany, ľudia sa správajú neslušne, nemravne (v. Človek sa proti svojej vôli stáva otrokom tohto zlozvyku!

Veriaci človek by nemal svoje telo ničiť ani fajčením, požívaním kávy, čajov, ktoré obsahujú teín a ďalších nezdravých vecí. Boh nám dal najvzácnejší dar - a to je náš život. Pozoruje nás, ako si ho vážime a večný život bude môcť dať iba tým, ktorí si tento najcennejší dar skutočne vážili. Ak sme niektorou z uvedených vášní zotročení, prosme Boha o silu k vyslobodeniu.

Kresťan má žiť plným, vyváženým a radostným životom. Náš život má byť striedmy. Je to umenie vyvážiť prácu a odpočinok, službu a zábavu, miernosť v jedle a v pití. Veriaci človek sa nemá prispôsobovať svetu (Rim 12,2). V spôsobe rekreácie, zábavy, v tom, čo počúva za hudbu, na čo sa díva (Iz 33,14.15). Položme si vždy otázku: Ako by sa v tejto situácii správal Kristus?

tags: #co #hovori #biblia #o #zvierstach