Veľkonočné trojdnie je časový úsek od večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok do druhých vešpier Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania.
Kristus nás vykúpil a dokonale oslávil Boha veľkonočným tajomstvom, v ktorom svojou smrťou zničil našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život.
Biblický výjav poslednej večere je dobre známy vďaka slávnej maľbe Leonarda da Vinciho.
Zelený štvrtok
Zelený štvrtok je dňom, ktorým začíname sláviť Veľkonočné trojdnie. Tento deň sa slávi na pamiatku Pánovej poslednej večere.
Večernou svätou omšou sa začína slávenie Veľkonočného trojdnia. Cirkev ju slávi vo večerných hodinách na Zelený štvrtok a spomína na Poslednú večeru Pána Ježiša, pri ktorej ustanovil Eucharistiu, sviatosť kňazstva a dal nám príkaz o bratskej láske.
Vo Štvrtok Svätého týždňa večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a Eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje Telo a Krv.
Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“
Obrady Zeleného štvrtka tak obsahujú viacero symbolov. Už dopoludnia sú v biskupských chrámoch posvätené oleje chorých, birmovancov (krizma) a krstencov.
Vo Štvrtok Svätého týždňa (Zelený štvrtok) predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti vysviacky slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých.
Olej je znamením sily.
Na oleje, ktoré sú predmetom svätenia, sa používa iba olivový olej. Do krizmy sa ešte primiešava balzam, ktorým sa telesné rany hoja a telo posilňuje.
Na Zelený štvrtok v katolíckych kostoloch počas spevu Glória mohutne zaznejú zvony a organ, aby až do Glória Bielej soboty "odišli do Ríma". To znamená, že zvony a organ na tento čas úplne stíchnu a spieva sa bez doprovodu akýchkoľvek hudobných nástrojov. Namiesto zvonov tak znejú iba drevené rapkáče a klopadlá.
Keďže sa sv. omša v tento deň svätí v bielom (symbol svetla, čistoty, dokonalosti, ale aj radosti, oslavy), aj oltárny kríž sa zastieral bielym závojom. Po omši sa závoj vymení za fialový (v minulosti čierny).
V každej farnosti alebo v biskupskom chráme sa slúži len jedna omša, aj keď je tam prítomných viac kňazov.
Donedávna umývanie nôh po Ježišovom príklade, ktorý pri Poslednej večeri pred ustanovením Oltárnej Sviatosti umyl a pobozkal nohy apoštolom na znak svojej lásky a poníženosti, počas liturgie Zeleného štvrtku umýval nohy pápež 13 kňazom a biskupi 13 klerikom.
V súčasnosti sa tento obrad praktizuje nielen v biskupských, ale aj vo farských kostoloch. Farský kňaz alebo biskup si opášu bielu zásteru, v rukách majú kanvicu s vodou a uterák, a tak symbolicky rad zaradom umyjú vybraným prítomným nohy.
Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh 12 mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov.
Keďže Kristus bol vojakmi násilne odvlečený z kruhu apoštolov a ostatných svojich nasledovníkov, na pamiatku toho sa na Zelený štvrtok po sv. omši odnáša Oltárna Sviatosť do bočnej kaplnky alebo bočného oltára.
Z hlavného oltára poskladá kňaz všetky predmety a plachty; oltáre tak ostávajú spustošené ako Kristus, keď po jeho smrti si delili jeho šaty a o jeho plášť hádzali kocky (Psa 22, 19).
Zahasí sa aj večné svetlo a Bohostánok ostáva prázdny a otvorený aj na Veľký piatok. Pred prázdnym Bohostánkom sa veriaci neukláňajú.
Prázdne - bez svätenej vody - sú potom aj sväteničky pri vstupe do kostolov.
Odhalenie oltárov zvané aj zrabovanie oltárov naznačuje, že až do Bielej soboty nebude na nich slúžená sv. omša.
Symbolika olejov
Pri omši svätenia olejov sa posväcujú tri druhy oleja:
- Olej katechumenov: pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom.
- Olej chorých: pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej nemocných (Oleum infirmorum). Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť. Sviatosť pomazania chorých posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť.
- Krizma: je to olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo „Kristus“ pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená „Pomazaný“.
Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Veľký alebo zelený štvrtok
Veľký piatok
Veľkonočné trojdnie pokračuje Piatkom utrpenia Pána. Je pamätným dňom smrti Ježiša Krista na kríži na jeruzalemskej Golgote. Bez Piatku utrpenia Pána by však nebola ani Veľká noc.
Je to deň pôstu a jediný deň v roku, keď sa v Cirkvi neslúži ani jedna sv. omša. Omša je vždy radostnou udalosťou, no Veľký piatok je dňom veľkého smútku.
V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez oltárnej plachty.
Podľa apoštolskej konštitúcie pápeža sv. Pavla VI. Paenitemini zo 17. februára 1966 sa v tento deň zachováva prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu, ktoré sa nemôže nahradiť iným skutkom pokánia. Pôst znamená iba raz do dňa sa dosýta najesť (pričom možno prijať trochu pokrmu ešte dvakrát v priebehu dňa).
Tento deň je osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi.
Kríž bol v minulosti zahalený čiernym, v súčasnosti fialovým závojom. Fialová farba symbolizuje smútok a utrpenie podobne ako čierna. Bohostánok je na Veľký piatok prázdny, večné svetlo nad ním je zhasnuté, sväteničky pri vstupe do kostola prázdne, suché.
Kňaz vojde do presbytária na znamenie drevenej klopačky. Ľahne si na dlážku dolu tvárou a chvíľu tak zotrvá (v minulosti líhal kňaz na oltárne stupne).
Podobne ako na Kvetnú nedeľu sa aj v tento deň spievajú pašie, no sú obsiahlejšie, o výjavoch umučenia Ježiša Krista vypovedajú podrobnejšie. V minulosti na Veľký piatok veriaci nedostávali sv.
Neoddeliteľnou súčasťou obradov Veľkého piatku je Boží hrob, miesto, kde sa veriaci až do obradov Bielej soboty chodia pokloniť krížu. Je to na pamiatku toho, že Kristov hrob strážili vojaci, aby jeho telo nikto neukradol.
Obrady
Slávenie utrpenia a smrti Pána sa majú konať v popoludňajších hodinách okolo pätnástej hodiny. Na začiatku obradov kňaz a prisluhujúci idú k oltáru v tichosti, všetci stoja. Nasleduje úkon padnutia na tvár- prostrácia ( vyjadruje pokorenie pozemského človeka a žiaľ i bolesť Cirkvi), všetci si kľaknú.
Rozprávanie o umučení Pána- pašie- podľa Jána sa spievajú alebo recitujú tak ako na Kvetnú nedeľu. Nasleduje homília.
Poslednou časťou bohoslužby slova je slávnostná modlitba veriacich. Obsahuje desať modlitieb. Kňaz najprv povie úvodnú výzvu, ktorou ohlási úmysel, potom sa modlí príslušnú modlitbu.
Poklona svätému krížu možno vykonať dvoma formami: so zahaleným a nezahaleným krížom. Kňaz spieva: Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta. Ľud spevom odpovedá: Poďte, pokloňme sa!. Všetci si kľaknú a zachovajú ticho plné úcty. To sa opakuje tri razy. Potom sa krížu pokloní kňaz, posluhujúci a časť veriacich a na záver po výzve všetci spoločne.
Treťou časťou liturgie je sväté prijímanie (znak pokoja sa dnes nedáva). Po jeho skončení sa oltár obnaží a nechá sa pri ňom kríž so štyrmi svietnikmi.
V našich krajoch sa po skončení liturgie prenáša Najsvätejšia sviatosť do tzv. „Božieho hrobu“ a tam sa vystaví k poklone.
Veľký alebo zelený štvrtok
Biela sobota
Svätá sobota (Biela sobota) je prísne neliturgický deň. V Svätú sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení, smrti, zostúpením k zosnulým a očakáva jeho vzkriesenie v modlitbe a pôste. Oltár je odhalený a Cirkev neslávi obetu omše až do slávnostnej vigílie, čiže nočného bdenia s očakávaním vzkriesenia. Tá je zdrojom veľkonočnej radosti.
Obrady Bielej soboty sú z obradov každého cirkevného roka časovo najdlhšie. Konajú sa vždy po západe slnka len vo farských, nie filiálnych kostoloch. Začínajú vonku svätením ohňa na vopred pripravenom malom ohnisku kostolného dvora.
Bielosobotný obradný oheň sa zapaľuje zakresaním iskry do suchého práchna. Kňaz oheň najprv posvätí modlitbou a svätenou vodou, potom z neho vezme žeravé uhlíky do kadidla a ním ešte oheň okiadza.
"Kristus - Svetlo sveta" spieva kňaz na trikrát počas vchádzania do tmavého chrámu. Za každým razom tohto zvolania sa rozsvieti jedna chrámová časť, aby po treťom zvolaní boli priestory kostola úplne rozsvietené.
Do sviece Paschal alebo u nás ľudovo zvanej Paškál, počas jej svätenia pred oltárom zapichuje kňaz na vyznačených miestach päť posvätených tymiánových hrudiek zvaných Kristove rany.
Počas omšového Glória po odmĺknutí od Zeleného štvrtku sa znovu naplno rozoznejú organ a zvony.
Bielosobotná sv. omša sa začína Veľkonočnou vigíliou. Podľa dávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, jeho príchodu.
Vigília pripomína svätú noc , keď Pán vstal z mŕtvych, pokladá sa za „matku všetkých vigílií“, slávnosť všetkých slávností. V nej Cirkev bdie, očakáva Pánovo zmŕtvychvstanie a slávi sviatosti kresťanského zasvätenia.
Slávnosť sa koná v noci , nemá sa začať pred súmrakom. Obrady tvoria symbolické úkony a gestá, ich význam osvetľujú komentáre a modlitby. Oheň má byť taký, aby osvietil noc. Po požehnaní ohňa sa požehnáva veľkonočná svieca paškál, ktorá naznačuje, že Kristus je svetlo sveta. Symbolika na paškáli: písmená alfa a omega znamenajú, že Kristus je počiatok i koniec, číslo letopočtu, že Kristus je Pán času a dejín, päť hrudiek tymianu päť rán Kristových.
Procesiou, ktorú sprevádza len svetlo paškála, vchádza sprievod to tmavého kostola. Ako Izraelitov viedol ohnivý stĺp, tak kresťania kráčajú za zmŕtvychvstalým Kristom.
Po druhom zvolaní Kristus svetlo sveta s odpoveďou Bohu vďaka si veriaci zažnú sviece od paškála ( so zažatými sviecami v rukách sa podobáme ľuďom očakávajúcich návrat svojho Pána podľa výzvy evanjelia) a po treťom zvolaní sa zažnú svetlá v kostole ( vyzdobený kostol pripomína zasľúbenú zem a cieľ nášho putovania- nebo…).
Druhú časť tvorí liturgia slova. Biblické čítania opisujú význačné udalosti dejín spásy. V rozjímaní pomáhajú komentáre, žalmy a modlitby.
Veľký alebo zelený štvrtok
tags: #liturgia #hodin #velkonocne #trojdnie