„Táto nová spomienka má byť zaradená do všetkých kalendárov a liturgických kníh na slávenie svätej omše a Liturgie hodín,“ uvádza sa v dekréte, ktorý zároveň stanovuje používanie liturgických textov v latinskom jazyku, pripojených k dekrétu, „ktoré musia byť preložené, schválené“ a po potvrdení Dikastéria „zverejnené“ v rámci Biskupských konferencií.
Profil svätej Matky Terezy
Okrem dôvodov rozhodnutia pápeža načrtáva dekrét aj profil tejto neúnavnej služobnice charity, vlastným menom Anjeze Gonxhe Bojaxhiu, ktorá prinavrátila dôstojnosť tým, ktorí ju nemali. Bola zapísaná do zoznamu svätých v roku 2016 a meno Matky Terézie „neprestáva žiariť ako zdroj nádeje pre mnohých ľudí, ktorí hľadajú útechu vo svojich telesných a duchovných trápeniach,“ zdôrazňuje dokument.„Svätá Terézia z Kalkaty svojím radikálnym životom a odvážnym hlásaním evanjelia je svedkom dôstojnosti a privilégia pokornej služby. Tým, že sa rozhodla byť nielen tou najmenšou, ale aj služobníčkou najmenších, stala sa vzorom milosrdenstva a autentickou ikonou milosrdného Samaritána,“ uvádza sa v texte.
„Ježišov výkrik na kríži ‚Žíznim‘ (Jn 19, 28) prenikol do najhlbšieho vnútra Teréziinej duše. Preto sa počas celého života úplne venovala uhaseniu smädu Ježiša Krista po láske a dušiach, slúžiac mu medzi najchudobnejšími z chudobných.
Životopisné údaje
Matka Terézia sa narodila 26. augusta 1910 v Skopje, v albánskej oblasti, ktorá neskôr pripadla bývalej Juhoslávii. V roku 1929 začala svoju misiu v Kalkate po tom, čo opustila rehoľu sestier Loreta. V roku 1979 jej bola udelená Nobelova cena za mier, pričom požiadala, aby bol jej finančný výťažok venovaný chudobným v Indii. Zomrela v roku 1997 vo svojej milovanej Kalkate. Svätý Ján Pavol II., s ktorým mala hlboké priateľské puto, ju 19. októbra 2003 vyhlásil za blahoslavenú. Ďalší pápež, František, ktorý nikdy neskrýval svoju obdiv a úctu k svätici, ju kanonizoval 4. Nebolo to náhodne zvolené obdobie, ale prebiehajúci Jubilejný rok milosrdenstva.Matka Tereza - humanistka 20. storočia | Životopis
Význam Eucharistie a spoločenstva
Kongres 2012 možno chápať ako biblický „kairos“, ako príhodný čas, keď sa vďaka Božej intervencii môže uskutočniť niečo mimoriadne. Je to chvíľa, keď Cirkev v Írsku i na celom svete môže veľa získať z opätovného počúvania toho, čo Duch Svätý hovoril a hovorí Cirkvi prostredníctvom Druhého vatikánskeho koncilu. Je to naozaj prozreteľnostná príležitosť pre ľudí, aby sa zhromaždili v spoločenstve s Kristom i medzi sebou, „aby sme sa zamysleli nad ranami, ktoré utŕžilo Kristovo telo a nad často bolestnými prostriedkami, ktoré sú nevyhnutné na ich uzdravenie a tiež nad potrebou jednoty, lásky a vzájomnej pomoci v dlhom procese zotavovania a cirkevnej obnovy“.Keď Ježiš ohlasoval Božie kráľovstvo, vedel, že bol poslaný „hlásať evanjelium chudobným... oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu“ (porov. Lk 4, 16-20). Prostredníctvom svojich slov a skutkov vytvoril mesiášske spoločenstvo učeníkov, ktorí zakúsili, že toto Božie kráľovstvo sa k nim priblížilo v samom Ježišovi.Apoštol Pavol vo svojom Prvom liste Korinťanom uvažuje nad významom Eucharistie ako sprítomnenia, hostiny spoločenstva a obety (porov. 1 Kor 10, 16 - 22). Apoštol píše spoločenstvu, ktoré bolo obdarované mnohými darmi a službami, ale v ktorom boli aj mnohé vážne rozdelenia. Eucharistia nie je morálnou povinnosťou; je v prvom rade a predovšetkým premenou, spôsobenou Ježišom Kristom.
Spoločenstvo a Cirkev
Ako sme už spomenuli v úvode tohto dokumentu, Druhý vatikánsky koncil znovu upriamil našu pozornosť na to, aká dôležitá je téma spoločenstva. Spoločenstvo medzi veriacimi v Kristovi je založené na zdieľaní svätých vecí. Téma spoločenstva bola tiež predmetom dialógu medzi cirkvami. Jednota s Bohom v Kristovi Ježišovi skrze Ducha je srdcom kresťanskej koinonie.V Božom pláne je Cirkev znakom a nástrojom pre zjednotenie ľudí s Bohom a medzi sebou. Práve pri meditácii o význame eucharistického spoločenstva si uvedomujeme, že narušenie spoločenstva Kristovho tela zasahuje jadro evanjelizačného poslania Cirkvi. Schopnosť Cirkvi zintenzívniť svoj hlas v spoločnosti je vážne narušená, pretože sa ukázali jej vlastné chyby v živote spoločenstva, pričom mnohých pohoršili, či už to boli prejavy náboženského fanatizmu, bolestivé zneužitie autority, inštitucionalizmus alebo mentalita odsudzovania.
Eucharistia v živote Írov
Druhý vatikánsky koncil definoval Eucharistiu ako „prameň a vrchol celého kresťanského života“8 a potvrdil, že „obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi“. Už od čias sv. Patrika, mali írski katolíci Eucharistiu vo veľkej úcte.Aj dnes sa Írsko vyznačuje jednou z najväčších účastí na nedeľnej omši v Európe. V cirkevnom živote Írska má významné miesto eucharistická adorácia. Naďalej je veľmi populárny zvyk slúžiť omšu obetovanú za niekoho. Pravdepodobne to pochádza ešte od ich írskych predkov, ktorí tak ako iní ľudia, zanechali mocné znaky svojej túžby po Absolútne.