Pri návšteve Liptova môžete okrem fyzického oddychu zažiť aj duchovné obohatenie. Vo farnosti Liptovský Ján sa nachádza skutočný poklad - farský Kostol sv. Jána Krstiteľa. Aj keď jeho obnova ešte stále prebieha, už teraz je možné vnímať spiritualitu našich predkov, ktorí tu žili.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne
Katolícke noviny sa rozhodli navštíviť známu turistickú destináciu Liptovský Ján, aby preskúmali autenticitu farnosti zasvätenej sv. Jánovi Krstiteľovi. Existencia tejto farnosti je zaznamenaná už koncom 13. storočia. O výnimočnosti tohto miesta svedčí aj exkurz, ktorým sprevádzal farár Peter Kvasňák.
Farský Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne je stavebným skvostom so vzácnymi stredovekými a renesančnými maľbami a stavebnými štruktúrami. Súčasný kostol bol postavený na mieste pôvodnej menšej kaplnky, ktorá bola postavená ako prejav vďaky za Božiu ochranu pred Tatármi.
Michal Pleidel, člen Komory reštaurátorov, ktorý sa podieľa na reštaurovaní pamiatky, objasnil architektonickú a pamiatkovú zaujímavosť chrámu: „Výnimočnosť architektúry a výtvarnej výzdoby kostola poukazuje aj na bohatstvo a dôležitosť miestneho rodu Szentivániovcov, ktorí kostol postavili a boli jeho patrónmi až do polovice 20. storočia.“
Vo vrchnom páse sa nachádza fragmentárne dochovaný monumentálny výjav súboja sv. Juraja s drakom. Túto vrstvu malieb zaraďujeme do prvej tretiny 14. storočia. V neskorogotickej svätyni, po odstránení mladších omietok, bola odkrytá unikátna renesančná maliarska výzdoba z polovice 17. storočia. Na stenách môžeme obdivovať sedem čností, heraldické symboly a zobrazenie sv. Martina, ako sa delí o svoj plášť.
Okrem malieb kostol skrýval aj ďalšie nečakané prekvapenia, najmä objav takmer kompletného neskorogotického pastofória s reliéfom tváre Krista. Významným nálezom sú fragmenty kamenných článkov a odtlačky kružieb neskorogotických okien. Jadro reštaurátorských techník a postupov vychádza z pôvodných materiálov a receptúr, ako napríklad použitie vápenných omietok a náterov, minerálnych pigmentov a podobne.
V interiéri nás čaká ešte reštaurovanie drevenej empory a komplexné zreštaurovanie omietok fasád kostola z poslednej slohovej úpravy, ktorá prebehla na prelome 17. a 18. storočia. Peter Kvasňák a Michal Pleidel zdôrazňujú, že realizácia tohto projektu je výnimočná svojou komplexnosťou, keďže sa rieši všetko od základov až po kríž na vrchole veže.
Farár Peter Kvasňák objasňuje, ako pokračuje obnova sakrálnej stavby: „Usilujeme sa každý rok podávať rôzne projekty. V roku 2019 sme podpísali zmluvu s ministerstvom kultúry o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu v programe Obnovme si svoj dom - komplexná rekonštrukcia národných kultúrnych pamiatok. Obnovu sme začali v interiéri chrámu a tento rok realizujeme renováciu zvonku.“
Po prehliadke nás farár farnosti pozýva do šľachtického kaštieľa, ktorý slúži ako obecné informačné centrum. Liptovský Ján má pravdepodobne najviac kaštieľov na štvorcový meter v strednej Európe. Peter Kvasňák na otázku, čo by prial farnosti, odpovedá: „Prajem a vyprosujem svojim veriacim vrúcnu lásku k Bohu, k prírode, ku všetkým ľuďom aj preto, lebo sme turistickou farnosťou, veľmi navštevovanou v každom ročnom období.“
Zaujímavosti:
- V Liptovskom Jáne pôsobil evanjelický farár a básnik Ján Čaják st., spisovateľ Ján Čaják ml.
- Z rímskokatolíckych kňazov tam zanechal svoju pečať Rudolf Scheda, farár farnosti Liptovský Ján v rokoch 1936 až 1944.
- Štefan Hatala bol administrátorom farnosti v rokoch 1973 až 1990.
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám. Po komplexnej obnove je vo veľmi dobrom stave. Dlhé roky mal pritom podobu zanedbanej stavby so schátranou fasádou. Kostol predstavuje výraznú dominantu krajiny, viditeľnú na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Až donedávna bola veža, ktorá mala aj obrannú funkciu, datovaná do roku 1808. Posledný výskum však posunul jej postavenie o vyše 500 rokov hlbšie do minulosti, do poslednej tretiny 13. storočia.
Hodnotný je aj pôvodný ústupkový portál na severnej strane lode s polkruhovým tympanónom, ktorý zdobí maľba Panny Márie s malým Ježišom na rukách. Z neskororománskej etapy má pochádzať aj obdĺžniková nika zamurovaná v dolnej časti južnej steny lode. V interiéri boli pri nedávnej obnove odkryté stredoveké maľby z prvej polovice 14. storočia a z obdobia od druhej pol. 14. storočia po začiatok 15. storočia.
Na severnej stene lode sa nachádza vo fragmentoch zrejme najväčšia stredoveká freska sv. Juraja na Slovensku. Stredovekú maliarsku výzdobu mal kostol aj v exteriéri. Na severnej stene lode boli zachytené zvyšky fresiek, vrátane plasticky do omietky znázornenej svätožiary. Ďalšie zvyšky výmaľby boli objavené aj v priestore medzi predsieňou a sakristiou. Tento priestor po obnove slúži ako lapidárium, kde sú uložené opracované kamenné články objavené pri výskume ako zámurovka.
Z gotického vybavenia sa zachovala kamenná krstiteľnica z 15. storočia. Pod západnou tribúnou sú na stene vystavené dva trojuholníkové drevené štíty z 15. storočia zdobené maľbou, ktoré pochádzajú zo staršieho oltára. Z druhej polovice 15. storočia pochádza plastika Madony, ktorá dnes tvorí súčasť bočného barokového oltára z konca 17. storočia. V priestore pod západnou tribúnou sú vystavené dosky s výzdobou pochádzajúce z doskového stropu osadeného v lodi v prvej tretine 16. storočia. V interiéri je do severnej steny lode zamurovaný náhrobný kameň rodu Svätojánskych (Szentiványi) z roku 1619.
Objav neskorogotického pastofória získal výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2020 v kategórii Objav - nález - akvizícia.
Bohoslužby: každý deň, v nedeľu o 9.30 h.
Poloha: Obec Liptovský Ján sa nachádza cca 11 kilometrov juhovýchodne od Liptovského Mikuláša. Kostolík stojí vo vyvýšenej polohe v strede obce v opevnenom ale prístupnom areáli a je už zďaleka viditeľný.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne
Evanjelický Kostol v Liptovskom Ondreji
Liptovský Ondrej, malebná obec s bohatou históriou, ukrýva mnoho zaujímavostí. Medzi ne patrí aj história miestneho evanjelického kostola, ktorá je úzko spätá s dejinami evanjelictva v tomto regióne.
Lutherove reformačné myšlienky prenikli na Liptov už v prvej polovici 16. storočia. V Liptove sa k tomuto novému reformačnému učeniu pridalo až 40 zborov, vrátane zboru v Liptovskom Ondreji, kde pôsobili viacerí evanjelickí farári a pôvodne katolícky kostol svätého Ondreja z 13. storočia začali v tomto období využívať protestanti.
Po niekoľko sto rokov trvajúcom krutom prenasledovaní evanjelikov sa znížil celkový počet veriacich a zanikol aj zbor v Liptovskom Ondreji. Evanjelici z obcí Liptovský Ondrej, Konská a Jakubovany boli preto priradení najskôr k zboru v Paludzi (jednému z dvoch zachovaných artikulárnych zborov na Liptove) a neskôr sa stali súčasťou zborov v Liptovskom Jáne a Liptovskom Petre.
Kvôli veľkej vzdialenosti fílií k matkocirkvám sa evanjelici na prelome 19. a 20. storočia rozhodli postaviť si svoj kostol v Liptovskom Ondreji, ktorý bol dokončený v roku 1904. Spolu s kostolom bola postavená aj budova evanjelickej školy spolu s bytom pre učiteľa (dnes táto budova slúži ako zborový dom evanjelickej cirkvi).
Evanjelický kostol je jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1904. V roku 1931 bola pristavaná veža. Od roku 1949 je v obci samostatný cirkevný zbor. V interiéri sa nachádza oltár, neoklasicistická stĺpová architektúra z doby vzniku kostola. Fasády má členené lizénami, okná so šambránami sú polkruhovo ukončené.
Počas prvej svetovej vojny boli na základe nariadenia vlády zrekvírované obidva zvony z veže kostola. Nové zvony boli do veže osadené až po skončení druhej svetovej vojny. V tomto období sa zároveň ukázala aj veľká potreba vzniku nových cirkevných zborov na Liptove, pričom zo zápisnice zo seniorálneho konventu z roku 1947 sa dozvedáme, že táto potreba bola najväčšia práve v tzv. Filištínskej doline.
O osamostatnení cirkevného zboru v Liptovskom Ondreji rokoval seniorálny konvent v roku 1948. Na tomto konvente bol návrh na osamostatnenie zboru schválený. Odčlenenie zboru sa fyzicky uskutočnilo v roku 1949 a pozostával z matkocirkvy v Liptovskom Ondreji a fílií v Jakubovanoch a v Konskej.
Dnes evanjelický cirkevný zbor v Liptovskom Ondreji aktívne pôsobí a organizuje pravidelné služby Božie. Veriaci sa stretávajú každú druhú nedeľu a počas sviatkov v modlitebni, ktorá sa nachádza na križovatke Ondrašovskej ulice s ulicou Požiarnická v Ondrašovej smerom do Bobrovca.
V Konskej v roku 2022 sa konala slávnosť posvätenie zrekonštruovanej evanjelickej modlitebne. Úpravy zahŕňali výmenu okien za nové plastové a kompletné vymaľovanie interiéru.
Prehľad Dôležitých Dátumov a Udalostí
Nasledujúca tabuľka sumarizuje dôležité dátumy a udalosti v histórii evanjelického kostola v Liptovskom Ondreji:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 13. storočie | Postavený Kostol svätého Ondreja (pôvodne katolícky) |
| 16. storočie | Prenikanie Lutherových myšlienok na Liptov, kostol využívaný protestantmi |
| 1904 | Dokončenie nového evanjelického kostola v Liptovskom Ondreji |
| 1931 | Pristavenie veže ku kostolu |
| 1949 | Odčlenenie a osamostatnenie cirkevného zboru v Liptovskom Ondreji |
| 2022 | Posviacka zrekonštruovanej modlitebne v Konskej |
História evanjelického kostola v Liptovskom Ondreji je svedectvom o silnej viere a odhodlaní miestnych evanjelikov, ktorí sa napriek ťažkostiam snažili o zachovanie a rozvoj svojej cirkvi.
Evanjelický kostol v Liptovskom Ondreji
Okrem týchto dvoch významných kostolov, v Liptovskom Ondreji nájdeme aj renesančnú kúriu zo 17. storočia, ktorá bola prestavaná koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Ďalšie úpravy previedli v druhej polovici 19. storočia a v 20. storočí. Je to jednopodlažná budova s hladkou fasádou, stavaná na nerovnom teréne. Má obdĺžnikový pôdorys s bočným krídlom a s arkádou na nádvorí. V hlavnej časti budovy je vstupná sieň a v miestnostiach sú krížové a kláštorné klenby. Kúria má podzemné podlažie.
Stav historického sídla je veľmi dobrý, rekonštrukcia prebehla v rokoch 2003 - 2010.